číslo 10,  ročník 19, advent 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Boh sa pripája k našej rozvrátenej rodine
Nasledujúci článok je preložený s knihy Vibrant Paradoxes.
Robert Barron


 

Evanjeliový úryvok čítaný pri svätej omši na sviatok Narodenia Pána je vzatý z prológu Jánovho evanjelia, súčasťou ktorého je aj asi najznámejší verš celého Nového zákona: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Božie Slovo sa stalo telom, vstúpilo na našej časnosti, konečnosti, do špiny a blata nášho človečenstva. Toto vtelenie Boha je akoby pánt, na ktorom sa otáča celé kresťanstvo. Navrhujem, aby sme sa od Jánovho prológu presunuli k Matúšovmu prológu a tak do tohto tajomstvo načreli ešte hlbšie.
Prvé riadky Matúšovho evanjelia – a teda zároveň aj prvé slová, ktoré si človek prečíta v Novom zákone – vymenovávajú Ježišov rodokmeň: štyridsaťdva pokolení siahajúcich od Abraháma až po Krista. Ak sa Slovo naozaj stalo telom, potom mal Boh nielen mamu, ale aj starú mamu, ba aj starého otca, bratrancov, pratety a čudných strýkov. Ak Slovo skutočne prebývalo medzi nami, tak sa stalo členom istej rodiny, ktorá – ako väčšina tých našich – bola dosť rozvrátená a dysfunkčná, bola zmesou dobrého aj zlého, svätého aj hriešneho, slávneho aj nie až takého slávneho. A to je radostná zvesť pre nás všetkých.
Dovoľte mi poukázať len na pár postáv z Ježišovho rodokmeňa. Matúš píše, že Mesiáš vzišiel z Jakuba, veľkého patriarchu a hrdinu Izraela, a muža, ktorý zápasil s Bohom. V lyrickom úryvku z tridsiatej druhej kapitoly Knihy Genezis čítame, že Jakub zápasil celú noc s Pánom a v tomto boji utrpel zranenie, ktoré na ňom zanechalo trvalé následky. Viem si predstaviť, ako tieto slová čítajú ľudia, ktorí celý život bojujú s Bohom, kladú mu otázky, pochybujú, premýšľajú, intenzívne s ním zápasia a v dôsledku tohto boja možno utrpia aj nejaké duchovné zranenia. Nuž, Mesiáš vzišiel z Jakuba a tohto bojovníka s potešením prijal ako svojho príbuzného.
Matúšov rodokmeň nás informuje, že medzi Pánových predkov patrila aj Rút. Nebola to Izraelitka, ale Moabčanka, cudzinka. Vydala sa však do izraelskej rodiny a aj po smrti svojho manžela zostala verná svojej svokre a spolu s ňou sa vrátila do Betlehema, kde sa nakoniec vydala za Bóza a stala sa matkou Obeda, otca Jesseho, ktorý sa zasa stal otcom kráľa Dávida. Stavil by som sa, že niektorí ľudia, ktorí tieto slová čítajú, sa celý svoj život cítia ako outsideri, ako tí, čo sú „mimo“, ako tí, na ktorých ostatní hľadia s istou nedôverou. No Mesiáš vzišiel z cudzinky Rút a s potešením sa stal jej príbuzným.
Aspoň slovko by sme mali povedať k Rútinmu slávnemu pravnukovi, ktorý sa v tomto rodokmeni spomína na poprednom mieste. Dalo by sa povedať, že Dávid bol najväčšou postavou Starého zákona. Bol to premožiteľ Goliáša, kráľ, ktorý zjednotil Izrael a vytvoril z neho veľkú mocnosť, muž hlbokej modlitby a zbožnosti, skladateľ žalmov a výnimočný bojovník. Bol to však zároveň aj vrah a cudzoložník. Ak chcete vedieť podrobnosti, znovu si v jedenástej a dvanástej kapitole Druhej knihy Samuelovej prečítajte šokujúce rozprávanie o tom, ako Dávid zviedol Betsabe. Som si istý, že sú ľudia, ktorí sa pri čítaní tohto úryvku cítia ako Dávid. Možno si ty sám človekom, ktorý má veľký úspech, moc a vplyv..., no ktorý tiež ukrýva nejaký tajný hriech. Možno si zneužil svoju moc na to, aby si vyšachoval niekoho, kto ťa ohrozoval, alebo si ponížil niekoho, komu si závidel. Ba možno si urobil aj niečo horšie. No Mesiáš vzišiel z Dávida a bol rád, že sa stal príbuzným tohto rozporuplného človeka.
Ak by bolo Matúšovým cieľom uchovať Ježišovi istú vážnosť, určite by našiel spôsob, akým by z tohto rodokmeňa odstránil meno Rachab. Ako viete z Knihy Jozue (2, 6), Rachab bola prostitútka, ktorá žila a pracovala v Jerichu v čase, keď Izraeliti dobývali zasľúbenú zem. Keď Jozue poslal do mesta zvedov, Rachab ich ukryla a ochránila. V dôsledku toho pri zničení celého mesta a vyvraždení jeho obyvateľov bola so svojou rodinou ušetrená. Sú ľudia, ktorí čítajú tieto slová, a majú pocit, že sú ako Rachab? Existujú ľudia, ktorí si myslia, že sú celý život ponorení v hriechu; ľudia, ktorí už ani nespoznávajú seba samých? Nuž, a predsa Mesiáš vzišiel z prostitútky Rachab, a bol ochotný stať sa jej príbuzným.
Matúš medzi Ježišovými predkami spomína aj Abiuda, Azora a Sadoka. Kto boli oni? To nikto nevie. Ich totožnosť a ich úspechy sa stratili kdesi vo víre dejín. Stavím sa, že sú ľudia, ktorí čítajú túto úvahu a cítia sa pritom rovnako ako tieto zabudnuté postavy: nedocenení, neúspešní, neznámi. Nuž a Mesiáš sa s potešením stal príbuzným takých „niktošov“ ako boli Abiud, Azor či Sadok.
Radostná zvesť Vianoc spočíva v tom, že Boh sám sa priam „natlačil“ do dysfunkčnej a rozporuplnej rodiny človeka. A robí to aj naďalej, hoci sme ho nehodní – podobne ako ho boli nehodní mnohí jeho izraelskí predkovia. Aj my máme chyby, sme skazení, nedokončení. No on sa aj tak stal naším bratom. To je nádherná milosť vtelenia.

 



 

 

 

 

Alice von Hildebrand

Privilégium byť ženou

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt