číslo 3,  ročník 9, marec 2008  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Veľká noc – Resurrexit, sicut dixit


Možno ste prekvapení, že medzi meditácie vsúvame zrazu článok. Má to svoj dôvod – chceme, aby ste tento článok neprehliadli a aby ste si ho prečítali na Bielu sobotu ako prípravu na slávenie Veľkonočnej vigílie.

Veľkonočná vigília sa začína úplne nezvyčajným úkonom kajúcnosti – tmou! Je symbolom hriechu, smrti, beznádeje, stratenia sa. V tme človek tápa, nevie, kadiaľ ísť, má strach. Preto je veľmi dôležité, aby sa táto liturgia začínala v skutočnej tme. Nikde ani svetielko. Zahasiť aj verejné osvetlenie. Aby sme pochopili, v akej beznádejnej situácii sme bez Boha. A do tejto tmy zažiari Kristus v symbole nového ohňa, od ktorého sa zapaľuje veľkonočná svieca. To je prvé zvestovanie zmŕtvychvstania. Teda nie až procesiou vzkriesenia, nie zvonením na zvonoch pri Glória, ale zmŕtvychvstanie sa ohlasuje vo chvíli, keď kňaz zapáli sviecu a zvolá: „Svetlo Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych, nech zaženie tmu z našich sŕdc a myslí.“ A keď spieva: „Kristus, svetlo sveta“, naše „Bohu vďaka“ má byť doslova výkrikom vďačnosti, oslobodenia, úľavy, radosti. Ak nedokážeme zvolať Bohu vďaka s nadšením v túto noc, tak to nedokážeme nikdy. V tejto liturgii sa neprestajne ohlasuje zmŕtvychvstanie – spevom veľkonočného chválospevu, slávnostným Sláva Bohu na výsostiach, radostným Aleluja, evanjeliom o zmŕtvychvstaní... Východná liturgia to vyjadruje mnohonásobným opakovaním spevu Kristus vstal z mŕtvych....

Po zapálení paškála sa postupne zapaľujú sviece. Neslobodno pripustiť, aby si niekto niekde v kúte zapálil sviecu sám! Toto zapaľovanie od paškála totiž vyjadruje spôsob šírenia viery – od Krista cez Cirkev, ktorá Kristovo svetlo ponúka. Preto niektorí odporúčajú, aby kňaz po zapálení sviece vstupoval do prázdneho kostola ako prvý a v bráne podával svetlo vstupujúcim veriacim. Tak každý vstúpi do kostola (Cirkvi) s Kristovým svetlom. Ináč totiž do Cirkvi ani nemožno vstúpiť. A odporúčam jedno– nezapaľujte elektrické svetlá pri speve Exultet. Ak všetci veriaci majú zapálené sviece v rukách, je v kostole dosť svetla a lepšie sa prežije skutočnosť, že iba Ježiš nám dáva svetlo do života.

Ďalšia časť Veľkonočnej vigílie, bohoslužba slova, si vyžaduje veľké nasadenie laikov – osem lektorov (v nijakom prípade nie deti, ale dospelí), osem žalmistov, komentátor. Netreba sa báť, že čítania sú dlhé. Ak sa vytvorí atmosféra slávenia (napríklad aj tým, že sa zabezpečí dostatočné množstvo stoličiek), tak tá hodina, ktorú približne trvá bohoslužba slova, ubehne veľmi rýchlo. Veľmi dôležité sú však komentáre, ktoré osvetľujú súvislosti medzi jednotlivými textami. Krátko načrtneme dialóg Boha s človekom, ktorý tieto čítania vyjadrujú (str. XX).

Pri tejto bohoslužbe slova je dôležité neponáhľať sa, oveľa dôležitejšie ako pri iných. Je dobré vkladať chvíle ticha na premýšľanie, uvažovanie a na osobnú modlitbu – po čítaní, pri modlitbe, ktorá nasleduje po každom žalme.

Po krátkej homílii (dnes by naozaj mala byť krátka, plná radosti z Kristovho víťazstva a z nášho oslobodenia) nasleduje liturgia vody a krstu, plná symboliky. Už jej začiatok nás prenáša akoby do inej dimenzie – spievajú sa litánie ku všetkým svätým. V ich sprievode kňaz s asistenciou prichádza k miestu, kde sa bude svätiť krstná voda. Pozorne sa potom započúvajme do modlitieb, ktoré v sebe zhŕňajú celú symboliku vody v Starom i Novom zákone. Duch Boží sa vznášal nad vodami pri stvorení, potopa, prechod cez Červené more, voda na púšti, krst v Jordáne, voda z Ježišovho boku... A symbolické znázornenie, z čoho pochádza očistná moc vody – kňaz ponára do vody veľkonočnú sviecu a modlí sa: „Prosíme ťa, Bože, nech prostredníctvom tvojho Syna zostúpi sila Ducha Svätého do tohto prameňa, aby všetci, ktorí v krste tajomne umierajú a sú pochovaní s Kristom, povstali s ním aj k životu.“

Veľmi sa odporúča, aby počas tejto liturgie prijali krst katechumeni. Veď toto je noc, v ktorej Kristus vydobyl pre všetkých oslobodenie z moci diabla. A my ho prežívame práve vo sviatosti krstu.

Raz v roku sa nás Cirkev pýta, či odmietame zlo a veríme v Boha. V istom zmysle je chvíľa obnovenia krstných sľubov naším osobným vyvrcholením Veľkonočného trojdnia. Veď na to bolo zamerané úsilie celého Pôstneho obdobia – na obnovu zmluvy s Bohom, na obnovu našej vernosti Bohu. Keď sa nás teda kňaz pýta, či sa zriekame zla, či veríme v Boha, do odpovede máme vložiť celé svoje vnútro. Nech to nie je len povinné „zriekam“ a „verím“, ale nech je to vedomé vyjadrenie našej viery, nášho odhodlania byť a žiť len pre Boha, a to za každých okolností.

Obrady už potom pokračujú známym rytmom – eucharistická modlitba (ideálne je použiť Rímsky kánon s jeho osobitnými vsuvkami pre túto noc), sväté prijímanie, požehnanie. Avšak u nás je ešte zvykom konať tzv. procesiu vzkriesenia. Je veľmi dôležité, aby táto procesia neprekryla liturgickú slávnosť. Aký je jej význam? Z detstva si pamätám, že celé obrady akoby boli len prípravou na procesiu. Až keď sa vyniesla Oltárna sviatosť z Božieho hrobu, až potom bola Veľká noc. Aspoň tak som to vnímal vo svojej detskej mysli na základe toho, čo bolo slávnostnejšie. Treba však vedieť, že procesia vzkriesenia má byť verejnou manifestáciou našej radosti z Pánovho zmŕtvychvstania, manifestáciou radosti, ktorú sme prežili počas liturgie Veľkej noci. Preto je nezmysel robiť ju tak, že kňaz s miništrantmi vyjde pred kostol a veriaci ostanú vo vnútri. Práve preto najnovšie predpisy odporúčajú oddeliť obrady Veľkej noci od procesie a túto usporiadať napríklad v nedeľu ráno alebo popoludní.

Mám jednu túžbu. Prežiť veľkonočnú liturgiu vo veľkom chráme v spoločenstve veriacich, ktorí ju budú naplno prežívať. A po jej skončení vyjsť do ulíc a tancovať a spievať na oslavu víťazného Krista. Ak to nedokážeme, nikto nám nebude veriť, že Mesiáš prišiel, že sme vykúpení.

A nezabudnite si na vigíliu zobrať sviecu!

 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt