číslo 3,  ročník 9, marec 2008  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Veľké očakávania


Židia, ktorí sa zhromaždili v nazaretskej synagóge, s nádejou očakávali koniec svojho vyhnanstva a obnovu, ktoré sľúbil Izaiáš a proroci. I keď sa do Ježišových čias vrátili mnohí vyhnanci späť do krajiny, súženie vyhnanstva ostalo. Rimania držali Izrael v zajatí v ich vlastnej krajine. Ježiš nemohol mať vnímavejších poslucháčov na oznámenie svojho jubilejného posolstva. Naozaj, jeho slová počúvali s údivom človeka, ktorý si vo väzení odpykáva doživotný trest a náhle mu oznámia, že dostal milosť. Ale v priebehu niekoľkých krátkych veršov sa údiv poslucháčov mení na hnev, chvála na prenasledovanie (porov. Lk 4, 22 – 30).

Čo je dôvodom toho náhleho odvrhnutia Ježiša? Odpoveď sa nachádza v druhej časti jeho ohlásenia jubilea. Ježiš po prečítaní úryvku z proroka Izaiáša a po vyhlásení, že sa naplnil, naznačuje, že chudobní, ktorí majú byť prepustení, budú ako vdova a malomocný z Eliášových a Elizeových čias (porov. Lk 4, 25 – 27). Škandálom pre Ježišových poslucháčov nebolo to, že jubilejné oslobodenie sa týka aj vdov a malomocných, ale skôr to, že Ježiš jednoznačne vyhlásil, že medzi vdovami a malomocnými, ktorí zakúsia jubileum, budú aj pohania. Mnohí Židia v tom čase verili, že túžobne očakávané jubileum prinesie oslobodenie Izraela a istotne bude zahŕňať Boží súd pomsty nad nepriateľmi Izraela.

Stojí za povšimnutie, že Ježiš pri čítaní Izaiáša vynechal verš „deň pomsty nášho Boha“ (Iz 61, 2b) a nahradil ho veršom „zlomených prepustiť na slobodu“ (Iz 58, 6). Ježiš tu využíva rabínsky zvyk (známy ako gezerah šawah) spájať dva rôzne úryvky, ktoré majú spoločné slovo. Tu je tým slovom „prepustiť“. Ježišovo spojenie úryvku zo Starého zákona, ktorý zdôrazňuje tému prepustenia, a rozšírenie prepustenia na pohanov spolu s tým, že vynechal Boží trest, bolo v priamom rozpore s očakávaním Židov, ktorí túžili tak po pomste, ako aj po obnove – pretože každý pravý exodus musí obsahovať zničenie faraónovho vojska.

Kto je skutočný nepriateľ?

Ako môže existovať nejaké oslobodenie, ak neexistuje nepriateľ, od ktorého sa treba oslobodiť? Aby mohol človek niekoho vyslobodiť zo zajatia, musí bojovať proti tým, ktorí zadržiavajú zajatcov. Teda ako a prečo Ježiš vyhlasuje, že pohania nie sú nepriateľmi, ale spolu so Židmi sú spoluprijímateľmi jubilejného oslobodenia? Vari Ježiš nevidí problém rímskeho bezprávia a nadvlády nad Izraelom? Nie. Ježišov postoj k Izraelu nehovorí, že situácia nie je taká zlá, ako si myslia, ale že je to s nimi ešte oveľa horšie. Židia nevideli, v akom strašnom položení sa nachádzajú. Poroba Izraela je oveľa silnejšia než železné reťaze alebo rímski vojaci; spočíva v oveľa horšom otroctve – otroctve hriechu. Oveľa silnejšia než vláda Rimanov je nadvláda zlého ducha. Ich zajatie nie je iba zajatím, ktoré im nedovoľuje vlastniť svoju domovinu, ale je zajatím srdca, ktoré im bráni mať samotného Jahveho.

A tak „prepustenie“, ktoré Ježiš oznamuje a uzákoňuje, nie je oslobodením od vojakov, ale od diabla. Pohania a Židia majú spoločného nepriateľa a všetci potrebujú oslobodenie a vykúpenie, ktoré Ježiš prináša. Prepustenie, ktoré Ježiš ohlasuje a prináša, siaha oveľa hlbšie než kedykoľvek predtým mohlo siahať staré jubilejné zákonodarstvo. Otroci, ktorí majú byť prepustení, sú tí, ktorí sú zotročení hriechom. Dlhy, ktoré sa majú odpustiť, sú hriechy Židov i pohanov. Dedičstvo (zem), ktoré má byť vrátené, nie je Palestína, ale Eden, pôvodné dedičstvo Adama a jeho detí. Zem, do ktorej nový Jozue (gr. Ježiš) povedie svoj ľud, je nebeská zasľúbená zem. Ježiš dáva nový obsah starým predpisom jubilea.

 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt