číslo 3,  ročník 20, pôst 2019 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Viac než uzdravenie
Keď dá Boh človeku druhú šancu
Ray Duffy


 

Čo by ste urobili so svojím životom, keby ste dostali druhú šancu žiť?
Môj brat Declan stál pred touto otázkou na jar roku 1990. Mal vtedy tridsaťsedem rokov. Nevyliečiteľná choroba, ktorá ho postihla, veľmi rýchlo oslabila jeho telo, jeho firmu i jeho manželstvo. No neskôr odrazu všetky symptómy zmizli a jeho život sa opäť začal vracať do normálu. Šesť mesiacov po svojom uzdravení ma Declan priletel pozrieť z nášho rodného Dublinu do Spojených štátov amerických, do Saint Louis v Missouri, kde žijem.
Keď som na letisku uvidel Declana vchádzať do príletovej haly, nesmierne sa mi rozbúchalo srdce. Pozeral som sa na jeho premenu a nedokázal som uveriť vlastným očiam. Keď som ho objal, po chrbte mi prebehol mráz, pretože som sa dotkol človeka, ktorého sa dotkol Boh. Nikdy by mi však nenapadlo, koľko ďalších životov okrem toho môjho Declanov príbeh ovplyvní.

Rozpadnutý život
Declan mal srdce rebela. Za pitie a iné nerozvážne činy ho takmer vyhodili zo strednej školy. No podobne ako mnohí iní rebeli, aj on pod drsným vonkajškom skrýval srdce, ktorému záležalo na druhých. Ako dvadsaťročný si vzal svoju spriaznenú dušu Philomenu. Neskôr založil nezávislú mediálnu spoločnosť a o svoju rodinu sa vzorne staral. Chodievali na dovolenky do Španielska, kupovali si luxusné autá a vyzerali šťastní. A potom Declan ochorel.
Ako tridsaťtriročnému mu diagnostikovali sklerózu multiplex. Je to nevyliečiteľná choroba, no mnohí ľudia s ňou dokážu prežiť celé desiatky rokov. Declan však také šťastie nemal. Choroba agresívne postupovala a v priebehu niekoľkých rokov sa mu rozpadol celý život. Jeho firma skrachovala a on sa vo svojej frustrácii obrátil k alkoholu. A keď pil, chytal ho taký amok, že tým takmer od seba odohnal aj svoju ženu Philomenu.
V priebehu štyroch rokov sa Declanov zdravotný stav zhoršil natoľko, že bol napokon celkom pripútaný na lôžko. Lekári ho oficiálne vyhlásili za slepého; nedokázal ani rozprávať; jeho slová zneli ako chrčanie. Atrofovali mu nohy aj ruky a denne musel užívať viac než štyridsať rôznych druhov liekov. Pre Declana a jeho rodinu to vyzeralo beznádejne. Niekoľkokrát šiel aj do Lúrd, no vždy sa vrátil domov taký chorý, ako tam šiel.
Keď som ho v januári 1990 išiel navštíviť do Dublinu, lúčil som sa s ním, pretože som si myslel, že vidím svojho brata naposledy. Bol už v poslednom štádiu choroby a lekári mu nedávali žiadnu nádej na zlepšenie stavu. Prijali ho dokonca do jednej írskej nemocnice pre „nevyliečiteľne chorých“ – do takej, z ktorej pacientov prepúšťajú jedine do márnice. No on sa držal pri živote.

Žiadne lekárske vysvetlenie
Šesť týždňov po mojej návšteve som sedel vo svojej kancelárii v Saint Louis. Odrazu mi zazvonil telefón – bol to Barry, môj priateľ žijúci v Írsku. „Neuveríš, čo sa mi práve dostalo do uší, Ray. Práve som počul hovoriť tvojho brata Declana o jeho uzdravení. Gratulujem!“ Napadlo mi, že mám asi sluchové halucinácie.
„O čom to hovoríš?“ povedal som mu. „Robili s ním rozhovor v nemocnici pre nevyliečiteľne chorých,“ odpovedal Berry. „Všetci tamojší lekári sú z toho úplne vedľa. Je prvým človekom, ktorého prepustili zo svojho hospicového oddelenia s tým, že je zdravý.“ Poďakoval som mu za zavolanie a potom som v šoku zostal sedieť na svojom mieste.
Čo sa stalo, sa vyjasnilo veľmi rýchlo. Jeden Declanov priateľ z charizmatickej modlitbovej skupiny ho asi týždeň predtým navštívil v nemocničnej izbe a modlil sa za jeho uzdravenie. V tú noc Declan pocítil vo svojich končatinách ostrú bolesť a teplo. Ľavá strana jeho tela bola celkom ochabnutá a paralyzovaná a ruky a nohy si už vôbec necítil. Po tejto modlitbe sa mu celkom zmenilo telo. Atrofia zmizla a Declanovo telo opäť nadobudlo správny tvar. Vrátil sa mu hlas a opäť normálne videl.

Celý článok bude prístupný od 29.3.2019

 



 

 

 

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

Alice von Hildebrand

Privilégium byť ženou

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt