číslo 1,  ročník 16, január 2015  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Milosť a prirodzenosť
Naozaj sa môžeme podobať Kristovi


 

Zdá sa, že zo všetkých postáv v evanjeliu nikto nevyčnieva viac než svätý Peter – a nie vždy v dobrom! Peter chcel kráčať po vode, ale skončil celý mokrý. Sľúbil, že zomrie s Ježišom, ale o pár hodín ho zradil. A chcel presvedčiť Ježiša, aby nešiel na kríž, ale Ježiš mu povedal: „Choď mi z očí, satan!“ (Mt 16, 23).
To môže byť jeden z kľúčových dôvodov, prečo je Peter pre mnohých ľudí hrdina. Môžeme sa s ním stotožniť, lebo veľakrát to „pobabral“. Môže nás utešovať skutočnosť, že človek, ktorý sa stal prvým pápežom, robil také isté chyby ako my. Ak sa niekto ako Peter mohol stať veľkým svätým, tak určite aj my!
Pozrime sa, ako Peter rástol a menil sa počas života s Pánom – ako sa učil spolupracovať s Božou milosťou. Ak sa pozrieme na jeho príklad, zistíme, ako aj my môžeme prijať Božiu premieňajúcu milosť do svojho života.

Milosť buduje na prirodzenosti
Podľa slávneho výroku svätého Tomáša Akvinského milosť buduje na prirodzenosti. Neničí to, čím sme. Nerobí z nás úplne iných ľudí. Nezakrýva náš hriech. Nie, Božia milosť vezme všetky naše talenty a dary, naše nádeje a sny, dokonca aj naše jedinečné črty a pozdvihne ich. Keď prijmeme Božiu milosť, bude nás viesť, aby sme svoje dary používali na jeho slávu. Vezme našu osobnosť a použije ju, aby odrážala jeho charakter. Ak máme sklon byť silní a energickí, jeho milosť nás učí usmerniť túto energiu na evanjelizáciu alebo prácu pre spravodlivosť. Ak sme podľa prirodzenosti jemní, on vylepší túto jemnosť, aby čoraz viac odrážala jeho milosrdenstvo.
Boh v Petrovom prípade vzal jeho vášnivú prirodzenosť a použil ju na budovanie svojej Cirkvi. Peter po zázračnom rybolove padol na kolená a zvolal: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8). Bol to unáhlený, nerozvážny Petrov výrok, keď Ježiša žiadal, aby ho nechal samého v jeho hriechoch. Samozrejme, Ježiš to neurobil. Sľúbil, že Peter použije svoju vášeň na „lovenie ľudí“ (5, 10). Peter sa stále znova prejavoval ako odvážny muž. Bol ochotný urobiť čokoľvek, čo považoval za správne.
Potom na Turíčnu nedeľu Peter plný Ducha Svätého ukázal, ako môže vyzerať jeho vášeň, keď ju riadi Božia milosť. So silnými slovami a hlbokým presvedčením ohlasoval vzkrieseného Krista a asi tritisíc ľudí konalo pokánie, dali sa pokrstiť a odovzdali svoj život Pánovi (Sk 2, 40 – 41). V ďalších príbehoch zo Skutkov apoštolov vidíme, že Peter celú svoju energiu venuje ohlasovaniu evanjelia a budovaniu Cirkvi. Milosť usmernila Petrovo nadšenie, presvedčenie a emócie. Neurobila Petra pasívnym – vôbec nie! Urobila ho ešte odhodlanejším a ochotnejším robiť to, čo sľúbil.
Božia milosť teda formovala Petra. Posvätila ho, pozdvihla ho a obnovila ho. Urobila z neho tú najlepšiu verziu, akou sa mohol stať.

Zbožstvení milosťou
Nestačilo však, aby sa Peter stal lepším človekom alebo láskavejším mužom. Boh v jeho živote urobil oveľa viac. Zbožstvil Petra. Možno to znie ako myšlienka New age, ale zbožstvenie je také staré ako raná Cirkev. Atanáz, biskup zo štvrtého storočia, napísal: „Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom.“ A rovnako svätý Tomáš Akvinský v 13. storočí povedal: „Boží Syn chcel, aby sme mali podiel na jeho božskej prirodzenosti, preto prijal našu prirodzenosť, aby on, ktorý sa stal človekom, mohol urobiť z ľudí Bohov.“ A aj dnes nám Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Slovo sa stalo telom, aby nás urobilo ‚účastnými na Božej prirodzenosti‘“ (460). Všetky tieto teologické posolstvá poukazujú na najvyšší cieľ, aký má Boh pre nás. Ježiš sa stal človekom ako my vo všetkom okrem hriechu, aby sme sa my mohli stať ako on vo všetkom.
Zbožstvenie nie je niečo vyhradené pre mimoriadnych svätcov. Nie je to niečo také „duchovné“, že sa staneme zasnívanými mystikmi. Zbožstvenie je slovo, ktoré používame, aby sme opísali, ako nás Božia milosť robí čoraz viac podobnými Kristovi v našej vlastnej prirodzenosti. Skrze zbožstvenie prijímame Ježišovu osobnosť – jeho myšlienky, sny a túžby. Spolupracujúc s Božou milosťou zisťujeme, že sme čoraz láskyplnejší, ochotnejší položiť svoj život za Boha a jeho ľudí, sme milosrdnejší a ochotnejší počúvať volanie chudobných a zabudnutých. Skrátka, stávame sa Kristom na tomto svete.
Vidíme to v Petrovom živote, keď Božia milosť nepodnecovala len jeho dobré stránky. Vidíme milosť, ktorá pôsobí ako dláto sochára a vyhladzuje Petrove ostré hrany. Vďaka tomu sa človek, ktorý kedysi odťal protivníkovi ucho, stal mužom, ktorý veľkodušne a pokorne prijímal niekdajších nepriateľov, pohanov, do Cirkvi (Jn 18, 10; Sk 10, 34 – 39). Človek, ktorý kedysi nechcel nič iné, než ostať na Vrchu premenenia a radovať sa z Ježišovej slávy, sa stal človekom, ktorý dal svoj život za evanjelium podobne ako Ježiš (Lk 9, 32 – 35; Jn 21, 18 – 19).

Stretnúť sa s Kristom, prijať milosť
Je jasné, že takúto zmenu nemôžeme vykonať len silou vôle. Zmena nenastane, keď budeme čítať o iných ľuďoch, ktorí prijali Božiu milosť do svojho života – hoci čím viac sa tak dozvedáme o iných, tým viac nás to povzbudí. Nie, ako Peter sa musíme učiť od Krista. Musíme sa stretnúť s Ježišom a dovoliť, aby nám toto stretnutie formovalo srdce a myseľ, skutky i očakávania.
Keď sa muž zaľúbi do ženy, je to preto, lebo spolu trávili čas a dobre sa spoznali. Ich počiatočná príťažlivosť vyrastie na niečo zrelšie a životodarnejšie, keď spoznávajú svoje slabé i silné stránky, to, čo sa im páči i nepáči. Prehlbuje sa, keď sa starajú jeden o druhého, zabúdajú na seba pre toho druhého. Ich spoločný čas priniesol úžasné ovocie.
To je jeden spôsob, ako sa môžeme pozerať na svoj život s Kristom. Ak chceme, aby nás jeho milosť zmenila, musíme s ním tráviť čas. Musíme spoznať, čo si myslí, čo sa mu páči a čo sa mu nepáči. Musíme spoznať najhlbšie túžby jeho srdca. Ako inak budeme schopní rozpoznať milosť, ktorú nám tak veľkodušne dáva?

Modlite sa a vytrvajte
Ako spoznáte Ježiša? Samozrejme, prvá zrejmá odpoveď je tráviť čas s Pánom. Môže to byť pri modlitbe, pri eucharistickej adorácii, pri liturgii alebo pri štúdiu Písma. Spoznajte jeho milosrdenstvo, láskavosť a lásku. Proste ho, aby vám hovoril o sebe, a utíšte si srdce, aby ste počuli jeho odpovede. Spoznajte ho v ľuďoch vo svojom okolí, najmä v „znepokojujúcej maske chudobných“, ako hovorievala Matka Terézia.
Ale Peter nám podáva ešte jeden pohľad na to, ako môžeme lepšie spoznať Ježiša, a síce skrze vytrvalosť. Ako sme už povedali, Peter bol asi viac napomínaný a karhaný než ktorýkoľvek iný učeník. Ale nikdy sa nevzdal. Nikdy si nemyslel, že sa to neoplatí. Nikdy sa nenechal znechutiť. Jeho láska k Ježišovi – a Ježišova láska k nemu – ho udržiavala verným, hoci to bolo ťažké.
Ak zaujmeme ten istý postoj, zistíme, že Duch žiari svojím svetlom v našom srdci, ukazuje nám Ježišovo srdce a pomáha nám objaviť jeho milosť. Život učeníctva nie je vždy ľahký. Ale ako povedal sám Peter: „Ku komu pôjdeme?“ Vieme, že len Ježiš má „slová večného života“ (Jn 6, 68). Len on má milosť, ktorá nám dodáva silu a zbožstvuje nás.

Dve predsavzatia
V tomto novom roku si dajme dve nové predsavzatia. Po prvé, povedzme Pánovi: „Chcem, aby tvoja milosť budovala na mojej prirodzenosti.“ Ale povedzme aj: „Chcem tvoju milosť, aby som sa viac menil na tvoj obraz. Príď, Pane, a pomôž mi kráčať po tej istej ceste, po ktorej kráčal Peter. Formuj ma na svoj obraz.“ Ak dodržíme tieto dve predsavzatia, uvidíme, že náš život sa mení!

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Damian Stayne

Obnov svoje znamenia

 

Robert Barron

Živé paradoxy

 

John Eldredge

Rok obnovy

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt