číslo 3,  ročník 21, pôst 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Zatiahnuť na hlbinu
Milosť poslušnosti


 

Slnko stúpalo po oblohe čoraz vyššie a Peter bol čoraz nepokojnejší. Počúval Ježišovo kázanie, no bol unavený, hladný a smädný. Najradšej by už len Ježiša zaviezol na breh a zamieril domov, aby sa najedol a odpočinul si.
No vtom sa Ježiš z ničoho nič obrátil k nemu a povedal mu, aby zatiahol na hlbinu a spustil siete na lov (pozri Lk 5, 4).
Lov? pomyslel si Peter. Ty určite žartuješ. To ja som rybár, nie ty. Ja som strávil roky na vode. Dobre viem, kedy sa dajú ryby chytať a kedy nie. Prečo si myslíš, že by som teraz mal spustiť siete?
No Ježiš mu hľadel priamo do očí – ba zdalo sa mu, že mu hľadí priamo do duše. Na tomto mužovi niečo je, pomyslel si Peter. A tak mu povedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete“ (Lk 5, 5).
Čo by si urobil ty, keby si bol na Petrovom mieste? Obrátil by si loďku smerom k moru, hoci by sa ti zdalo rozumnejšie urobiť niečo iné? Kráčať za Ježišom niekedy nie je ľahké. Zvlášť vtedy, keď si myslíme, že niečo vieme lepšie ako on, alebo si chceme jednoducho urobiť po svojom. No Peter dokázal prekonať svoje námietky, pretože Ježiš bol s ním; dokázal to, lebo Pán bol vedľa neho, v jeho loďke. Petra teda k poslušnosti podnietila milosť Ježišovej prítomnosti.
V tomto článku chceme nájsť odpoveď na otázku, ako sa môžeme stať podobnejšími Petrovi, ktorý spustil siete. Ako sa teda môžeme stať poslušnejšími Bohu? Prostredníctvom milosti – milosti poslušnosti. Poslušnosť nám môže pripadať ako nedosiahnuteľný ideál, no v skutočnosti je to jedna z najdôležitejších milostí, o aké by sme mali prosiť a aké aj môžeme dostať. Je to tak preto, lebo táto milosť plynie z Ježišovej prítomnosti v našej loďke. My si možno myslíme, že poslušnosť je ovocím nášho úsilia, no povedať Bohu „áno“ dokážeme len vďaka Božej milosti a jeho prítomnosti.

Zatiahni na hlbinu
Pôstne obdobie je ideálnou príležitosťou osvojiť si Ježišove slová adresované Petrovi: „Zatiahni na hlbinu“ (Lk 5, 4). Počas týchto šiestich týždňov nás Boh pozýva postiť sa, modliť sa a dávať almužny. Pozýva nás intenzívnejšie prežívať jeho lásku k nám, úprimnejšie konať pokánie a väčšmi mu podriadiť svoj život.
Takéto zatiahnutie na hlbinu môže byť trochu desivé. Je ľahšie zostať v plytčinách svojho života, kde sa cítime v bezpečí a máme pocit, že veci môžeme ovládať. No keď v nich zostaneme, nepriblížime sa k Pánovi. Keď nám teda Ježiš hovorí, aby sme „zatiahli na hlbinu“, nehovorí nám to ako nejaký láskavý návrh. On nás vyzýva k väčšej dôvere, pretože s nami ešte neskončil. Pozýva nás, aby sme mu dôverovali a poslúchali ho.
Čo teda žiada Ježiš od teba? Možno napríklad toto: „Budeš v modlitbe hlbšie hľadať moju prítomnosť?“ „Budeš ma poslúchať aj vtedy, keď to, o čo ťa budem žiadať, ti bude naháňať strach? Dokonca aj vtedy, keď to nebudeš chcieť urobiť?“ „Zbavíš sa hnevu, ktorý prechovávaš, alebo sa zbavíš hriechu, v ktorom už tak dlho zotrvávaš?“ „Si ochotný vzdať sa svojho času, aby si pomohol svojmu trpiacemu blížnemu?“
Môže sa ti zdať, že toto je nad tvoje sily. No Boh nás nikdy nežiada urobiť niečo bez toho, aby nám na to nedal potrebnú milosť. Pozrime sa teda na niekoľko spôsobov, akými sa môžeme otvoriť milosti poslušnosti, ktorú nám ponúka počas tohto Pôstu.

Prvý krok – spusti siete
Je jasné, že Peter bol verný žid. No Ježiš chcel, aby Peter zašiel ešte ďalej. Keď ho teda požiadal, aby zatiahol na hlbinu, žiadal ho urobiť tak ďalší krok na jeho ceste viery.
Aj pre nás je toto Pôstne obdobie príležitosťou spustiť siete – tým, že Pánovi odovzdávame každú oblasť svojho života. A to sa začína modlitbou. Začína sa to vtedy, keď k Bohu prichádzaš s postojom odovzdanosti, a pýtaš sa ho, aká je jeho vôľa s tebou. Keď tráviš čas s Ježišom, on obmäkčuje tvoje srdce a jeho túžby sa stávajú tvojimi túžbami. A keď ťa aj žiada o niečo náročné, jeho prítomnosť v tvojom živote v tebe vyvolá túžbu poslúchnuť ho.
Milosť spustiť siete síce nachádzame v modlitbe, no táto milosť prechádza do rozhodnutí, ktoré potom robíme vo svojom každodennom živote. Spomeň si na Ježiša. Určite museli byť aj v jeho živote dni, keď sa zo všetkého toho putovania, kázania a diskutovania so svojimi neprajníkmi cítil úplne vyčerpaný. No predsa vytrvalo plnil Otcovu vôľu: celý jeho pozemský život tvorí dlhý sled úkonov poslušnosti. On dokázal robiť ťažké veci, pretože trávil každé ráno v modlitbe, pri ktorej sa podriaďoval Otcovi. Ježiš nikdy nepovedal ani neurobil niečo, čo by nebolo v súlade s Otcovou vôľou. Toto je milosť poslušnosti a Ježiš chce túto milosť dať aj tebe. Prichádzaj teda k nemu v modlitbe a ver, že ti túto milosť dá, keď o ňu budeš prosiť.

Druhý krok – maj pokorné srdce
Keď Peter videl ten veľký úlovok rýb, „padol Ježišovi k nohám a povedal: ,Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny‘“ (Lk 5, 8). Pápež František odpovedal podobne novinárovi, ktorý mu položil nečakanú otázku: „Kto je Jorge Mario Bergoglio?“ Po krátkom zamyslení odpovedal: „Najlepšie a najvýstižnejšie zhrnutie, to, ktoré vychádza z môjho vnútra a ktoré vnímam ako najpravdivejšie, by znelo takto: Som hriešnik, na ktorého zhliadol Pán.“ Obidva tieto príbehy obsahujú rovnakú myšlienku. Jediný správny postoj v Pánovej prítomnosti je postoj hlbokej pokory. V Božej prítomnosti sa totiž vidíme v novom svetle – hľadíme na Božiu krásu a svätosť a pritom vidíme, že my sami sme hriešnici, ľudia, ktorí si nezaslúžia to všetko, čo pre nich Boh urobil. Kto som ja, aby som prichádzal pred Kráľa kráľov a Pána pánov? pýtame sa sami seba a cítime sa nehodní podobne ako Mojžiš, ktorý si zobul obuv z nôh pred horiacim kríkom, alebo svätý Pavol, ktorého oslepila Pánova sláva.
Písmo nás učí, že takýto kajúci postoj sa Ježišovi veľmi páči. On sám vyzdvihol mýtnika, ktorý sa modlil slovami: „Bože, zmiluj sa nado mnou hriešnym“ (Lk 18, 9 – 14). Vyzdvihol tiež ženu, ktorá mu umyla nohy svojimi slzami (pozri Lk 7, 36 – 50), a povedal nám tiež, ako Otec prijíma tých, ktorí sa k nemu vracajú pokorne ako márnotratný syn (pozri Lk 15, 1 – 32).
Keď sa podobne ako Peter vydáme na hlbinu, zistíme, akí sme slabí. Možno objavíme určité postoje, skrytý hnev alebo spôsoby správania, ktoré škodia nášmu vzťahu s Pánom alebo s blížnymi. V takých chvíľach môžeme nájsť útechu vo vedomí, že Boh je vždy pripravený prijať nás vo sviatosti zmierenia. On je vždy pripravený dať nám väčší podiel na svojom milosrdenstve.
A hoci by sme ani nevideli nič zvláštne, čo by sme potrebovali vyznať, predsa je dôležité, aby sme si vo svojom srdci uchovali postoj kajúcnosti. Neznamená to, že sa musíme biť do pŕs alebo sa donekonečna cítiť vinní. Ide len o to, aby sme uznali Božiu svätosť a svoju nehodnosť. Znamená to modliť sa takto: „Pane, ty si svätý a úplne dokonalý. Ja som len hriešnik. Nezaslúžim si nazývať sa tvojím synom/tvojou dcérou. Viem však, že tvoje odpustenie a milosrdenstvo je ešte väčšie než moja slabosť.“
Ježiš má takýto postoj rád, pretože vie, že obmäkčuje naše srdce. Pri pohľade na to, aký je k nám Pán milosrdný, koľko nám toho odpúšťa a ako veľmi ho potrebujeme, nechávame vo svojom vnútri väčšmi účinkovať jeho milosť.

Tretí krok – „urobte všetko, čo vám povie“
Spomínaš si na tieto slová, ktoré vyslovila Panna Mária na svadbe v Káne Galilejskej (pozri Jn 2, 5)? Podobne môžeme postupovať každý deň aj vo veciach, ktoré sa nám nezdajú dôležité. Toto povolanie k poslušnosti sa vzťahuje na každú oblasť života, každú túžbu srdca a každé slovo, vychádzajúce z našich úst. Je to povolanie, v rámci ktorého sa snažíme robiť radosť Pánovi svojimi každodennými rozhodnutiami a skutkami, nech sú akokoľvek malé.
No nie je to len o tom, čo musíš robiť. Zakaždým, keď hovoríš, otváraš sa tiež jeho milosti. Zakaždým, keď sa láskavo rozprávaš s manželom či manželkou, alebo ovládneš svoj hnev na svoje dieťa, alebo porozprávaš o svojej viere kolegom, spolupracuješ s Bohom – a on spolupracuje s tebou. Pre neho má cenu aj ten najmenší skutok poslušnosti. A vedomie, že robíš, čo sa páči Ježišovi a jeho Otcovi, poteší aj teba samého.
Ver teda, že Boh je s tebou všade tam, kde si – či už sa cítiš spútaný hriechom alebo beznádejou, alebo máš pocit, že si blízko pri Pánovi. V každom prípade ver, že Ježiš by od teba nikdy nevyžadoval poslušnosť, keby nebol s tebou v tejto loďke a nechcel ti s tým pomôcť. Ak sa o zmenu v niektorej oblasti svojho života snažíš už celé roky, nevzdávaj sa. Popros Ježiša o pomoc a potom vykroč vpred s dôverou, že ti dá potrebnú milosť.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt