číslo 2,  ročník 20, február 2019 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

„Ak ťa neumyjem...“
Ježiš prišiel slúžiť, nie dať sa obsluhovať


 

Peter si myslel, že už videl všetko. Kým žil s Ježišom, nesmierne sa mu rozšírili obzory. Avšak toto už bolo naňho priveľa. Ježiš, muž, ktorého nazval „Božím Svätým“ (porov. Jn 6, 69), mu chcel umyť nohy. Ako by mohol nechať urobiť svojho Majstra niečo také? Ak tu mal niekto umývať nohy, mal to byť Peter. On mal umývať nohy Ježišovi. A preto zaprotestoval: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ (13, 8).
Nad Petrom sa môžeme pousmiať. „To je celý on! Impulzívny rybár, ktorý vždy skôr koná, než rozmýšľa.“ No táto scéna však nie je len o Petrovej impulzívnosti. Veď po tom, čo Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im, že tento jeho príklad by mal ovplyvniť ich život: „Aj vy si máte jeden druhému nohy umývať“ (Jn 15, 13).
Je to pravdepodobne jedno z najdôležitejších prikázaní, aké kedy Ježiš dal. Svojim učeníkom – a aj nám všetkým – dal názornú a zapamätateľnú lekciu o tom, čo znamená navzájom si slúžiť. Ježiš dal takto jasne najavo, že každý, kto ho nasleduje, musí sa naučiť pokoriť a v službe sa darovať ľuďom okolo seba – tak ako Ježiš.
Tento mesiac sa pozrieme na to, ako naše dobré skutky a vzájomné prejavy láskavosti a starostlivosti môžu druhých priviesť k Ježišovi a spôsobiť, že vďaka tomu sa títo ľudia s ním osobne stretnú. No skôr než sa k tomu dostaneme, pozrime sa najskôr do evanjelií, aby sme videli, ako slúžil ľuďom sám Ježiš. Vďaka tomu totiž možno pochopíme, ako máme slúžiť my dnes.

„Ako som ja urobil vám“
Ježiš na spomínaný Petrov pohoršený výkrik reagoval: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou“ (Jn 13, 8). Ak Peter chcel byť s Ježišom aj naďalej, musel mu dovoliť poslúžiť mu. Musel dovoliť Ježišovi umyť mu nohy.
Skús sa zamyslieť nad tým, aké to muselo byť preňho ťažké! V evanjeliách nachádzame mnohé príbehy o tom, ako Peter horlivo slúžil a budoval Božie kráľovstvo, no často sa pritom spoliehal len na svoju silu. Ak bolo treba niečo urobiť, Peter bol prvý dobrovoľník. Ak niekto potreboval ochranu – hoc aj sám Ježiš –, Peter bol ochotný a pripravený „byť ochrancom“. Vždy zaujímal pozíciu, v ktorej mohol použiť svoju silu a svoje schopnosti. No teraz Ježiš Petrovi hovorí, že nenastal čas na to, aby niekomu umýval nohy on, ale na to, aby to dovolil urobiť niekomu inému. Nebol ten správny čas na to, aby slúžil. Teraz prišiel čas na to, aby sa nechal obslúžiť.
Aj pre nás môže byť veľmi ťažké byť v takejto pozícii. Vložiť sa do rúk iného človeka si vyžaduje istú dávku pokory. Takýmto spôsobom lámeme svoju pýchu a pocit úplnej nezávislosti a sebestačnosti. Dovoliť niekomu inému umyť nohy nám – v akejkoľvek podobe – niekedy znamená tiež priznať, že potrebujeme pomoc. A to nie je vždy ľahké. No aj v našom prípade na tom Ježiš trvá rovnako, ako na tom trval pri Petrovi: Ak mi nedovolíš umyť ti nohy, nespoznáš, aké je to mať ma vo svojom živote. Ak chceš slúžiť mojim ľuďom, musíš najskôr dovoliť mne poslúžiť tebe.
Čo teda znamená dovoliť Ježišovi, aby nám slúžil? Neznamená to očakávať, že nám dá všetko, čo chceme. Neznamená to, že máme od neho požadovať vyriešenie všetkých problémov, ktoré sme si spôsobili. Ježiš sa chce o nás postarať oveľa dôkladnejšie. Pozrime sa teda na niekoľko najdôležitejších spôsobov, akými nám chce Ježiš slúžiť – na to, akým spôsobom mu musíme – podobne ako Peter – dovoliť umyť nám nohy.

Odpúšťa nám
Cítil si sa už niekedy po svätej spovedi ako celkom nový človek? Napriek tomu všetkému, čo si spáchal, napriek tomu, že si jasne videl všetko zlé, čo si vykonal a čo si práve priznal, ti kňaz povedal: „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov... Nech ti Boh udelí odpustenie a pokoj.“ Je to pokorujúce, no zároveň povzbudivé – Boh vidí ešte viac hriechov, než si vyznal, no napriek tomu ti hovorí: „Ja ťa neodsudzujem.“
Toto je najvyšší skutok služby. Ježiš na kríži položil za nás svoj život, aby sme dosiahli odpustenie. Obetoval sa za nás, aj keď vedel, že ho to bude stáť život. No urobil to a urobil to ochotne, pretože nás miloval priveľmi na to, aby nás ponechal zajatých v našom hriechu a sebeckom spôsobe života.
Každý deň nám Ježiš ponúka umytie nôh – zmytie našich, hoci aj ľahkých, hriechov. Nechce totiž, aby sa nám hriechy postupne nakopili a tlačili nás k zemi. Žiada od nás len to, aby sme prišli k nemu a svoj hriech mu vyznali. Ježiš nás totiž očistí len vtedy, keď mu – tak ako Peter – dovolíme umyť nám nohy.
Niekedy mu však nechceme dovoliť, aby nám takto poslúžil. Predložiť svoje hriechy Ježišovi nám občas môže padnúť zaťažko. Možno si ani len nechceme úprimne priznať, že sme zlyhali. Priznanie a vyznanie zlých vecí, ktoré sme vykonali, si vyžaduje pokoru a uznanie, že ešte stále musíme na sebe pracovať. No Ježiš nás veľmi rád očisťuje a oslobodzuje. Veď pre to, aby nám takto mohol slúžiť, bol ochotný aj zomrieť na kríži.

Celý článok bude prístupný od 16.2.2019

 



 

 

 

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

Alice von Hildebrand

Privilégium byť ženou

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt