číslo 3,  ročník 20, pôst 2019 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Láska, milosrdenstvo a milosť
Čo môžeme očakávať, keď sa v Pôstnom období obrátime k Pánovi?


 

Uvedom si, ako veľmi sa líši nebo od zeme. Na zemi hriech naďalej každý deň zraňuje ľudí. V nebi nielenže už nie je žiaden hriech, ale nie je tam ani pokušenie. Na zemi sú rozdelené rodiny, mestá, ba celé národy – a to často pre celkom malicherné veci. V nebi je dokonalá jednota a pokoj. Na zemi sú choroby a utrpenie. V nebi sú už z každej tváre zotreté všetky slzy a sú uzdravené všetky telesné choroby a emocionálne poruchy. Na zemi milióny ľudí trpia dôsledkami chudoby. V nebi je o každého náležite a s veľkou nehou postarané.
Nebo vyzerá veľmi lákavo, však? Niet divu, že Písmo sa končí prosbou: „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22, 20). Niet divu, že všetci túžime po dni, keď už viac nebude jestvovať žiaden hriech a keď vstúpime do dokonalosti Ježišovho nebeského kráľovstva. Vieme, že ten deň sa blíži, no kým nastane, Ježiš nás žiada, aby sme mu dôverovali. Nechce, aby sme sa znechucovali pre stav sveta alebo nášho života. On nám chce pomôcť, uzdraviť nás a premeniť nás, aby sme sa tak už tu na zemi mohli priblížiť k dokonalej harmónii neba. A tak každého jedného z nás vyzýva: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom“ (Joel 2, 12).
Táto výzva obrátiť sa k Pánovi nás môže vystrašiť – zvlášť počas obdobia, akým je Pôst, keď sa kladie dôraz na pokánie a sebazaprenie. Preto sa pozrime na niekoľko hlavných právd našej viery, ktoré nám môžu počas tohto Pôstneho obdobia uľahčiť naše „približovanie sa“ k Pánovi.

Obráť sa k tomu, ktorý je láska
Boh svojmu ľudu povedal: „Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? A keby aj ona zabudla, ja na teba nezabudnem“ (Iz 49, 15). Jozuemu zas povedal: „Nenechám ťa, ani ťa neopustím“ (Joz 1, 5). A Ježiš hovorí: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).
V každej dobe Boh uisťuje ľudí, ktorí mu patria, že ich nikdy neopustí. A nie sú to len slová. Všetky jeho činy ukazujú ďalší rozmer toho, ako hlboko nás miluje. Svoju veľkú lásku dokázal vyslobodením Izraela z egyptského otroctva. Dokázal ju aj vtedy, keď povolal Dávida, aby spojil jeho ľud do jedného kráľovstva. Dokázal ju svojím prisľúbením, že Izraelitov privedie naspäť z babylonského vyhnanstva. No predovšetkým ju dokázal tým, že poslal na svet svojho jediného Syna, ktorý sa stal človekom a obetoval sa za nás na kríži.
Skúmanie Božích slov a skutkov nám môže pomôcť uvedomiť si Božiu lásku; no len viera nám môže pomôcť prežívať ju. Písmo hovorí, že viera je „základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebr 11, 1). Keď používame svoju vieru, môže sa stať skutočnosťou všetko, v čo v Kristovi dúfame – dokonca aj to, čo ešte nevidíme. Vždy, keď sa modlíme, vždy, keď slávime sviatosti, predovšetkým Eucharistiu, môžeme povedať: „Pane Ježišu, ja viem, že si tu so mnou. Verím v teba, Pane; prosím, ukáž mi svoju lásku.“ Takúto modlitbu on vždy vypočuje veľmi rád – a niekedy aj dosť prekvapivo!

Obráť sa k tomu, ktorý je milosrdenstvo
Keď Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša, povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Vieme, že Ježiš zomrel za naše hriechy. Túto pravdu vyznávame každú nedeľu pri recitovaní Vyznania viery. No aké je to prežívať slobodu vydobytú Ježišovým milosrdenstvom?
Učiteľ náboženstva požiadal jedného zo žiakov, aby prišiel k tabuli a napísal najčastejšie hriechy. Žiak začal písať: klamstvo, hnev, kradnutie, žiarlivosť, nečistota. No vždy, keď napísal nejaký hriech, učiteľ, ktorý stál hneď za ním, špongiou toto slovo zmazal. „Takto rýchlo nám Boh odpúšťa, keď ho o to poprosíme,“ povedal žiakom. „A keď vám odpustí Boh, vaše hriechy zmiznú. Zostane len láska, ktorou vás Boh miluje.“
Pri svätej spovedi môžeme prežiť niečo také, ako zažili spomínaní žiaci na hodine náboženstva. Nie je vždy ľahké vyznať svoje hriechy a otvorene sa z nich vyspovedať kňazovi. No keď svoje hriechy pomenujeme, nahlas ich vyznáme a dostaneme rozhrešenie, Duch Svätý príde a sníme z nás bremeno viny – podobne ako spomínaný učiteľ, ktorý mazal slová na tabuli. Hriechy miznú a na ich mieste zostáva milosrdenstvo toho, ktorý povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem“ (Jn 8, 11).

Obráť sa k tomu, ktorý má hojnosť milosti
My ľudia sme rozporuplné stvorenia. Chceme byť dobrí, milí a láskaví, no často robíme rozhodnutia, ktoré druhých – zvlášť tých, čo sú nám najbližší – zraňujú. Chceme poslúchať Boha a byť s ním, no veľmi ľahko upadáme do neposlušnosti. Nechceme páchať hriechy, no veľmi často až neskoro prichádzame na to, že robíme veci, ktoré sme robiť nechceli.
Svätý Pavol videl, že tento boj sa odohráva aj v jeho mysli. Úprimne miloval Ježiša a úprimne a celou svojou dušou chcel slúžiť Cirkvi. No napriek všetkému svojmu kázaniu o Božej láske a Božom milosrdenstve bol Pavol niekedy skôr tým, ktorý druhých rozdeľoval a ktorý v sebe živil istú nevraživosť. Pohádal sa napríklad so svojím spolubratom Barnabášom ohľadom jedného misijného rozhodnutia – a to až tak, že sa rozišli pohnevaní (porov. Sk 15, 36 – 40). Pokarhal svätého Petra pred veriacimi v Antiochii – namiesto toho, aby si ho vzal bokom a dohovoril mu v súkromí (porov. Gal 2, 11 – 14). A niekedy vedel dosť expresívne počastovať svojich nepriateľov (porov. Gal 5, 11 – 12).
Pavol si však bol plne vedomý svojich slabostí a zlyhaní. „Ja nešťastný človek!“ volá. „Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“ No potom sa okamžite zaraduje, lebo pozná odpoveď: „Nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista“ (Rim 7, 24 – 25).
Aké bolo Pavlovo tajomstvo? To, že na základe vlastnej skúsenosti s Božím milosrdenstvom pochopil, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20). Pavol vedel, že bez ohľadu na to, koľko hriechov spáchal, hojnosť Božej milosti ich vždy prevýši. Vedel, že Božia milosť je dosť silná na to, aby zmenila aj to najtvrdšie srdce, a preto nikdy nestrácal nádej. Naďalej pevne veril v prisľúbenie, že „ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať“ (2 Tim 2, 12). A Ježišova milosť ho nikdy nesklamala.
Ver, že Ježišova spásna moc je nekonečne väčšia než sila tvojich hriešnych zlozvykov. Pevne ver, že Božia milosť je tu vždy pre teba a chce ti pomôcť zmeniť sa. Pamätaj, že ty sa síce môžeš vnímať ako strašný hriešnik, no Boh na teba takto nehľadí. On na teba hľadí ako na svoje milované dieťa a chce ti každý deň pomáhať väčšmi sa mu podobať.

Láskavé pozvanie
Láska. Milosrdenstvo. Milosť. Aby nám Boh mohol udeliť tieto dary, pozýva nás počas nasledujúcich štyridsiatich dní obrátiť sa k nemu. Sľubuje, že ak každý deň toto pozvanie pri modlitbe prijmeme, naša viera vzrastie a náš život sa zmení. Od Ducha Svätého dostaneme silu, ktorá nám pomôže odolať pokušeniu a zvíťaziť nad hriechom.
Na tomto pozvaní však majú účasť dve stránky: Boh a my. Boh sľubuje, že prehĺbi našu vieru v jeho lásku, milosť a milosrdenstvo a dá nám ich aj hlbšie zakúsiť. A keďže mu na nás záleží, spôsobí nám aj výčitky svedomia, keď podľahneme pokušeniu. Taktiež nám pomôže byť lepšími, láskavejšími a trpezlivejšími. Usiluj sa teda všímať si počas dňa vnuknutia a upozornenia Ducha Svätého. Všímaj si i hnutia, ktorými ťa pobáda k tomu, aby si zostal pri ňom.
My si však musíme vyhradiť istý čas na modlitbu, pretože práve prostredníctvom každodennej modlitby – hoci trvá možno len desať či pätnásť minút – môžeme čerpať z Božej milosti. Počas dňa sa potom môžeme usilovať zo všetkých síl odmietať pokušenie, poslúchať Božie prikázania a dôverovať jeho prisľúbeniu, že nám pomôže. Ako napísal svätý Pavol, musíme sa usilovať „odložiť starého človeka“ a svoj predošlý spôsob život a „obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4, 22. 24).
Zmeniť niečo vo svojom živote môže byť ťažké. No nie sme na to sami. Pomocou hojnej Božej milosti môžeme v tomto smere urobiť počas Pôstneho obdobia značný pokrok.
Môže to však chvíľu trvať. A možno sa ti nebude ani vždy dariť. No môžeš si byť istý, že určité pozitívne a povzbudzujúce zmeny do príchodu Veľkej noci uvidíš. Možno budeš mať väčšiu túžbu modliť sa alebo chodievať na svätú omšu. Možno budeš s väčším pokojom riešiť náročné či stresujúce situácie. Alebo Boh obmäkčí tvoje srdce tak, že budeš ochotný aj schopný konečne niekomu odpustiť.
Rozhodnime sa teda, že sa počas tohto Pôstneho obdobia celým svojím srdcom obrátime k Pánovi. Poprosme ho, aby nás naplnil svojou láskou, milosrdenstvom a milosťou. Zo všetkých síl mu otvorme svoje srdce a povedzme mu: „Ježišu, vítam ťa!“

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt