číslo 1,  ročník 16, január 2015  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Dobročinnosť sa začína doma
Ako nastaviť tón láskyplnej služby vo vašej rodine
Patricia Mitchellová


 

Nie je to biblické príslovie. A ak sa chápe v tom zmysle, že len nám najbližší ľudia majú nárok na našu starostlivosť, nie je to ani kresťanská myšlienka.
Ale veta „Dobročinnosť sa začína doma“ sa stáva úplne kresťanským príslovím, keď sa vzťahuje na skutočnosť, že domov je prvé a najlepšie miesto, kde sa môžeme učiť odpovedať na potreby druhých.
Naše rodiny sú inkubátory, kde sa vytvárajú mnohé postoje a hodnoty našich detí – či už k dobrému, alebo k zlému. To znamená, že ak chceme vychovať deti, ktoré budú mať túžbu slúžiť, musíme v rodine pestovať postoj služby. Rodina je dokonalé miesto, kde sa to môžeme učiť, lebo milovať jeden druhého a slúžiť jeden druhému je naozaj jedno a to isté.
Nie je ľahké naučiť deti túto pravdu. Deti sú prirodzene sústredené na svoje potreby a treba ich odstaviť od sebeckosti. Z pozitívnej stránky ľudí priťahuje ideál sebadarovania. Dôvod spočíva v tom, že Boh nás stvoril, aby sme sa navzájom milovali a slúžili si. Mohli by sme povedať, že je to v našich duchovných génoch. Keď slúžime iným v správnom duchu, máme dobrý pocit. Dáva nám to zmysel. Stávame sa Kristovými učeníkmi činmi, nielen slovami.
Táto túžba žije aj v našich deťoch, hoci sa zdá, že spí alebo zimuje. Ale rodičia ju musia prebudiť.

Dávajte príklad
Prvý, samozrejmý spôsob, ako môžete podporiť službu je príklad. Prejavujeme ducha služby voči členom našej rodiny? Odpoveď na túto otázku si možno vyžiada hlbší pohľad na náš duchovný život, aby sme pochopili, či sme ochotní slúžiť, alebo sa službe radšej vyhýbame. Veď nielen deti majú hlboko zakorenené sebecké sklony. Prvý krok k tomu, aby sme učili ducha služby, je rozpoznať a bojovať s nepriateľom vovnútri – so svojou vlastnou lenivosťou a apatiou, s našou nepozornosťou voči potrebám druhých.
Pre manželov a manželky je služba samozrejmosťou. Ale položte si otázku, ako dobre slúžite svojej manželke. Manželstvá, v ktorých sa manželia a manželky starajú, ako môžu uľahčiť bremeno toho druhého, sú krásnymi príkladmi Kristovej lásky.
Včera večer som musela ísť na stretnutie. Môj manžel bol vyčerpaný, ale utekal do potravín, aby kúpil niečo na desiatu do školy. Jeho dlhoročná služba pre mňa ma preniesla cez mnohé ťažké obdobia. Ak sa potrebujem porozprávať, ideme na prechádzku. Ak si potrebujem odpočinúť od detí, on sa o ne postará. A ja sa usilujem robiť to isté pre neho.
Uvažujte o svojich vzťahoch doma. Je služba jeden druhému veľkou prioritou? A čo služba mimo rodiny? Staráte sa viditeľne aj o ľudí mimo vašej rodiny? Koľko času venujete starostlivosti o iných v porovnaní s tým, koľko času venujete sledovaniu televízie? Môžeme sa rozprávať o službe, koľko len chceme, ale to nestačí. Naše deti musia vidieť, že máme túžbu milovať a slúžiť druhým. Túto túžbu do nás vložil Boh.
Každý deň ponúka príležitosti, aby sme prejavili lásku činmi. Napríklad jedna moja kamarátka si všimla, že dospievajúci sused sa vymkol a čakal na schodoch, kým sa vrátia rodičia. Poslala svoju šesťročnú dcéru po pizzu a kolu. Okrem toho, že prejavila kamarátovi službu, tento jednoduchý čin lásky niečo malú Clare naučil.

Byť priamy
Pestovať službu ako spôsob života znamená pomáhať našim deťom, aby sa prirodzene naučili hovoriť: „Môžem ti pomôcť?“ Má mama ťažkosti s nákupom? Potrebuje otec nejaký nástroj, keď sa usiluje opraviť elektrický spotrebič? A čo tak podať pomocnú ruku? Jeden rodič hovorí: „Funguje to veľmi dobre, ak otec povzbudzuje deti, aby pomohli mame, a mama povzbudzuje deti, aby pomohli otcovi.“
Niekedy musíme prebudiť ducha pomoci v našich deťoch tak, že im jemne pripomenieme službu, akú dostávajú od nás. Raz popoludní sa jedno z našich dospievajúcich detí usilovalo vyhnúť domácej práci. Celý deň som toto dieťa vozila na rôzne aktivity. Bez toho, aby som vyvolala pocit viny, poukázala som na to, že som sama nedokázala urobiť domácu prácu, lebo som celé hodiny strávila v aute; teraz je rad na ňom, aby prejavilo láskavosť a vykonalo túto službu.
Takéto vysvetlenie nie je čarovné riešenie. Ak ho však nepodáme, naše deti budú našu službu považovať za samozrejmosť. Ak vytrváme, môžeme dúfať, že to raz konečne pochopia.
Môžeme tiež jemne svoje deti povzbudiť, aby si slúžili navzájom. Čo ak Jimmy prišiel neskoro domov z futbalového tréningu a má tony domácich úloh? Možno by sme mohli navrhnúť, aby Megan umyla riad, hoci nie je rad na nej. Čo ak Mary miluje zemiakovú kašu, ale ostala len jedna porcia? Možno jej brat môže dať poslednú porciu. Ak sa nejaké dieťa necíti dobre, súrodenec sa s ním môže zahrať karty alebo ponúknuť nápoj. Tieto malé láskavosti podporujú postoj lásky.
Domáce práce sú ďalší spôsob, ako môžete učiť deti službe. Každý v rodine musí prispievať k spoločnému dobru v domácnosti. Ak vaše dieťa odmieta domáce práce, pripomeňte mu, že jeho pomoc je cenná, ako veľmi vám to pomôže a ako veľmi to vyjadruje jeho lásku voči iným členom rodiny.
Ale povedzme si otvorene, že tento malý rozhovor asi nespôsobí, že vaše deti budú utekať v dobrej nálade poutierať prach. Hoci som vždy chcela, aby moje deti vykonávali domáce práce s radosťou, väčšinou je to skôr ideál než realita. Po čase sa však deti prestanú vyhýbať domácim prácam, budú ich tolerovať ako nevyhnutné zlo a napokon ich prijmú ako praktický spôsob, ako sa môžu navzájom milovať.

Láska a solidarita
Skutočný duch služby pramení z čností a postojov, ktoré sa nemôžu obmedziť len na zoznam domácich prác. Tento duch vzniká vtedy, keď nás Duch Svätý vedie k tomu, aby sme sa viac starali o druhých ľudí a ich radosti či trápenia – takúto solidaritu Ježiš pochválil v príbehu o milosrdnom Samaritánovi (Lk 10, 25 – 37).
Jednoduchý spôsob budovania solidarity spočíva v tom, že povzbudíme deti, aby jeden druhého podporovali. Môže to byť vo forme účasti na športových alebo školských aktivitách toho druhého, vo forme sprevádzania súrodenca pri nákupoch, vo forme pomoci s matematickým problémom a existuje nespočetne veľa iných možností. Láska je tvorivá!
Hoci môžeme požadovať, aby naše deti vykonávali domáce práce, nemôžeme ich prinútiť, aby slúžili s láskou. Môžeme len dúfať, že keď budú vyrastať v prostredí, kde sa služba praktizuje a cení, budú chcieť slúžiť. Keď budú dospelé, budú schopnejšie odložiť svoje potreby nabok a pomáhať druhým.
Krivka učenia sa službe nie vždy stúpa. Sú dni, keď mám radosť, že deti túžia slúžiť, a inokedy sa pýtam, čo robím zle, alebo ich zabudnem učiť. Vtedy si spomeniem, že ešte stále mám problém uprednostniť potreby druhých pred svojimi potrebami. Učíme sa celý život. Ale ak učenie berieme vážne, Ježiš dá všetkým – rodičom i deťom – milosť, ktorú potrebujeme, aby sme deň čo deň rástli.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt