číslo 5,  ročník 20, jún 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Boh ťa zázračne utvoril
Kiež Božie pravdy premôžu diablove lži
diakon Keith Strohm


 

Čo myslíš, kto si? Ako podľa teba hľadí na teba Boh? Toto sú dve najpodstatnejšie otázky, ktoré si môžeme položiť. Ovplyvňujú mnohé naše rozhodnutia a majú veľký vplyv na to, ako sa správame k ľuďom okolo seba.
No práve preto, že tieto otázky sú také dôležité, diabol vynakladá veľa síl na to, aby nám na ne dal nesprávne odpovede. Usudzuje, že ak sa mu podarí vložiť do nás negatívny obraz nás samých, budeme sa cítiť nehodní Božej lásky. A ak nás presvedčí, že Boh nás nemiluje, nebudeme sa toľko venovať hľadaniu Pána.
V tomto článku diakon Keith Strohm rozoberá predovšetkým tri lži nepriateľa: že Bohu na nás nezáleží, že nie sme hodní jeho pozornosti a že nás požehná až vtedy, keď budeme dokonalí. Po rozobratí týchto lží ponúka jasné a povzbudivé vysvetlenie právd, ktoré chce diabol prekryť. Kiež každý z nás verí viac tomu, čo hovorí Boh, než lžiam Zlého.

Prvá lož: „Nie som dôležitý“
Tí, čo zápasia so lžou o vlastnej nepodstatnosti a bezvýznamnosti, bojujú s akousi chudobou, zakorenenou v ich identite, a „malosťou“, ktorú vnímajú ako časť toho, kým sú. Možno sa za seba nehanbia a aj uznávajú, že majú nejaké skutočné dary a talenty, no sú presvedčení, že tieto dary sú nepodstatné v okolnostiach, v ktorých sa nachádzajú, alebo že nie sú dosť dôležité na to, aby si ich samých alebo ich dary dokázali iní všimnúť.
Ľudia zápasiaci s touto lžou môžu svoje dary zakopať alebo sa sťahovať do úzadia s presvedčením, že nie sú dôležití. Často prežívajú svoj život s prenikavým pocitom smútku, zatrpknutosti a hnevu, ktorý im prekáža v ich vzťahu s Bohom a s druhými.
Nepriateľ túto lož rád zaodieva do šiat pokory. My katolíci vieme, že by sme mali byť verní a pokorní. Pravá pokora však nespočíva v presvedčení, že sme nepodstatní, neviditeľní alebo že na nás nezáleží. Autentická pokora spočíva v prežívaní toho, že sme boli stvorení Bohom, bez toho, aby sme svojim darom a schopnostiam prikladali neprimeranú dôležitosť.

Pravda: „Boh si ma váži“
Boh osobne a dôverne miluje každého jedného človeka. „Nepredávajú sa dva vrabce za halier?“ pýta sa Ježiš. „A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov“ (Mt 10, 29 – 31). Pán si tvoj život všíma. Hľadí na teba tak pozorne a láskavo, že ti pritom počíta vlasy na hlave.
Ježiš nezanechal svoju nebeskú slávu kvôli nejakému anonymnému ľudstvu. Nevydal sa mučeniu, bitiu a ukrižovaniu pre nejakú ideu. Keď Ježiš visel na kríži, jeho oči sa upierali na teba a na kľukatú cestičku tvojho života. Keď ho ukladali do hrobu, on vo svojom tichom objatí držal tvoje hriechy. A po zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení zaniesol tvoje meno do samého srdca Najsvätejšej Trojice. Tak sa naplnilo to, čo vyhlásil prorok Izaiáš dlhé roky pred Kristovým príchodom: „Hľa, do dlaní som si ťa vryl“ (Iz 49, 16).
Boh si nás však nevšíma a nemiluje nás preto, že by sme boli niečím výnimoční. My sme výnimoční preto, že si nás Boh všíma a miluje nás. Vďaka nemu nie sme nikdy neviditeľní a nikdy ani nebudeme prehliadaní.
Skús na seba hľadieť tak, ako na teba hľadí Boh, nie tak, ako si myslíš, že na teba hľadia druhí. Pochop, že žiaden človek, ktorý kedy žil a ktorý kedy bude žiť, nemohol, nemôže a nebude môcť odpovedať na Božiu lásku presne tak ako ty. Ty si neopakovateľný dar, ktorý Boh ponúka svetu ako znamenie svojej dobroty a starostlivosti.

Druhá lož: „Som príliš skazený na to, aby ma Boh zachránil“
Satan nám často predkladá rôzne pokušenia a podnecuje nás rozumovo si odôvodniť, prečo podľahnúť danému pokušeniu v našom prípade neznamená spáchať hriech. No keď potom tomuto pokušeniu naozaj podľahneme, satan cúvne, obráti sa proti nám a začne nás obviňovať. Akoby nám hovoril: „Ó, človeče... nemôžem uveriť, že si to naozaj spravil. Boh ti to nikdy neodpustí. A keby ti to aj odpustil, tak kňaz, ktorému sa budeš spovedať, ťa odsúdi.“
Raz to ktosi vyjadril aj takto: „Nepriateľ pozná tvoje meno – no predsa sa rozhodol volať ťa po hriechu, nie po mene.“ Prečo to robí? Pretože nás chce uviesť do lži a presvedčiť nás, že sme tým, čo sme spáchali (alebo čo nám urobili druhí). A keď tomu potom uveríme, zahalí nás do hanby.

Celý článok bude prístupný od 16.6.2019

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt