číslo 2,  ročník 21, február 2020  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Rok Božieho slova
Marián Kováčik


 

Tak aj na Slovensku máme Rok Božieho slova. V redakcii sme sa rozhodli, že vo všetkých číslach roku 2020 (okrem januárového, to sme nestihli) budeme mať aspoň jeden text, ktorým chceme motivovať našich čitateľov k tomu, aby Sväté písmo znovu zobrali do rúk nielen pre nedeľné čítania, ale pre hlbšie poznanie toho, čo nám chce milovaný Boh povedať ako svojim milovaným deťom.
Budeme sa usilovať vyberať témy, ktoré vám pomôžu vnímať aj ťažšie texty ako Božie slovo pre vás; ktoré objasnia, čo nám Boh chce povedať napríklad cez zložité a krvavé dejiny izraelských kráľov, čo nám hovorí cez Náreky proroka Jeremiáša. A možno sa trochu začítame aj do Piesne piesní, ktorá sa pri liturgii číta tak málo a ešte menej počujeme homílie na jej témy.
V tomto čísle sa trochu pozrieme na izraelských kráľov. Nie z hľadiska dejín, ale z túžby dozvedieť sa, ako nám ich život môže pomôcť vyhnúť sa zlu a konať dobro.

Kráľ Achaz
Bol to darebák. Keď sa pozrieme na to, čo je o ňom napísané v Písme (2 Kr 16; 2 Krn 28; Iz 7), začneme sa čudovať, či jediné, čomu sa venoval, nebolo len vymýšľanie nových spôsobov, ako hrešiť a zvádzať ľudí na hriech. Šestnásť rokov sa váľal v bahne zloby. Dal odliať podoby pohanských bohov a spaľoval im v ohni svoje deti podľa pohanských zvykov. Zatvoril brány Božieho domu a postavil modloslužobné oltáre na každom rohu v Jeruzaleme. Potom po šestnástich rokoch zomrel.
Keď si však spomínané texty prečítate, možno objavíte jednu črtu, ktorá sa priamo nespomína, no je tam – kráľ Achaz sa bál. Bál sa o svoj trón, možno aj život. Chcel upevniť svoju moc, no bitky prehrával. Preto hľadal pomoc, kde sa dalo. Hľadal ju však len ľudsky: „Obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Hovoril si: ‚Keďže bohovia aramejských kráľov im pomohli, budem im obetovať a pomôžu aj mne.‘ Ale oni boli na skazu jemu i celému Izraelu“ (2 Krn 28, 23). Vyplienil poklady Božieho domu, aby si zabezpečil mier, no nič mu to neosožilo.

„Robil, čo sa Pánovi nepáči“
Tento kráľ je akoby prototypom všetkých tých kráľov, o ktorých Písmo hovorí: „Robil, čo sa Pánovi nepáči“ (2 Krn 22, 4a). Ako je možné, že takto robili? V Knihe Deuteronómium Mojžiš určuje, čo má urobiť nový kráľ: „Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si odpíše tento druhozákon do knihy podľa vzoru, ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho. Nech ho má pri sebe a nech z neho číta po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohoto zákona a všetky tieto príkazy“ (17, 18 – 19). Je takmer isté, že väčšina kráľov to nerobila, lebo keď za čias kráľa Joziáša našli pri opravách a upratovaní Pánovho chrámu Knihu zákona (pozri 2 Kr 22, 8), kráľ po jej prečítaní konštatuje: „Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané“ (v. 13).
O Achazovi vieme ešte jednu dôležitú vec: prihovoril sa mu Boh. Nevedno akým spôsobom, ale Izaiáš píše: „Pán prehovoril k Achazovi...“ (Iz 7, 10). A čo ten urobil? Zdanlivo veľmi pokorne, zbožne hovorí: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána“ (v. 12). Keď si však predstavíme, že takú odpoveď dáva modloslužobník, ten, ktorý dal zatvoriť Boží chrám, tak vidíme, že to nie je nijaká pokora, ale pýcha. „Nechcem Božiu odpoveď! Poradím si sám!“ A možno aj už spomínaný strach: „Čo Boh bude odo mňa chcieť?“

Učíme sa
Od tohto kráľa sa môžeme pre svoj život naučiť pár vecí. Ak máme strach, nehľadajme pomoc mimo Boha. Či je to strach z ľudí, z tmy, zo smrti..., iná pomoc ako Božia nás môže zotročiť. Druhé – ak chceme vedieť, čo Boh od nás požaduje, čítajme Písmo a hľadajme. Boží Duch nám vždy dá vedieť to, čo pre svoj život potrebujeme. Kráľ si neopísal Knihu zákona, nevedel o svojich úlohách a povinnostiach. A tak aj dopadol – konal ako pohanskí králi tej doby. A tretia vec: keď sa nám Boh prihovorí, nebuďme falošne pokorní, ale skutočne pokorne prijmime Božie slovo a dovoľme mu, aby v nás prinieslo úrodu. Spomeňme si na Pannu Máriu...

Kráľ Ezechiáš
Viete, kto bol jeho otec? Achaz. Je preto priam neuveriteľné, že „robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako jeho otec Dávid“ (2 Kr 18, 3). Keď Ezechiáš prevzal kráľovstvo, mal 25 rokov. Videl hriechy svojho otca aj mravnú skazu, ktorú spôsobil, a nechcel mať na tom podiel. Bol rozhodnutý urobiť nápravu a priviesť národ k Bohu. Keď sa zamyslíme nad neporiadkom, ktorý zdedil, môžeme dospieť k názoru, že počas jedného ľudského života sa dá toho napraviť len málo – ale mýlime sa. V krátkom čase sa situácia úplne obrátila. „Bola to veľká radosť v Jeruzaleme, lebo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nič také v Jeruzaleme nebolo“ (2 Krn 30, 26). Je to podivuhodný príbeh. Keď študujeme jeho život, vidíme, že ho charakterizuje niekoľko základných princípov. Tri z nich môžeme ľahko rozpoznať.

Oddanosť celým srdcom
Prvý princíp, ako konať pre Boha, je oddanosť celým srdcom. „A všetko, čo podnikol pre službu v Božom dome a pre zákon a prikázania, vykonal s úspechom, lebo celým svojím srdcom hľadal svojho Boha“ (2 Krn 31, 21). Apoštol Pavol napomína v podobnom duchu: „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom!“ (Kol 3, 23). Šalamún to vyjadruje takto: „Všetko, čo môže urobiť tvoja ruka, urob hneď, lebo v podsvetí, kam sa uberáš, nebude ani činnosti, ani premýšľania, ani múdrosti, ani poznania“ (Kaz 9, 10).
Boh hľadá ľudí, ktorí sa celým srdcom rozhodnú pre neho a jeho službu. Nerozhodný, lajdácky, polovičatý duch tohto veku nie je jeho mierou. Je však ťažké dodržiavať tento biblický štandard v tomto nedisciplinovanom veku. Štandard nášho konania musí byť vysoký. Keď Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma,“ tak to myslel vážne.
Stále tu máme prvé prikázanie: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ (Mk 12, 29 – 30).

Oddanosť jednej veci
Druhá vec, ktorú môžeme pozorovať v živote Ezechiáša, bola jeho oddanosť jednej veci. Pustil sa do hlavnej práce a vytrval pri nej. „V prvom roku svojho kraľovania, v prvom mesiaci, otvoril dvere Pánovho domu a opravil ich. Priviedol kňazov a levitov a zhromaždil ich na východnom priestranstve. A povedal im: ‚Počujte ma, leviti! Hneď sa posväťte a posväťte dom Pána, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne všetku nečistotu!‘“ (2 Krn 29, 3 – 5). Nedal sa odviesť z cesty ani obrovskou nepriazňou, ani výsmechom ani opozíciou.
Traja rôzni svätopisci udávajú dôvody pre oddanosť jednej veci. Peter hovorí: „Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej“ (2 Pt 3, 10). Všetko v tomto svete je dočasné a pominuteľné. Dve veci pretrvajú tento svet a budú trvať celú večnosť: Božie slovo a duše ľudí. Kto sa venuje týmto dvom veciam, je napojený na večné hodnoty.
Druhý dôvod pre oddanosť jednej veci podávajú Jakubove slová: „Vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne“ (Jak 4, 14). Život je príliš krátky, aby sme ho premrhali. Keď pochopíme túto pravdu, pomôže nám to zotrvať v tomto smerovaní napriek neustálemu bombardovaniu zo strany sveta, ktorý sa nás snaží odkloniť, odvrátiť naše oči od Ježiša.
Tretí dôvod pre oddanosť jednej veci podáva Pavol: „A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi“ (1 Kor 15, 58). Keď kráčame priamou a úzkou cestou s pohľadom upretým na Ježiša, máme istotu, že to, čo robíme, má nejakú cenu. Aké vzrušujúce je vedieť, že zatiaľ čo masy strácajú svoj život v bezcenných činnostiach, naša služba pre Krista sa započítava pre večnosť!

Bojovný duch
Spolu s oddanosťou celým srdcom a oddanosťou jednej veci pri plnení svojej úlohy prejavil Ezechiáš zároveň pozoruhodne bojovného ducha. Napriek neuveriteľne nepriaznivým okolnostiam napredoval s entuziazmom a vierou. Jeho poslom, ktorí chodili z mesta do mesta, sa niektorí vysmievali (pozri 2 Krn 30, 10). Spomalilo to jeho dielo? Vôbec nie. „Podobne urobil Ezechiáš v celom Judsku. Robil teda, čo je dobré, spravodlivé a verné v očiach Pána, jeho Boha“ (2 Krn 31, 20).
Toto je základný duch, s akým sa stretávame v živote Božích vodcov v celej Biblii. Také je Pavlovo svedectvo (pozri 2 Kor 11, 24 – 28). Aký bol jeho postoj pri všetkých ťažkostiach? „Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho“ (Flp 1, 29).
Apoštol Pavol usmerňuje našu pozornosť na život vojaka, športovca a roľníka: „Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Ježiša Krista. Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal. A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel. Roľník, ktorý sa namáha, má prvý dostať podiel na úrode“ (2 Tim 2, 3 – 6).
Znakom dobrého vojaka je, že robí starosti nepriateľovi. Nepriatelia Kristovho kríža boli nervózni, keď bol Pavol nablízku. Zlatník Demeter bol presvedčený, že pre Pavlovu činnosť v Efeze o všetko príde (pozri Sk 19, 23 – 28).
Športovec zápasí s protivníkmi, ale veľmi často spočíva jeho hlavný zápas v zápase so sebou samým. Musí prekonať svoje vlastné pochybnosti a obavy, svoju lenivosť, túžbu byť k sebe mäkký. Apoštol Pavol hovorí o bojoch vo svojom vlastnom živote: „A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý“ (1 Kor 9, 25 – 27).
Roľník je vystavený suchám, povodniam a rôznym druhom škodcov. Prichádzajú búrky, ktoré ničia úrodu i zásoby na zimu. Vtedy to chce pozbierať sa a bojovať. V takej situácii by bolo ľahšie mávnuť rukou a povedať: „Čo sa dá robiť?“ Ale skutočný roľník tak nerobí. Vtedy preukazuje bojovného ducha. Aj žatva pre Božie kráľovstvo nastáva neraz za nemožných okolností.

Dvaja králi, otec a syn. Jeden zlý, druhý skvelý. Ich príbehy sme spracovali podľa knihy Biblické princípy vodcovstva od LeRoy Eimsa. Keď budete najbližšie znovu otvárať niektorú historickú knihu Svätého písma, klaďte si pritom otázku: Čo ma Boh chce na príklade tohto kráľa – dobrého či zlého – naučiť pre môj život? Pre život mojej rodiny?“ Ak niečo objavíte a uskutočníte, napíšte nám o tom do našej redakcie. Na záver Roka Božieho slova uverejníme možno práve vaše svedectvo.

Nabudúce: Príprava na Veľkú noc – skutky tela a ovocie Ducha

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt