číslo 7,  ročník 20, september 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Blahoslavení milosrdní
Stať sa poslom milosrdenstva


 

Odpúšťam ti.
Prečo nám často padne tak zaťažko povedať tieto dve slová? Možno preto, lebo ich vravíme niekomu, kto nás zranil – a niekedy nás tá rana ešte stále bolí. Všetci vieme, aké je niekedy ťažké byť milosrdný a odpustiť.
Ježiš nám napriek tomu hovorí: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5, 7). Sľúbil, že čím viac milosrdenstva budeme preukazovať druhým, tým viac Božieho milosrdenstva a odpustenia budeme schopní prijať my sami. Vzhľadom na množstvo bolesti a zranení v dnešnom svete je toto blahoslavenstvo pre nás obzvlášť dôležité. Poďme sa naň teda bližšie pozrieť.

Boh milosrdenstva
Predstav si, čo musel prežívať Otec vo svojom srdci, keď ako pastier viedol svoj ľud Izrael. Celé pokolenia ich Boh pobádal, aby ho milovali a aby sa milovali navzájom tak, ako on miloval ich. Napriek tomu, že tento ľud všemožne požehnával, Izrael stále kolísal. Bol to vyvolený Boží ľud, Božia rodina, a predsa v nej bohatí utláčali chudobných. Mocní ignorovali slabých. Izraeliti zvedení čarom falošných božstiev začali ignorovať Božie povolanie byť svätým národom. Boh im chcel dať toho veľmi veľa, no oni nedokázali dodržiavať jeho prikázania, a tak sa z nich stal ranený a napokon aj podrobený a okupovaný ľud.
No napriek dlhým storočiam hriechu a neposlušnosti Boh vo svojom milosrdenstve a láske voči nim nikdy nezakolísal. Posielal svojich prorokov, ktorí ich vyzývali, aby sa k nemu vrátili. Stále znova a znova im odpúšťal. Napokon ho jeho milosrdenstvo podnietilo poslať svojho jediného Syna, ktorý ich mal učiť, zjaviť im jeho vôľu a obetovať za ich spásu svoj život. Božie rozhodnutie poslať Ježiša nebolo len jedným z jeho mnohých skutkov milosrdenstva; ani nebolo akoby jednoduchým rozhodnutím odpustiť im. Toto rozhodnutie bolo najplnším vyjadrením jeho milosrdnej lásky k svojmu ľudu a k celému svetu, lásky, ktorú Boh prechovával od samého začiatku. Bol to Boží postoj milosrdenstva, ktorý sa prejavil činom.

Je to aj tvoj príbeh
Príbeh o Božom milosrdenstve voči svojmu ľudu je aj príbehom o jeho milosrdenstve voči každému z nás. Tvoj Otec na nebesiach vie o tebe všetko – dobré aj zlé. Vidí milosrdenstvo, ktoré preukazuješ druhým, a vidí aj tvoje negatívne myšlienky o niektorých ľuďoch, myšlienky, ktoré vyvolávajú rôzne hádky. Počúva povzbudivé slová, ktoré hovoríš druhým, no počuje i tie zraňujúce. Vidí tvoje skutky lásky, ale vidí aj tvoje pády. A v tom všetkom ťa miluje. Aj s tebou – podobne ako s Izraelitmi – stále pracuje, učí ťa a formuje. Miluje ťa priveľmi na to, aby to s tebou vzdal!
Toto je tá radostná zvesť, evanjelium: Boh ťa miluje vtedy, keď pokušeniu podľahneš, aj vtedy, keď mu dokážeš odolať; miluje ťa, keď blúdiš, a miluje ťa, aj keď zostávaš verný modlitbe. Jeho láska ho priam núti hovoriť ti „odpúšťam ti“ zakaždým, keď sa k nemu vrátiš. Jeho milosrdenstvo ho pobáda odpustiť ti už v tom okamihu, keď začínaš ľutovať a konať pokánie – a to každý jeden raz.

Druhá stránka milosrdenstva
Ježiš každý deň počas svojho pozemského života preukazoval ľuďom milosrdenstvo. Žene pristihnutej pri cudzoložstve povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem“ (Jn 8, 11). Ochrnutému mužovi povedal: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy... Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“ (Mk 2, 5. 11). Žene známej nemravným životom povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené... Choď v pokoji“ (Lk 7, 48 – 49). A skrze svoje podobenstvo o márnotratnom synovi nám všetkým hovorí: „Ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje“ (Lk 15, 31). Je to tak, ako to často hovorieva pápež František: Ježiš je „tvárou Božieho milosrdenstva“.
No milosrdenstvo má ešte aj inú stránku, tú, ktorá presahuje odpustenie hriechov. Ježiš ukázal, že Božie milosrdenstvo je postojom lásky a zhovievavosti, nielen sériou viet „odpúšťam ti.“ Spomeň si na všetky tie chvíle, keď učeníci povedali alebo urobili niečo, čo ho naozaj zarmútilo. Spomeň si na ich strach a nedostatok viery počas búrky na jazere, keď Ježiš pri nich pokojne spal (pozri Mt 8, 23 – 27). Spomeň si na Jakuba a Jána, ktorí chceli mať blízky vzťah s Ježišom, no zároveň sa pritom sebecky usilovali získať vysoké postavenie spojené s veľkou mocou (pozri Mk 10, 35 – 37). Spomeň si, ako Tomáš pochyboval, že Ježiš vstal z mŕtvych (pozri Jn 20, 24 – 25). Stále znova a znova Ježiš narážal u svojich učeníkov na pýchu, sebectvo alebo nedostatok viery. A predsa im vždy zostal verný. Trpezlivo a s nádejou s nimi pracoval. Jeho milosrdenstvo nezakrylo len ich hriechy, ale aj ich chyby a slabosti.
Toto je druhá stránka milosrdenstva. Aj keď sa niekto voči nám možno priamo neprevinil, Boh chce, aby sme s ním zaobchádzali s rovnakou láskou, s akou Ježiš zaobchádzal so svojimi učeníkmi. Žiada nás, aby sme prejavovali milosrdenstvo, súcit a trpezlivosť aj vtedy, keď nás skutky druhých obťažujú, hoci nie sú hriechom. Ako takéto milosrdenstvo vyzerá v praxi, ukazuje jeden príbeh z ranej Cirkvi (pozri Sk 15, 36 – 41).

Pavol, Barnabáš a Ján Marek
K apoštolovi Pavlovi sa na jeho prvej misijnej ceste pripojili dvaja ďalší muži: jeho blízky priateľ Barnabáš a Barnabášov bratranec Ján Marek. Bola to náročná cesta a Ján Marek počas nej Pavla a Barnabáša opustil. Nevieme presne, prečo Ján Marek odišiel, no nič nenaznačuje, že by to spôsobil niečí hriech. Možno Jána Marka len rozrušili náročné požiadavky a riziká spojené s misionárskym životom a jednoducho zatúžil vrátiť sa domov.
Táto jeho „dezercia“ Pavla hlboko ranila a keď sa mali vydať s Barnabášom na cestu druhý raz, odmietol, aby sa k nim opäť pripojil aj Ján Marek. Barnabáš však s Pavlom nesúhlasil; chcel dať svojmu bratrancovi druhú šancu. Po vážnej hádke sa títo dvaja muži rozišli. Pavol si vzal so sebou Sílasa, Barnabáš Jána Marka.
Barnabáš mal na rozdiel od Pavla s Jánom Markom trpezlivosť. Naďalej ho učil a formoval. A vyplatilo sa to. Ján Marek sa naučil obetavo slúžiť Pánovi a celý svoj život zasvätil Cirkvi.
No aj Pavol napokon prejavil Jánovi Markovi rovnaké milosrdenstvo ako Barnabáš. Napokon ho započítal medzi svojich „spolupracovníkov“ a prosil Timoteja, aby ho priviedol za ním do väzenia (porov. Flm 24; 2 Tim 4, 11). Raná kresťanská tradícia dokonca hovorí o tom, že tento Ján Marek, ktorému Barnabáš preukázal takéto milosrdenstvo, je ten Marek, ktorý napísal prvé evanjelium. Predstav si, aké by sme mali dnes Písmo, keby to s ním vtedy Barnabáš vzdal!
Preukázať druhému milosrdenstvo je teda viac než len odpustiť jeho previnenie. Preukazovať milosrdenstvo znamená tiež chápať, že my nie sme sudcovia; sudcom je Boh. Milosrdenstvo nás vedie k tomu, aby sme voči druhým neprechovávali hnev a horkosť. Učí nás hľadieť na každého človeka ako na milované Božie dieťa, ktoré si zaslúži druhú šancu; ba aj tretiu, či dokonca sedemdesiatu siedmu (pozri Mt 18, 22).

Je to láska, nie obchod
Ježiš prisľúbil: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5, 7). Môže to znieť tak, akoby nám navrhoval akýsi obchod, akoby nám Boh udeľoval odpustenie zakaždým, keď my odpustíme niekomu inému. No keď my druhým preukazujeme milosrdenstvo, deje sa ešte čosi oveľa dôležitejšie. Keď totiž odpúšťame niekomu, kto sa proti nám previnil, alebo sme voči niekomu zhovievaví a trpezliví, obmäkčujeme svoje srdce. Priznávame, že sme takí ako iní ľudia, a tento postoj láskavosti a súcitu nás otvára zakúšaniu Božieho milosrdenstva voči nám.
Tento mesiac sa usiluj svojím konaním prejaviť druhým milosrdenstvo a zhovievavosť. A odpúšťaj. Ježiš predsa sľúbil: „Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6, 38). Splňme teda tú časť tohto prisľúbenia, ktorá závisí od nás. O nasledujúcich otázkach pouvažuj v modlitbe a pros Boha, aby ti pomohol nájsť na ne odpoveď:

  • Je niekto taký, kto ti ublížil alebo sa proti tebe previnil a potrebuješ mu odpustiť? Pros Boha o milosť a silu odpustiť danému človekovi, aj keď ťa možno o odpustenie nežiadal.
  • Je niekto, komu by si mal prejaviť zhovievavosť, niekto, kto sa proti tebe neprehrešil, ale predsa ti lezie na nervy? Popros Pána, aby ti pomohol znášať ho a rozprávať sa s ním vždy s láskou a pokojom.

Tak ako pokojný a vytrvalý dážď padá na pole a postupne zvlažuje a skypruje zem a živí trávu, tak malé skutky milosrdenstva, odpustenia a zhovievavosti môžu obmäkčiť naše srdcia a väčšmi nás otvoriť Duchu Svätému. Čím viac budeme svojím konaním preukazovať milosrdenstvo, tým viac budeme prichádzať na to, že po celý čas máme k dispozícii hojné Božie milosrdenstvo, lásku a zhovievavosť!

 



 

 

 

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

Adam Szustak OP

ešte5minút

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt