číslo 2,  ročník 20, február 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Niet múrov pre dušu
Ctihodný Ján Tyranowski a jeho hnutie odporu v Poľsku okupovanom nacistami
Andrew Swafford


 

V roku 1941 nemeckí nacistickí vojaci vpadli do krakovskej farnosti svätého Stanislava Kostku a odvliekli z nej siedmich kňazov. V dôsledku tejto straty boli miestne spoločenstvá mladých postupne čoraz viac odkázané na vedenie laických dobrovoľníkov. Táto úloha pripadla Jánovi Tyranowskému, na prvý pohľad celkom obyčajnému a tak trochu čudnému mužovi po štyridsiatke. Tyranowského mnohí podceňovali, no on sa napokon stal ústrednou postavou formácie novej generácie Kristových svedkov. Vlastne až jedenásti muži, ktorých viedol, sa stali katolíckymi kňazmi – vrátane mladíka Karola Wojtyłu, dnes známeho skôr pod menom svätý Ján Pavol II.
V jednej z prvých esejí, ktoré Wojtyła vydal, nazýva Jána „apoštolom“. Napísal, že tento jeho svätý, ale trochu výstredný vodca „žil blízko pri Bohu alebo skôr s Bohom“. Wojtyłovo srdce uchvátilo svedectvo Jánovho života a vlialo do neho hlbokú a neutíchajúcu túžbu po vnútornom živote.

„Byť svätým nie je ťažké“
Tyranowski sa narodil v roku 1901 v Krakove. Po maturite sa stal účtovníkom. Svoje obrátenie datoval do času, keď už niekoľko rokov pracoval. Stalo sa to pri jednej svätej omši, pri ktorej si vypočul jednoduchú vetu jedného kňaza-saleziána: „Byť svätým nie je ťažké.“
Prostredníctvom týchto slov dal Duch Svätý Tyranowskému novú túžbu stať sa mužom modlitby. Asi ako tridsaťpäťročný prestal pracovať ako účtovník a namiesto toho si sadol k šijaciemu stroju a začal pracovať ako krajčír.
Dúfal, že tak bude mať viac času na modlitbu (a pravdepodobne dúfal i v to, že ustanú jeho žalúdočné problémy, ktoré mu spôsoboval stres zapríčinený predchádzajúcou prácou).
V tom čase bola kultúra a viera Poliakov ohrozovaná okupujúcimi vojskami nacistov. Každý človek, ktorý aktívne šíril a obhajoval katolícku vieru, bol považovaný za odporcu režimu. No Tyranowski napriek tomu, že to bolo náročné (alebo možno práve preto), začal celý svoj deň budovať okolo modlitby a duchovného čítania. Vypestoval si zvláštnu lásku k dvom karmelitánskych svätcom – svätému Jánovi z Kríža a svätej Terézii z Avily. Postupom času sa Tyranowski naučil veľmi hlboko vnímať Božiu prítomnosť a učil to aj svojich žiakov a pracujúcich mužov zo svojej farnosti a z iných častí Krakova.

„Odovzdávanie“ duchovného života
Mladých mužov, s ktorými sa zvykol rozprávať, neskôr pozval, aby sa spolu s ním po svätej omši modlievali ruženec. Jedným z nich bol Karol Wojtyła, šikovný mladý muž, ktorý pracoval v miestnom kameňolome, a Mieczysław Malinski, stredoškolský študent, ktorý dúfal, že sa raz stane inžinierom. Ján sa s obidvoma často zhováral o tom, čo to znamená byť kresťanom a charakterným mužom a vysvetľoval im, ako on vedie duchovný život podľa programu, ktorý si zostavil.
Wojtyła aj Malinski neskôr priznali, že Tyranowski im spočiatku pripadal zvláštny. Taktiež však povedali, že ich hneď nesmierne upútal, pretože im bolo jasné, že má dôverný vzťah s Bohom.
„Myslím, že práve toto bolo na jeho osobnosti najpodstatnejšie,“ povedal Malinski. „Hoci mi jeho ,staromódny‘ jazyk, ako som ho nazýval, neustále liezol na nervy, pozorne som ho počúval a uvedomoval som si, že všetko, čo hovorí, smeruje k jedinému objektu – k pravde, že v nás prebýva Boh.“
Slovo dalo slovo a čoskoro sa okolo Tyranowského zhromaždila malá skupinka pätnástich mladých mužov. Vtedy sa Ján rozhodol nazvať túto skupinu „Živý ruženec“. Bratstvo pätnástich mužov – tak ako bolo pätnásť tajomstiev ruženca. Táto skupina sa stala spoločenstvom, v ktorom mohli mladí muži rásť vo viere a žiť v pravde zoči-voči nacistickej ideológii, ktorá ich obklopovala.

Pestovanie vnútorného vzdoru
Celé mesto Krakov – podobne ako iné územia okupované a kontrolované nacistami – žilo v ustavičnom strachu. Preto v mnohých mladých Poliakoch prirodzene rástol hnev a nenávisť voči ich utláčateľom. Snívali o násilnej odplate a mnohí sa aj k násiliu naozaj uchýlili. Výnimkou bola len Tyranowského skupina.
Pod Jánovým vedením sa v skupine Živého ruženca začali zhovárať o náročných požiadavkách nasledovania Krista, ktoré pred nimi stoja v súčasnej nebezpečnej situácii. Uvažovali nad svojou povahou, nad svojimi dobrými aj zlými stránkami a nad požiadavkami evanjelia. „Boh je v našom vnútri,“ hovorieval týmto mužom Tyranowski. „Boh je v nás – preto, aby nás vytiahol z nás.“
V tomto duchu teda prosili Boha, aby im pomohol odpovedať na nacistický režim s pokojom i odvahou. Takýmto pokorným a hlboko duchovným postojom čelili všetkému dianiu vôkol seba.
Tyranowski sa pri vedení týchto mladých mužov v prvom rade usiloval o to, aby im pomohol vypestovať si hlboký zmysel pre vnímanie Božej prítomnosti. Vnútorná sloboda, ktorú vďaka tomu objavili, sa pre nich stala novým zdrojom vzdoru, ktorý nahradil prízemnejšie a nižšie inštinkty.
A to začalo mnohých priťahovať. Začali húfne prichádzať ďalší chlapci, ktorí sa dopočuli o týchto stretnutiach. Vznikla nová skupina pätnástich chlapcov. A potom ďalšia. Čoskoro Wojtyła, Malinski a niekoľko ďalších členov pôvodnej skupiny viedlo vlastné skupinky Živého ruženca, ktoré sa stretali každý týždeň. Každý vedúci sa snažil svojim rovesníkom odovzdať ducha modlitby a zmysel pre zodpovednosť za svoje myšlienky, slová a skutky – tak, ako to kedysi Tyranowski odovzdal im. A každý vedúci sa naďalej každý týždeň stretal s Tyranowským a počúval jeho najnovšie úvahy či rady, ktoré im chcel odovzdať.

Pracovať pre večný život
V roku 1943 bolo v skupinách Živého ruženca už šesťdesiat mužov. Každým dňom rástla hrozba odhalenia zo strany gestapa. Nikto netušil, či by ich v prípade odhalenia odvliekli do väzenia alebo by ich rovno poslali do koncentračného tábora. V skupinách sa diskutovalo o tom, či by sa – z dôvodu bezpečnosti členov – nemali prestať stretávať. Vtedy zaznelo takmer jednomyseľné nie. Dohodli sa, že sa budú potajomky stretávať aj naďalej – s Jánom i so svojimi spoločenstvami.
Viera týchto mladých mužov rástla a niektorí z nich začali uvažovať o kňazstve. Nacisti však dali medzitým kňazský seminár v Krakove zavrieť. V dôsledku toho museli viacerí profesori a kňazi pracovať tajne. Muži, ktorí vstúpili do seminára, žili dvojaký život, no cítili, že im na to viera dodáva silu. Do seminára chcel vstúpiť aj sám Tyranowski, no pre svoj zhoršujúci sa zdravotný stav nemohol. Napriek tomu sa mu však darilo chodievať na teologické prednášky niektorých profesorov. Vždy, keď sa tam objavil, s úsmevom zdravil svojich mladších priateľov. Stali sa bratmi v Pánovi a vtedy sa oni starali o neho tak, ako sa on predtým staral o nich.
Kým si Wojtyła dokončoval v Ríme doktorát, Tyranowski vážne ochorel. Najprv dostal gangrénu ruky, ktorú mu museli amputovať, a neskôr tuberkulózu. „Máš nejaké injekcie proti bolesti?“ opýtal sa ho Malinowski, ktorý bol v tom čase seminaristom. „Kým to vydržím, nechcem ich,“ odvetil mu Ján.
Tyranowski znášal svoje utrpenie trpezlivo (čím si od Wojtyłu vyslúžil prezývku „Jób“). Bol pritom pevne presvedčený o tom, že takto koná niečo, čo má večnú hodnotu. „Ležím tu a nerobím nič, no predsa pracujem pre spásu sveta tak, ako to vy, chlapci, robíte v seminári,“ povedal. „Obetujem teda svoju bolesť na úžitok tých, ktorí to potrebujú.“
Tyranowski zomrel v roku 1947 po roku strávenom v nemocnici. Na jeho pohreb prišiel celý zástup ľudí, ktorým odovzdal svoju vieru. Jeden muž povedal, že on ich učil „tajomstvám vnútorného života“ predovšetkým „vlastným príkladom“.

Poučenie pre nás všetkých
Príklad ctihodného Jána Tyranowského je stále veľmi pôsobivý, obzvlášť pre ľudí slobodných a tých, ktorí si nie sú istí tým, kam ich Pán volá. Ukazuje nám totiž, aké ovocie prináša odpovedanie na Pánovo volanie v tejto chvíli – bez toho, aby sme vedeli, čo nás čaká v budúcnosti. Keď sa Ján rozhodol „investovať“ o čosi viac svojho času a energie do pestovania svojho vnútorného života, zmenil sa mu celý život. Tým, že mužov zo svojho okolia odvážne pozval prehĺbiť ich duchovný život, podarilo sa mu zmeniť život mnohým iným. My laickí členovia Cirkvi môžeme „odovzdať druhým“ to, čo sme prijali od Pána – bez ohľadu na to, či sme slobodní alebo žijeme v manželstve, a bez ohľadu na to, či sme vzdelaní alebo nie.
Ján Tyranowski na prvý pohľad nevyzeral ako vhodný kandidát na evanjelizátora. Ľudom pripadal zvláštny a nemal žiadne odborné teologické vzdelanie. No jeho vplyv sa rozšíril ďaleko za hranice Krakova.
Pápež Ján Pavol II. počas svojho života hovoril o Jánovi ako o príklade pre laikov na celom svete. Dnes, po mnohých rokoch, chápeme viac než kedykoľvek predtým to, že každá farnosť a každé sekulárne prostredie si vyžaduje prítomnosť ľudí podobných Jánovi – ľudí, ktorí svojimi slovami a svojím svedectvom prinesú na tieto miesta vieru.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt