číslo 3,  ročník 20, pôst 2019 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Dar blízkosti
Ježiš viedol moje srdce počas najtemnejších bojov môjho syna
Judy Wetzelová


 

Keď matka privedie na svet malého chlapca, nepredstavuje si, že z jej syna vyrastie viacnásobne väznený človek žijúci na ulici a závislý od drog. No presne to sa stalo môjmu synovi. V priebehu rokov sa Billove problémy začali kopiť a vyžiadali si veľkú daň – na ňom i na celej našej rodine. Napokon mi jednej noci ktosi zavolal a oznámil: „William zomrel.“
Dokázala som vtedy len skríknuť: „Bill nie je mŕtvy – klamete! Odvolajte to, prosím. Prosím, nech to nie je pravda.“ Šokovaná som celé hodiny ležala na dlážke a plakala som, až mi vyschli slzy. Otriasol sa mi celý svet; zdalo sa mi, že zastal čas. Ešte celé mesiace potom som mala pocit, že mi niekto z tela vytrhol srdce. Môj milovaný syn zomrel ako tridsaťštyriročný a ja som netušila, ako budem môcť ďalej žiť.
Možno vám zíde na um, že som sa určite nahnevala na Boha, ku ktorému som sa za Billa toľké roky modlila. No ja som sa nehnevala. Vedela som, že Boh nerobí chyby a že mu musím dôverovať. No potrebovala som aj čas na spracovanie Billovej smrti a vyrovnanie sa s ňou.

Môj zložitý syn
Keď Bill vyrastal, často navonok pôsobil ako dvaja úplne odlišní ľudia. Bol to tínedžer, ktorý potajomky fajčil marihuanu, chodil poza školu a opakovane mával ťažkosti so zákonom. No bol to zároveň mladík, ktorý chodieval na sväté omše a svojím humorom obveseľoval rodinné stretnutia – a ktorý sa ako tridsaťročný presťahoval po smrti svojho otca ku mne, aby mi bol oporou. Bill ma často držal za ruku a vravieval mi, že mám dôverovať Bohu, hoci on sám zvádzal boj s alkoholom a inými démonmi.
Členovia našej rodiny sa Billovi počas jeho života snažili pomôcť a nájsť mu prácu. Priviedli sme ho k viacerým terapeutom a zahrnuli sme ho láskou a podporou. No napriek všetkým našim snahám Billove problémy len rástli. Nevideli sme uňho žiadne zlepšenie alebo pokrok; neustále bojoval so závislosťami a my sme vedeli, že je na pokraji ešte väčších problémov.
Možno teraz uvažujete nad tým, akú úlohu v tomto všetkom zohral Boh. Na to by som vám odpovedala takto: Ježiš bol s nami od chvíle Billovho narodenia. Ježiš mi pomohol prísť na to, ako mám milovať svojho syna aj vtedy, keď ma jeho skutky miatli alebo keď mňa i celú našu rodinu bolelo, ako žije. Keď mi už nikto nemohol pomôcť a keď sa mi zdalo, že už umrela všetka nádej, obrátila som sa k Bohu. Nič iné mi totiž nezostávalo.

Modlitba za zázrak
Roky som Ježiša prosila o to, aby Billa uzdravil a vyslobodil ho z jeho závislostí. Deň čo deň som sa modlila za svojho syna a vrúcne som volala na Pána. Môj obľúbený verš z Písma znel: „Proste a dostanete... Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7, 7 – 8).
Pevne som verila, že Boh pre mňa urobí podobný zázrak, aký urobil pre svätú Moniku. Monikine modlitby vyprosili jej synovi Augustínovi uzdravenie a obrátenie. No Boh mal vlastný a lepší plán. Urobil zázrak, no iný, ako som si predstavovala. Vlastne sprvoti som ani neuvedomila, že sa nejaký zázrak stal.
V Billovom živote dochádzalo k čoraz horším situáciám, a tak boli vážnejšie aj následky, ktoré z nich plynuli. Pre mnohé priestupky a prečiny trávil dosť veľa času vo väzbe a vo väzení; v roku 2017 napokon skončil až na „samotke“. Tie chvíle opísal ako peklo na zemi – ako čosi, čo ho konečne priviedlo na kolená.
Tam, na samotke, približne v čase Vianoc (a zároveň v čase mojich narodenín, čiže v čase, keď som niesla ťažko, že nie je pri mne) prežil Bill stretnutie s Ježišom, ktoré ho pohlo k zmene. V tom čase napísal: „Dopadol som na úplné dno. No keď sa od neho odrazím, budem silnejší než kedykoľvek predtým.“ Alebo: „Toto som potreboval pre svoju dušu. Neobviňujem za to Boha ani nikoho iného. Boh už má dosť počúvania mojich chabých výhovoriek. Chce činy.“ V jednom liste, ktorý mi poslal, napísal, že raz vo svojej cele pocítil Božiu prítomnosť a že začal čítať Písmo. Nikdy predtým som ho nepočula povedať podobné slová, aké mi vtedy napísal: „Budem sa snažiť obrátiť k Ježišovi, ktorý je odpoveďou – k Ježišovi, svojmu Priateľovi.“ Toto bola očividne odpoveď na moje modlitby.

Krátky dar blízkosti
Krátko nato, vo februári 2018, Billa prepustili z väzenia. Dostal akúsi novú a nezvyčajnú chuť do života. Konečne cítil, že má s Bohom vzťah, a zdalo sa, že prežíva pokoj a je zmierený so sebou i so svojím životom. Každý deň sme si volávali. Brávala som ho na návštevu k jeho neteriam a synovcom a sledovala som, akú mal radosť, keď sa s nimi hral a držal ich v náručí. Boh očividne v jeho živote konal.
Bill a ja sme si vybudovali taký blízky vzťah medzi matkou a synom, o akom som vždy snívala. Povedal mi tiež, že by chcel byť lepším človekom. Dokonca ma poprosil, aby som ho vzala so sebou do kostola, pretože sa chcel vyspovedať! Chcel sa zmieriť s Bohom a požiadať ho o odpustenie mnohých hriechov, ktoré – ako sám povedal – spáchal počas „svojho temného obdobia“.
Keď Bill vyšiel zo spovednice, povedal, že má pocit, že z jeho duše spadlo veľké bremeno. Kňaz, ktorý ho spovedal, bol veľmi ústretový a neprejavil voči nemu najmenšie odsúdenie. Povedal mu, že Boh sa teší, pretože sa do jeho stáda vracia jedna stratená ovečka. Môj syn bol vtedy celý bez seba od radosti a pokoja, ktoré prežíval. Nasledujúce tri nedele sme spoločne chodievali na sväté omše a prijímali sme Eucharistiu. Konečne som opäť dostala dar, po ktorom som túžila – dar blízkeho vzťahu so svojím synom.

Boh vidí širšie súvislosti
Na štvrtú sobotu po tom, čo ho prepustili z väzenia, som mu zavolala, aby sme sa dohodli na tom, ako pôjdeme ráno na svätú omšu. Mala som ho vyzdvihnúť a potom sme sa mali spoločne naraňajkovať. Sledoval basketbalový zápas svojho obľúbeného tímu Florida Gators a jedol pizzu. Podpichovala som ho, pretože jeho tím ťahal dlhú sériu prehier, a on mi moje podpichovanie vracal. Na konci nášho rozhovoru mi do telefónu povedal: „Ľúbim ťa, mami,“ a ja som mu povedala, že ho tiež ľúbim. A potom som mu povedala, že sa uvidíme ráno.
Lenže už sme sa neuvideli. V tú noc Bill zomrel v dôsledku neúmyselného predávkovania. Aj keď hlas môjho syna znel v telefóne šťastne a plný nádeje a pokoja, Bill stále bojoval s démonmi vo svojej mysli.
V srdci som presvedčená o tom, že Ježiš si vzal môjho syna v správnom čase. Ježiš totiž nerobí chyby. On je dobrý Boh, ktorý miloval a miluje môjho syna ešte viac, než ho milujem ja. Ježiš vo svojej všemohúcnosti videl širšie súvislosti a rozhodol sa, že je správny čas na to, aby šiel Bill k nemu do neba. Nebol to omyl! Ešte stále prežívam veľký smútok, no vidím tiež, že som urobila to, čo som mala. Vložila som svojho syna do Božích rúk a nechala ho ísť.
Dostala som napokon iný zázrak, aký som žiadala; vlastne lepší. Boh dal môjmu synovi dar pokánia, dar toho, že v Eucharistii prijal do svojho srdca Ježiša, a dúfam, že zomrel v stave milosti. Dúfam, že Ježiš dal Billovi večný život a že môj syn je teraz so svojím Otcom – a aj s otcom pozemským – v nebi.
A čo ja? Ja som sa zapojila do katolíckeho charitatívneho programu s názvom Vitaj doma – Opätovný vstup (Welcome Home Re-Entry). Každý z nás je mentorom jedného závislého človeka, ktorý vyšiel z väzenia a potrebuje opäť „naštartovať“ svoj život. Predovšetkým sa však usilujeme počúvať ich a byť im oporou, aby vedeli, že nie sú na to sami.
Verím, že takto si uctím život svojho syna. Jeho život mal svoje smutné i šťastné chvíle, no predsa mal zmysel a niesol v sebe určité posolstvo: šíriť nádej, že Boh má vždy plán – aj vtedy, keď sú naše deti uprostred tých najťažších bojov. A my rodičia pritom často zohrávame celkom nečakané úlohy. No aj to je naša cesta do neba.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt