číslo 5,  ročník 20, jún 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Rok nových zvykov
Zmeny, ktoré zapaľujú moje srdce pre Ježiša
Joe Rottenborn


 

Z dôvodov, ktoré mi dodnes nie sú celkom jasné, sa pred pár rokmi začalo moje obrátenie. Hoci si pamätám, že som v kostole slovo „obrátenie“ počul aj predtým, nikdy som si nemyslel, že by sa mohlo týkať aj mňa. Myslel som si, že „konvertita“ či „obrátený človek“ je ten, kto pôvodne nebol katolíkom, no neskôr vstúpil do Cirkvi.
Napriek tomu, že som bol katolíkom už od detstva, uvedomil som si, že tiež potrebujem obrátenie – také, ktoré človeku otvorí oči a pomôže mu vnímať svet celkom novým spôsobom. A tak som v prvý deň roku 2017, na Nový rok a zároveň slávnosť Bohorodičky Panny Márie, poprosil Ježišovu Matku: „Prosím, zapáľ moje srdce pre Ježiša.“
Vtedy som ešte nechápal dôležitosť obrátenia, no Boh napriek tomu moju modlitbu vypočul. To, aké je obrátenie dôležité, vedel lepšie než ja.

Zmena zvykov
Približne v tom čase, keď som sa pomodlil túto modlitbu, začal som si osvojovať nové zvyky. A ako sa v priebehu toho roku menili moje zvyky, menil som sa aj ja.
V prvom rade som sa začal každý deň častejšie modliť. Vlastne som sa snažil poslúchnuť radu svätého Pavla, ktorý hovorí, že sa máme „modliť bez prestania“ (porov. 1 Sol 5, 17). Zistil som, že mi to pomáha vytvoriť si istý pravidelný program, vďaka ktorému sa viackrát počas dňa sústredím na Boha. Napríklad pri raňajkách som si čítaval svoje obľúbené citáty z Písma. O tretej hodine popoludní som sa modlieval korunku Božieho milosrdenstva. Neboli to však len položky na mojom zozname povinností. Keď som si totiž dokázal nájsť viac času na Boha, on mi začal zjavovať svoju lásku.
Vždy som sa modlieval ruženec. No v roku 2017 sme slávili 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. Preto som sa usiloval modliť ruženec ešte viac. Nie vždy sa mi podarilo splniť ciele, ktoré som si dal, ale aspoň som sa o to pokúsil.
Podobne ako aj mnohí iní katolíci, ani ja som nikdy neprečítal celé Sväté písmo. Počas roku svojho obrátenia som však urobil istý pokrok vďaka tomu, že som si z neho každý deň prečítal dve kapitoly. Zvýrazňovačom som si značil úryvky, ktoré ma oslovili. A keď som išiel na svätú omšu, počúval som pozorne čítania a snažil som sa vnímať, čo mi hovoria. Myslím, že teraz mi už Písmo nie je celkom neznáme.
Asi v tom čase som tiež začal chodiť pravidelne každý mesiac na svätú spoveď. Prišiel som na to, prečo ju Katechizmus nazýva sviatosťou zmierenia a „prvým krokom návratu k Otcovi“. Začal som si všímať hriechy a nedokonalosti, ktoré sa v mojom živote pravidelne opakovali: napríklad neskoré prichádzanie na sväté omše a časté hádky s niektorými členmi rodiny. A každý mesiac som sa usiloval polepšiť.

Úžas nad svätou omšou
Zo všetkých nových zvykov, ktoré som si osvojil, bolo pre mňa najosožnejšie to, že som začal každý deň chodiť na svätú omšu. Svätá omša sa mi stala duchovnou posilou. Začal som si všímať, že každá časť liturgie ma iným spôsobom spája s Bohom.
Keď sa začínala liturgia Eucharistie, žasol som nad tým, že „Pán a Boh všetkého stvorenia“ prichádza na jednoduchú prosbu kňaza. Keď sa spoločenstvo veriacich modlilo k „Bohu, Otcu všemohúcemu“, aby prijal „obetu z tvojich rúk, na chválu a slávu svojho mena“, cítil som sa pokorený toľkou Božou láskou. Počas „znaku pokoja“ som si podal ruku s ostatnými ľuďmi, ktorí boli na svätej omši, a prijímal som Kristov pokoj. Vlastne som po ňom prahol.
Predtým, než som šiel na sväté prijímanie, modlieval som sa úkon kajúcnosti, aby som pripravil svoju dušu pre Ježiša. Po prijímaní som sa modlieval modlitbu vďaky, ktorú som si postupom času vytvoril:

Celý článok bude prístupný od 16.6.2019

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt