číslo 5,  ročník 20, jún 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Pieseň k Matke ustavičnej pomoci
Viktor Mišuth CSsR


 

Dňa 27. júna v liturgickom kalendári slávime spomienku Matky ustavičnej pomoci. Redemptoristi ju na celom svete slávia ako sviatok. Tento sviatok bol ustanovený v roku 1876, čím bola potvrdená rýchlo sa šíriaca úcta k ikone Matky ustavičnej pomoci po tom, čo ju pápež Pius IX. zveril redemptoristom so slovami: „Urobte ju známou po celom svete.“
Pre celé generácie ctiteľov Matky ustavičnej pomoci na Slovensku je úcta k nej úzko spojená so známou mariánskou piesňou K nebesiam dnes zaleť pieseň. Môžeme smelo povedať, že snáď u nás nenájdeme mariánskeho ctiteľa, ktorý by sa s ňou nestretol.
Príbeh obľúbenej piesne sa začal uprostred prvej svetovej vojny v roku 1916, na 50. výročie prenesenia obrazu Matky ustavičnej pomoci do Kostola svätého Alfonza v Ríme. Vtedy provinciál pražskej provincie redemptoristov páter Augustín Benda CSsR (1869 – 1946) požiadal pátra Josefa Miklíka CSsR (1886 – 1947), uznávaného biblistu v Čechách aj vo svete, aby na počesť Matky ustavičnej pomoci zložil pieseň. Učenému profesorovi, pôsobiacemu v teologickom učilišti redemptoristov v Obořišti (okres Příbram), sa podarilo zložiť niečo naozaj ľudové a dogmaticky presné.
Nápev k piesni s názvom K nebesům dnes zaleť písní skomponoval Vladimír Juráš (1872 – 1950), učiteľ a organista pôsobiaci v Slavětíne, nachádzajúcom sa blízko Červenky (okres Olomouc), kde mali redemptoristi kláštor. Pieseň s jeho nápevom zaznela prvý raz počas tridua k Matke ustavičnej pomoci v Červenke začiatkom septembra 1916. Ide o nápaditú a ľahko zapamätateľnú durovú melódiu, ktorú si ľudia rýchlo obľúbili. Pieseň mala deväť slôh, v súčasnosti ich má už len sedem a v Čechách je stále hranou spievanou piesňou pri všetkých významnejších púťach, cirkevných slávnostiach a pri pohreboch.
K neobyčajnému rozšíreniu piesne poslúžilo aj to, že pri vytlačení textu červenský kláštor nedal poznámku o autorských právach. Tak si mohol každý kníhtlačiar tlačiť text aj bez dovolenia z kláštora v Červenke.
Zakrátko po vzniku piesne ju českí redemptoristi rozšírili aj na Slovensko. Súhlas na vytlačenie prvého slovenského prekladu dal spišský biskup Ján Vojtaššák (1877 – 1965) vo februári 1924. Už v tom istom roku sa pri slávnostiach na sviatok Matky ustavičnej pomoci spievala v kostoloch, ktoré spravovali redemptoristi. Podobne ako český originál, aj slovenský preklad textu mal deväť slôh a spočiatku bol vytlačený len na samostatnej kartičke. V roku 1925 bola pieseň k Matke ustavičnej pomoci zaradená do misionárskej knižky Boh a duša. „Missionárska knižka“ alebo sústavný návod k nábožnému životu, vydanej redemptoristami.
Prvý slovenský preklad piesne bol silne ovplyvnený bohemizmami. V tom období sa spisovná slovenčina dotvárala podľa vzoru a pod vplyvom vyspelejšej češtiny, ktorá bola vo všetkých funkciách už etablovaná. Po roku 1931, keď Matica slovenská vydala prvé Pravidlá slovenského pravopisu, zvýšil sa záujem o dobrú slovenčinu. Prejavilo sa to aj v jazykovej úprave piesne K nebesiam dnes zaleť pieseň. Upravený text vyšiel v prvom vydaní brožúrky Matka ustavičnej pomoci v roku 1939, v edícii Životom, vydávanej redemptoristami. Zodpovedným redaktorom edície Životom bol vtedy kňaz banskobystrickej diecézy Kamil Mečiar (1912 – 2002). Pri zostavení modlitbovej brožúrky Matka ustavičnej pomoci. Novény a modlitby, ktorú v roku 1991 vydali pátri Ľudovít Michalovič (1912 – 1993) a Michal Zamkovský, čerpali materiál tiež z pôvodnej brožúrky, vydanej v edícii Životom. V modlitbovej brožúrke zostavovatelia z pôvodných deviatich slôh ponechali len prvé štyri.
Pieseň k Matke ustavičnej pomoci sa dostala aj do slovenského kancionála – Jednotného katolíckeho spevníka (JKS). Bolo to v roku 1951, keď do vydávania JKS zasiahlo Povereníctvo informácií a osvety a nariadilo niektoré zmeny (cenzúru). V JKS sa tak pod tlakom Povereníctva nahradili viaceré piesne. Medzi nimi bola tiež pieseň č. 522 V srdci Ríma, ktorá musela byť nahradená piesňou K nebesiam dnes zaleť pieseň. Tak sa paradoxne na nátlak štátnych úradov pieseň k Matke ustavičnej pomoci dostala do JKS. Asi sa im zdala menej nebezpečná ako pieseň V srdci Ríma. Keď sa po roku 1989 vrátili do JKS všetky pôvodné piesne, pieseň k Matke ustavičnej pomoci zostala v kancionáli ako nezaradená.
Autor piesne Josef Miklík bol po celý život veľkým ctiteľom Panny Márie zvlášť pod titulom „Matka ustavičnej pomoci“. Jeho životný príbeh sa nemohol skončiť ináč ako v prítomnosti tej, ktorú si tak veľmi ctil a ktorej venoval krásnu pieseň. V predvečer sviatku Všetkých svätých sa prišiel zotaviť na Svatú Horu. Dňa 9. novembra 1947 sa rozhodol, že pre srdcové ťažkosti odíde do Obořišťa, aby sa tam liečil. Keď vychádzal z kláštora, zrútil sa do náruče sprevádzajúceho spolubrata. Nepomohla ani rýchla lekárska pomoc. Vtedy si všetci v kláštore na Svatej Hore uvedomili, že poslednú svätú omšu páter Miklík slúžil pri oltári Matky ustavičnej pomoci a že bazilikou znela pieseň K nebesům dnes zaleť písní. Panna Mária zvláštnym spôsobom odmeňuje svojich ctiteľov.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt