číslo 2,  ročník 20, február 2019 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Obeta lásky
Mať účasť na Ježišovom diele lásky


 

Svätému Pavlovi by sme mohli dať mnoho titulov: apoštol, evanjelizátor, učiteľ, teológ, prenasledovateľ, ktorý sa stal veriacim človekom. No mohli by sme mu dať aj jeden netradičný titul: služobník chudobných. Tento titul mu „prischol“ potom, ako jeho a Barnabáša navštívili veriaci z Jeruzalema. Jeden z návštevníkov, muž menom Agabus, vyriekol proroctvo: „Z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete“ (Sk 11, 27).
Starší z Antiochie, z veľkej časti pohanokresťania, začali mať obavy o židokresťanskú cirkev v Jeruzaleme, ktorá bola už i tak chudobná. Rozhodli sa teda, že usporiadajú zbierku medzi veriacimi ostatných cirkví a skúsia im pomôcť. A tak Barnabáša a Pavla poverili, aby tieto cirkvi navštívili, vyzbierali dary a priniesli ich do Jeruzalema.
Pavol aj toto vnímal ako možnosť slúžiť. Bola to tiež možnosť pre veriacich hlbšie prežiť, čo znamená patriť Ježišovi a patriť k jeho ľudu. Tým, že urobia zbierku pre cirkev v Jeruzaleme, budú sa veriaci po celom svete môcť navzájom medzi sebou zjednotiť ako jedno telo v Kristovi.
Tým, že Pavol svojim čitateľom hovoril o dare štedrosti, dal nám lekciu o tom, čo znamená milovať a navzájom si slúžiť podľa Ježišovho príkladu. Aj tie najobyčajnejšie skutky služby – ako almužna darovaná chudobnému alebo uvarený obed pre svoju rodinu – majú nesmiernu duchovnú hodnotu. Takýmto spôsobom môžeme Bohu vrátiť dary, ktoré nám dal – pretože to všetko, kým sme a čo máme, pochádza od neho.

Dielo lásky
Pavlova snaha postarať sa o jeruzalemskú cirkev priniesla ovocie. Mnohé cirkvi každú nedeľu pri eucharistickej bohoslužbe vyzbierali istú sumu peňazí a dali ju Pavlovi. No v Korinte Pavol úspech nemal. Spočiatku sa to začalo dobre, no potom sa do veriacich vkradla nedôvera, a tak prestali robiť zbierky.
Pavol si uvedomoval, že Korinťania sú úprimní veriaci a že napriek tomu, že sa dali pomýliť, snažili sa žiť svoju vieru. Pripomenul im teda, čo všetko im Boh dal, a pridal k tomu výzvu: „Vyniknite aj v tomto diele lásky“ (2 Kor 8, 7).
A pripomenul im ešte jednu vec: „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (8, 9).
Pavol použil rovnaké slovo – charis – na opísanie ich peňažného príspevku i na Ježišovu sebadarujúcu smrť na kríži. Povedal im, že táto zbierka nie je len o peniazoch. Bola to duchovná vec. Pre Korinťanov to bola príležitosť poslúžiť svojim bratom a sestrám v Kristovi. Okrem toho sa takto mohli užšie zjednotiť s Pánom. Podporením cirkvi v Jeruzaleme mohli dať niečo zo svojho a tým pozdvihnúť iných – mohli teda urobiť niečo podobné, ako urobil Ježiš na kríži.
Málokedy uvažujeme o peňažnom príspevku ako o čomsi duchovnom. V našom bežnom živote sa dostávame do styku s toľkými finančnými transakciami a operáciami, že aj príspevky na charitu alebo dary pre farnosť môžeme vnímať len akosi formálne – ako vyplácanie peňazí farárovi za jeho službu a na rozličné podujatia a akcie konané v našej farnosti. No hoci je to čiastočne aj takto, predsa takýto skutok – a vôbec akákoľvek služba či dobrý skutok, ktoré konáme – má ešte aj inú stránku: je to „dielo lásky“.

Zo srdca
Ježiš raz večeral u istého farizeja. Ten si všimol, že Ježiš pred stolovaním nevykonal rituál umytia rúk. Ježiš vnímal, že tento muž sa na tom pohoršuje, a celú túto situáciu obrátil proti nemu: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti“ (Lk 11, 39). Vedel totiž, že aj keď tento farizej verne dodržiava vonkajšie predpisy Mojžišovho zákona, vo svojom srdci tento zákon nežije. A preto sa prihovoril srdcu tohto muža: „Ale čo je vnútri, rozdaj ako almužnu a všetko ti bude čisté“ (porov. Lk 11, 41).
Toto bol hlavný rozdiel medzi Ježišom a farizejom. Aj jeden, aj druhý dávali dary chudobným – napokon, bola to povinnosť každého Žida. No Ježiš vedel, že jeho hostiteľa viac než vlastné srdce zaujíma to, či on ako hosť zachoval predpísané rituály. Tento farizej možno dával peniaze, no nedával pravé almužny. Nedával totiž zo svojho srdca. Neobetoval čosi z lásky k Bohu a k jeho milovaným chudobným.
Či už slúžime niekomu, kto je chorý, alebo dávame núdznemu človekovi, Ježiš chce, aby sme dávali zo srdca. Chce, aby sme slúžili tak, ako slúžil on – nie z povinnosti alebo zo zvyku, ale z lásky.
Ježišove slová adresované farizejovi sa podobajú na slová svätého Pavla adresované Korinťanom. Prostredníctvom svojho štedrého, nezištného a srdečného dávania konáme „dielo lásky“ pre ľudí v núdzi. A tým, že to robíme, zjednocujeme sa s Ježišom.

Celý článok bude prístupný od 16.2.2019

 



 

 

 

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

Alice von Hildebrand

Privilégium byť ženou

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt