číslo 9,  ročník 20, november 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Trápenia a nebo
Znášajme súženia ako občania Božieho kráľovstva


 

Judita ako štyridsiatnička mala vážnu dopravnú nehodu. Prežila, no pre svoje zranenia musela byť hospitalizovaná. Zotavovala sa celé mesiace a po celý ten čas mala veľké bolesti. Nedokázala ani pracovať, ani sa starať o seba a svoju rodinu. Chýbali jej obľúbené činnosti – tenis, bicyklovanie a turistika. A postupom času si uvedomila, že tieto veci už nebude môcť robiť nikdy.
Keď začala chápať, aký bude odteraz jej nový život, začala upadať do čoraz väčšej skľúčenosti. „Prečo Boh dopustil, aby sa mi to stalo?“ pýtala sa. „Nezáleží mu vari na mne a mojej rodine?“ No napriek tomu nevylúčila Boha zo svojho života a neustále sa modlila. Vďaka tomu začala nadobúdať čoraz silnejšie presvedčenie, že Boh bude po celý čas s ňou.
Judita tiež postupne pochopila, že potrebuje zmeniť svoje zmýšľanie. Kdesi hlboko vo svojom vnútri si totiž myslela, že keď bude veriť v Boha, jej život bude jednoduchší než život tých ľudí, ktorí v Boha neveria. Teraz však začínala chápať, že nasledovať Ježiša znamená kráčať s ním po krížovej ceste. Začala vidieť, že aj Ježiš prežíval počas svojho života obdobia skúšok a súženia. Vďaka tomu však dokázala potom hlbšie prežívať aj jeho vzkriesenie. Inými slovami, Judita si začala osvojovať nebeskú víziu.
Práve na túto víziu sa chceme zamerať v tomto článku. Chceme sa pozrieť na to, ako nás prijatie nebeskej perspektívy môže posilňovať počas ťažkých chvíľ života.

Ježiš, muž bolestí
„Vo svete máte súženie“ (Jn 16, 33). Ježiš mohol tieto slová vysloviť, pretože utrpenie a bolesť poznal veľmi dobre. Zamysli sa nad tým, aký ťažký život mal. Spomeň si, koľko kilometrov prešiel pešo, koľkokrát sa ani nemal kedy najesť a na akých nepohodlných miestach spal. Zamysli nad tým, ako sa musel cítiť, keď niekoho v sobotu uzdravil, no potom ho za to kritizovali (pozri Mk 2, 24). Alebo keď videl, že jeho nepriatelia sa ho snažia nájsť, aby ho mohli zabiť.
Zamysli sa tiež nad tým, ako ho sklamali jeho najbližší priatelia. Judáš, jeden z Dvanástich, ho zradil, a Peter, jeho najbližší apoštol, zaprel, že ho pozná. A keď najviac potreboval podporu svojich priateľov – keď v agónii trpel na kríži –, takmer všetci ho opustili.
Vďaka čomu to Ježiš zvládol? Vďaka tomu, že zostal blízko svojho nebeského Otca. Svojim učeníkom povedal: „Nie som sám, lebo Otec je so mnou“ (Jn 16, 32). Svoju silu čerpal počas dlhých modlitieb od svojho Otca. Niekedy s ním strávil aj celú noc. Ježiš mal oči stále upreté na nebo, na miesto, na ktoré sa mal vrátiť a na ktorom ho raz mali obstúpiť zástupy ľudí vykúpených jeho smrťou a zmŕtvychvstaním.

Posledné slovo
Ani pre prvých Ježišových nasledovníkov nebolo utrpenie neznámym pojmom. Vedeli, že tým, že prijímajú jeho, prijímajú zároveň aj život, súčasťou ktorého mohlo byť aj prenasledovanie a mučenícka smrť.
Ježiš svojich učeníkov varoval, že môže nastať aj niečo také – a povedal im, aby sa vtedy považovali za šťastných a blahoslavených! „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami“ (Mt 5, 11 – 12).
Apoštol Pavol, ktorý tiež zakusoval rôzne ťažkosti, napísal: „Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky“ (2 Kor 4, 17 – 18). A svätý Jakub napísal: „Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú“ (Jak 1, 12).
Všimol si si, čo majú tieto tri citáty spoločné? To, že sa na utrpenie pozerajú z pohľadu večnosti. Nijako ho nebagatelizujú a nezľahčujú; hovoria len, že nemá posledné slovo. Posledné slovo bude mať Boh, a tým slovom je večný život s ním v nebi.

Ako „dobre trpieť“
Ako si teda môžeme čoraz viac osvojovať túto nebeskú perspektívu? Ako sa môžeme naučiť „pokladať to len za radosť“ (porov. Jak 1, 2), že nás stretajú rôzne ťažkosti? Predkladáme pár návrhov:

  1. Opri sa o Ježiša
    Ako sme už hovorili, Ježiš dokázal zniesť toľké utrpenie preto, lebo zostával blízko svojho Otca – tým, že bol verný modlitbe a vždy hľadal Otcovu vôľu. To isté platí aj o nás. Každý deň nás Ježiš pozýva: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11, 28 – 29). Opierať sa o Ježiša a prosiť ho o nájdenie pokoja pre svoju dušu môžeme zvlášť v ťažkých chvíľach. Zmenšiť svoje obavy a utíšiť svoj strach môžeme už len tým, že sa v tichu ponoríme do modlitby a predstavíme si, ako sedí vedľa nás. Práve v takýchto chvíľach môžeme načúvať Ježišovým slovám uistenia.

    Celý článok bude prístupný od 15.11.2019

     



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt