číslo 3,  ročník 9, marec 2008  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Zaostrené na spoločenské normy stolovania


Ježiš vyvolával spoločnosťou, s ktorou sa stýkal, značnú kontroverziu a odpor. Jeho spoločenstvo pri stole, otvorené pre všetkých, bolo ustavičným zdrojom nezhôd s farizejmi. V začiatkoch svojho účinkovania narážal Ježiš na tvrdý odpor voči svojmu zvyku jedávať s „hriešnikmi a mýtnikmi“. Keď prijal pozvanie mýtnika Léviho a zúčastnil sa na „veľkej hostine“ na svoju počesť, zákonníci a farizeji šomrali: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“ (Lk 5, 29 – 30). Neskôr, keď sa okolo Ježiša schádzali zástupy, opäť počuť ich sťažnosti: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi“ (Lk 15, 2).

Tieto spory pokračovali až do posledných dní Ježišovho účinkovania, keď Ježiš krátko pred vstupom do Jeruzalema prišiel do Zachejovho domu, na čo farizeji reagovali šomraním: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ (Lk 19, 7). Čo je na Ježišovom prostom skutku spoločného jedenia s hriešnikmi a mýtnikmi pre farizejov také veľmi pohoršujúce?

V 1. storočí v oblasti Stredozemného mora, zvlášť v Izraeli, bolo jedlo spoločenskou udalosťou, ktorej význam ďaleko presahoval potrebu uspokojiť telesný hlad. V kultúre, ktorá nemala televíziu či rozhlas, rozptýlilo jedlo jednotvárnosť dňa. Bola to najdôležitejšia príležitosť na spoločenské stretnutie, a tak ich stolovanie bolo poznačené spoločenskými požiadavkami. Druh jedla, ktoré človek jedol, a jeho miesto pri stole určovali spoločenské normy. Poriadok pri stole odrážal hierarchický poriadok v spoločnosti. Zvyčajne sa jedávalo so širokou rodinou a každé pozvanie k jedlu bolo symbolickým prijatím do rodiny. Jedlá boli mocným symbolom priateľstva, dôvernosti a dôvery. Zradiť niekoho, s kým ste sa delili o jedlo, bolo v starovekom svete nesmiernym previnením. Stretnúť sa pri jedle znamenalo viac než iba spoločne jesť; umožňovalo to prežívať spoločnú identitu.

Okrem takýchto kultúrnych zvykov týkajúcich sa jedál žili Židia podľa stravovacích pravidiel, ktoré dostali v Mojžišovom zákone. K znakom židovskej identity patrili kóšer zákony, osobitné zákony určujúce, ako majú Židia jesť a čo môžu jesť (napr. zakázané bolo bravčové mäso). Kultúrny význam spoločnosti pri stole a kóšer zákonov zosilnili farizeji požiadavkou, aby sa prísne zákony o jedlách, ktoré určovali správanie chrámových kňazov, rozšírili na jedenie všetkých jedál celého Izraela. Farizeji zveličili význam jedál do takej miery, že sa stali náboženskými skutkami ako modlitba a pôst. Človek musel sedieť za stolom rovnako rituálne čistý, ako sa to vyžadovalo od kňaza, keď slúžil pri oltári, robiac tak jedlá symbolickým vyjadrením židovskej identity. Vzhľadom na posvätnosť jedla sa farizeji pridržovali toho, že človek by nemal byť pri stole s tými, ktorí sú nečistí; nikoho, kto nebol horlivý v dodržiavaní Tóry, nepustili k svojmu stolu. Farizeji boli úzkostliví v tom, čo sa jedlo, ako sa jedlo a s kým sa jedlo. Jedenie s pohanmi a ich nekóšer jedlá boli zakázané.

Podľa názoru farizejov nebola Ježišova prítomnosť pri stole mýtnika Léviho len prejavom nedodržania spoločenskej etikety; bola porušením zbožnosti. Mýtnikmi opovrhovali, lebo boli zradnými komplicmi rímskych a herodesovských predstaviteľov. Ich nevyhnutný kontakt s pohanmi ich rituálne znečisťoval a podľa farizejov bolo jedenie s nimi rituálne poškvrňujúce. Preto sú farizeji takí pohoršení Ježišovým príchodom na hostinu, ktorú usporiadali a na ktorej sa zúčastnili mnohí mýtnici a hriešnici. Ako mohol vážený Žid, nehovoriac o rabbim a prorokovi, porušiť spoločenské tabu a jesť s náboženskými vyvrheľmi? Vari Ježiš nechápal, že jesť s takými ľuďmi znamenalo poskytnúť im tiché prijatie? A nechápal, že jedenie s takými ľuďmi ho poškvrní?

Ježiš odpovedá na pohoršujúce šomranie farizejov na jeho spoločnosť pri stole analógiou: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali“ (Lk 5, 31 – 32). Ježiš uznáva, že ľudia na tejto hostine vôbec nie sú dokonalí, v skutočnosti sú „chorí“ hriechom. No Ježiš nielenže akceptuje ich hriešnosť, ale prichádza ako lekár, aby ich uzdravil. Jeho postoj je nevyslovený, no predsa zrejmý: Postoj izolácie nemôže vyliečiť chorého, či vyslobodiť zotročeného. Vlastne, starý postoj izolácie už viac nie je potrebný. Zákony o jedlách v Starom zákone boli prostriedkom, ktorý mal chrániť Izrael pred stolovaním s pohanmi a upadnutím do uctievania ich modiel. Stavia sa rovnako ako plot na ochranu detí, aby nevybehli na ulicu. No s Ježišom, ktorý je naplnený Duchom Svätým, také ochrany už nie sú potrebné. Jedením a pitím s hriešnikmi sa Ježiš nepoškvrňuje a nestáva sa nečistým, ale jeho prítomnosť prináša uzdravenie a obnovu tým, s ktorými stoluje. Tí, ktorých kedysi vylúčili z rodinnej oslavy, sa teraz vracajú ako členovia rodiny s Ježišom na rodinnú hostinu. Ježiš neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. Tento postoj mohol priviesť farizejov k premýšľaniu, keďže Ježiš neskôr prijíma aj ich pozvanie k jedlu.


 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt