číslo 1,  ročník 20, január 2019  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Tvoja viera ťa oslobodila
Nie je to len o uzdravení


 

Istý cestovateľ raz uvidel troch kamenárov pracujúcich v lome. Každý z nich otesával kamenný blok. Bol zvedavý, na čom pracujú, a tak sa prvého kamenára opýtal, čo robí. „Otesávam kameň,“ odvetil.
Cestovateľ však čakal inú odpoveď, a tak sa obrátil na druhého robotníka a aj toho sa opýtal, čo robí. Odpovedal mu: „Otesávam tento blok kameňa tak, aby mal potrebné rozmery a vďaka tomu zapadol na svoje miesto v múre.“
To už bola lepšia odpoveď, no ani tá ho celkom neuspokojila. A tak sa cestovateľ obrátil na tretieho kamenára. Tento vyzeral spomedzi týchto troch najšťastnejší. „Čo robíš?“ opýtal sa ho. Dostal odpoveď: „Staviam katedrálu.“
Tento malý príbeh ilustruje, ako ľahko sa človek dokáže zamerať len na to, čo má priamo pred sebou, a zabudnúť pritom na širšie súvislosti. Stáva sa to rodičom, ktorí sa príliš zamerajú na drobnosti každodenných domácich povinností a stratia pritom zo zreteľa svoje vyššie povolanie, ktorým je výchova detí. Môže sa nám to stať aj v práci – vtedy, keď sa zameriame len na úlohy a stratíme zo zreteľa to, ako naša práca prispieva k spoločnému dobru. A môže sa nám to stať aj v duchovnom živote.
Pouvažuj napríklad nad slovom „spása“. Myslíme si, že to znamená, že nás Ježiš vyslobodil z hriechu. To je, samozrejme, pravda. Spása je však oveľa viac než len to. Áno, Ježiš nás prišiel oslobodiť od hriechov, ale prišiel nás zároveň oslobodiť pre nový život. Prišiel nás oslobodiť pre to, aby sme dokázali žiť v slobode, radosti a pokoji – aby sa tak každý z nás mohol postupom času stať ďalším „živým kameňom“, tvoriacim veľkú katedrálu Božej Cirkvi.
Na tento druh spásy narážal Ježiš, keď žene trpiacej na krvotok povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila“ (Mk 5, 34). Tie isté slová – „tvoja viera ťa uzdravila“ – povedal aj slepému žobrákovi Bartimejovi (pozri Mk 10, 46 – 52) a malomocnému, ktorý sa k nemu po uzdravení vrátil (pozri Lk 17, 11 – 19). A podobné slová povedal aj hriešnici, ktorá mu svojimi slzami umyla a voňavkou pomazala nohy (pozri Lk 7, 36 – 50). Evanjelisti používajú pri týchto príbehoch to isté grécke slovo (sozeo), ktoré znamená „uzdraviť“, ale aj „zachrániť“, „spasiť“ či „obnoviť“. Pozrime sa na ľudí z týchto príbehov a sledujme širšie súvislosti. Všímajme si nielen to, z čoho či od čoho boli oslobodení, ale aj pre čo.

Oslobodenie pre učeníctvo
Ježiš a jeho učeníci putovali obklopení zástupom do Jericha. Zástup bol taký hlučný a hustý, ako ešte nikdy. No odrazu hluk zástupu prekričal jeden hlas: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ten hlas patril slepému žobrákovi menom Bartimej, ktorý sedel pri ceste. Niektorí ľudia v zástupe sa ho snažili umlčať, no Bartimej kričal ešte hlasnejšie.
Napokon jeho hlas upútal aj Ježišovu pozornosť. Ježiš sa ho opýtal, čo chce, a Bartimej odpovedal: „Rabboni, aby som videl.“ A potom zazneli známe slová: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ Bartimej bol okamžite uzdravený. Tu sa však jeho príbeh nekončí. Bartimej potom nešiel svojou cestou. On namiesto toho „šiel po ceste“ za Ježišom. Vybral si cestu učeníctva.
Bartimej mohol ísť domov, nájsť si prácu a žiť si svoj život. No on sa namiesto toho pridal k chudobnému a potulnému učiteľovi. Bola to tá riskantnejšia cesta. Bartimej sa však zmenil. Uzdravil sa tiež zo svojej duchovnej slepoty a začal vidieť Ježiša v novom svetle.
Bartimejov príbeh nám ukazuje, že byť „spasený“ znamená tiež nechať sa presunúť z našej cesty na Božiu cestu. Znamená to aj nechať sa oslobodiť od egocentrického pohľadu na život a pre život učeníka. Súčasťou spásy je aj prijatie milosti otvoriť svoje srdce Ježišovi tak, aby nás mohol učiť milovať našich bratov a naše sestry v Pánovi a podávať pomocnú ruku chudobným a núdznym v našom okolí.

Oslobodenie pre vzťah s Ježišom
Pri inej príležitosti sa Ježiš stretol s desiatimi ľuďmi trpiacimi na malomocenstvo. Namiesto toho, aby ich hneď uzdravil, poslal ich podrobiť sa obradu očistenia. Všetci boli uzdravení na ceste ku kňazovi. Muselo to byť úžasné: rozkladajúce sa mäso bolo odrazu celkom zdravé; obnovili sa im všetky nervové bunky. Zmizla všetka tá hrôza spojená s ich chorobou. Boli opäť celí a zdraví!
No len jeden z týchto malomocných – a bol to práve Samaritán – vrátil sa k Ježišovi, padol mu k nohám, ďakoval mu a chválil Boha. Ježiš, dojatý reakciou tohto muža, povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila“ (Lk 17, 19).
Ježiš tým určite nehovoril len to, že tento muž je uzdravený. Veď boli uzdravení všetci desiati! Uzdravenie či skôr „spása“, ktorú tento muž dostal, musela obsahovať čosi hlbšie a úžasnejšie.
Podobne ako pri príbehu Bartimeja či ženy trpiacej na krvotok, aj v tomto príbehu je kľúčom k pochopeniu viera. Viera v jeho prípade sa týka samotného Ježiša. Viera preňho neznamená len veriť či neveriť niečomu alebo súhlasiť s nejakým učením. Jeho viera ho pohýna odovzdať svoj život Ježišovi. On totiž Ježišovi len nepotriasol rukou a nepovedal: „Ďakujem ti za uzdravenie.“ On padol Ježišovi k nohám a klaňal sa mu, vďačný za to, že zakúsil Božiu lásku, ktorá ho prišla uzdraviť aj spasiť zároveň.

Oslobodenie pre uzdravenie minulosti
Napokon sa pozrime na príbeh ženy s hriešnou povesťou, ktorá vtrhla na hostinu, na ktorej bol prítomný Ježiš. Slzami pokánia a lásky mu pomazala nohy, ktoré potom poutierala svojimi vlasmi. Ježišov hostiteľ sa na tomto jej skutku pohoršoval, Ježiš však reagoval celkom inak. On v tomto geste videl prejav lásky a vrúcne ho prijal. „Tvoje hriechy sú odpustené,“ povedal jej. Ona to akoby vopred vytušila - a práve to ju pohlo k tomu, aby mu pomazala nohy. No Ježiš nechcel, aby vedela len to, že je jej odpustené. Preto jej povedal aj: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (Lk 7, 48. 50).
Zo všetkých príbehov, nad ktorými sme uvažovali, sa tento zrejme dotýka ľudí najhlbšie – tých, ktorí sú zdraví, ako aj tých, ktorí potrebujú uzdravenie. Táto žena nepotrebovala telesné uzdravenie. Jej viera sa nezameriavala na Ježišovu moc uzdraviť chorobu, slepotu alebo hluchotu. Ona potrebovala vnútorné uzdravenie zo zranení, ktoré utrpela v minulosti. Mala hlboké jazvy – spôsobené vlastnými hriechmi a hriechmi tých, ktorí ju zneužili. A tieto jazvy jej neustále spôsobovali bolesť. No jej nečakaný skutok, vykonaný pre Ježiša, odhalil, s akou radosťou a vďačnosťou je ochotná oslobodiť sa od svojej minulosti a prijať Ježiša a jeho slová milosrdenstva.
Príbeh tejto ženy nám ukazuje, že aj keď je telesné uzdravenie úžasné, duchovné uzdravenie je ešte úžasnejšie – a v konečnom dôsledku dôležitejšie. Ukazuje nám, že spása a uzdravenie, ktoré nám chce dať Ježiš najviac, spočíva v oslobodení od našich minulých hriechov. Chce nám dať spásu, ktorá nás oslobodí od akéhokoľvek otroctva a privedie nás k nemu. Hoci sme telesne zdraví, každý z nás potrebuje nejaké duchovné uzdravenie – a Ježiš nám ho veľmi rád dá.

Ježiš zachraňuje
Tvoja viera ťa uzdravila. Tvoja viera ťa zachránila. Tvoja viera ťa spasila. Tri rôzne preklady tej istej gréckej vety. No aj keď sa tieto preklady na prvý pohľad môžu zdať dosť odlišné, predsa nám odovzdávajú jednu a tú istú úžasnú pravdu: Ježiš nás prišiel oslobodiť od hriechov a zároveň pre nový život. Prišiel nás oslobodiť od všetkého, čo nám bráni žiť tento nový život.
Nespúšťaj teda svoj zrak z Ježiša. Buď odvážny ako muži a ženy v evanjeliu. Prekonaj prekážky, ktoré ťa postretnú – pochybnosti, strach aj pokušenie vzdať to. Volaj neustále na Ježiša a očakávaj, že zasiahne a bude v tvojom živote konať. Takáto viera prináša uzdravenie tam, kde ho najviac potrebujeme. Takáto viera nám prináša záchranu a spásu – v tomto živote aj vo večnosti.

 



 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt