číslo 3,  ročník 9, marec 2008  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Chápanie udalostí


Pre biblického človeka (a to tak starovekých Hebrejov, ako aj neskôr kresťanov, ktorí chápali ducha tejto Knihy) bol svet Božou knihou a udalosti textom náročným na pochopenie. Ak človek Písma išiel na púšť, nerobil to pre nejaké chorobné rozmary; stojac pod nekonečným nebom na zemi bez konca priam hmatateľne prežíval prítomnosť Boha. Keď sa prihnal prudký vietor, vedel, že nevedno, odkiaľ prichádza, kam ide a čo bude na svojej ceste robiť. Nerobil z neho bôžika. Vedel však, že v prudkom vetre je ukrytá stopa a odraz nepochopiteľnej slobody Stvoriteľa, akási forma skutočnosti. Keď zas uzrel „vrchy opásané plesaním“, aj sám sa radoval, že ten istý Nekonečný sa môže v mlčaní usmievať stonkou kvetu, múdrosťou listu, hlasom vtáka. Pre tých ľudí bol svet naozaj Božou knihou. Napriek všetkému, aj napriek porušeniu.

Podobenstvá

A vôbec nie je náhoda, že Ježiš sa ľuďom prihováral v podobenstvách. Robil to v úplnom súlade s Bibliou. Môže byť pre nás trochu ťažšie pochopiť to. Myslíme si, že Ježiš učil v podobenstvách podobne ako my, ktorí sa prostredníctvom pedagogicky vytvorenej rozprávky usilujeme dieťaťu odovzdať nejaké užitočné alebo vznešené myšlienky. Dnes sme náchylní domnievať sa, a nie bez blahovoľnej povýšenosti, že takýto spôsob vyučovania pomocou podobenstiev bol nevyhnutný ako dôsledok primitívnosti poslucháčov, pre ktorých by bolo určite priťažké pochopiť a prijať pravdy podávané vo forme abstraktných tvrdení, filozofických konštrukcií, o ktorých si myslíme, že sú dokonalejšie. Je to chybná a nemúdra domnienka. Nie je to tak. Zabúdame, že aj Ježiš bol človekom Biblie. „Nezaodieval“ svoje pravdy, učenie a príkazy do šatu náhodných alebo vymyslených udalostí, ako sa to pokúšame robiť my. On ich nachádzal v náročnom kóde udalostí. A učil, ako ich treba nachádzať. Nemalo to nič spoločné s nejakou primitívnosťou poslucháčov či pedagogickým uľahčením. Naopak: to chápanie udalostí bolo veľmi náročné a pokladalo sa za prejav veľkej múdrosti. Niekedy malo formu komentára. Ale komentár nenahrádzal udalosť. Nemohol existovať bez udalosti podobne ako vzor na látke nemôže byť videný bez nej.

Príklad udalosti: žena hľadajúca stratenú drachmu. Otázka: čo chcel Boh povedať tou veľmi reálnou starosťou človeka, ktorý zapaľuje lampu, vymetá kúty svojho domu a neustane, kým nenájde stratenú drachmu; a keď ju nájde, raduje sa? Akú pravdu chcel Boh zjaviť na obyčajných ľudských cestách? Čo chcel Boh tou udalosťou povedať? Lebo že nám niečo hovorí – o tom nepochyboval nikto vo svete biblickej múdrosti. Iná udalosť: márnotratný syn. Ľahkomyseľný a hlúpy mládenec premárnil majetok aj seba samého, no potom sa gniavený biedou vracia, lebo v otcovom dome bol predsa len niečím viac ako pastierom svíň. A otec mu beží naproti a prikazuje celému domu, aby sa radoval: pretože sa mu vrátil syn, ktorý bol stratený; pokladali ho za mŕtveho, a hľa, žije. Nuž, aj také niečo sa stáva. Ale spoza záclony udalosti sa prediera akýsi ukrytý prúd. Čo chcel Boh povedať touto skutočnou udalosťou? Čo chcel odhaliť každodennou udalosťou horčičného zrna, ktoré je veľmi malé a nepatrné, no dáva zrod veľkosti?

Ježiš vedel...

To treba vedieť: Ježiš neviedol škôlku. Hovoril skrze podobenstvá, lebo vedel, že Boh môže hovoriť prostredníctvom udalostí. Vedel, že pod povrchom aj tých najobyčajnejších udalostí sa ukrýva akási skutočnosť; alebo jej odozva, jej odraz, jej stopa. Ten, o ktorom vyznávame: „Boh z Boha, Svetlo zo Svetla,“ ju odhaľoval učeníkom. No nevymýšľal ich, ani ich netvoril z náhodných udalostí a nepotrebných príkras, prilepovaných k učeniu ako obrázky, ktoré ho majú objasniť menej chápavým...

Písmo je vážna kniha a nik nikdy netajil, že chápanie v nej opísaných udalostí je veľmi náročné a riskantné. Nikdy neskrývalo vlastné omyly a nepokúšalo sa ich zahladiť, „zosúlaďovať“ a kodifikovať. A tak ľudia Písma napríklad dlho vnímali bohatstvo, úspech a šťastie ako Božie požehnanie; v Písme sú svedectvá o takomto trochu naivnom chápaní. Potom však pochopili – možno práve prostredníctvom udalosti –, že to nie je také jednoduché. Môže sa totiž stať, že zlato, drahokamy, stáda a vinohrady sú dané ako prekliatie ľuďom, ktorých Boh nemiluje. A že vyvoleným Pánovým môže byť chudák, ktorého život je z nášho pohľadu zbabraný, dokonca to môže byť aj nemajetný bedár či malomocný. A hoci ľudia Písma obohatili svoje chápanie, predsa nevyškrtli svoje predchádzajúce zovšeobecňujúce zjednodušenia a netvárili sa, akoby ich nebolo. Je to pre mňa veľmi príťažlivé. Akoby som sa rozprával s úprimným a svedomitým človekom...

Naozaj treba príbehy?

Vari nebolo možné všetkým tým náboženským pravdám dať nejakú slovnú formu bez používania podkladu udalostí? Je to rovnako málo rozumná otázka ako otváranie problému, či by človek nemohol mať na ruke päť alebo sedem prstov. Je to tak, ako to je. Biblia nemôže nebyť sebou. Boh Biblie, aj keď nedosiahnuteľný a nepochopiteľný, naozaj kráča po cestách zeme. Ľudia Písma naozaj veria, že existuje akýsi rozsiahly, všetko zahŕňajúci poriadok sveta, daný na „čítanie“ a pochopenie. Veria, že Božou knihou je pustatina i nebeská klenba, prudký vietor aj oči zvieraťa, sila leva i pôvab kvetu. A tiež udalosti – tie veľké aj tie najobyčajnejšie. Preto sa usilujú pochopiť ich.

Nepočítajme ich (ani svoje) omyly či chyby; bolo by to povrchné. Od rizika omylov pri úsilí pochopiť sú oslobodení len tí, pred ktorými sú všetky knihy zatvorené. No to nemožno pokladať za múdrosť.

 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt