číslo 7,  ročník 3, august 2002  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 Ako na to?


Ako na to?
Úryvky z knihy Duchovný zápas
Lorenzo Scupoli

O podstate kresťanskej dokonalosti, o štyroch prostriedkoch boja o jej dosiahnutie

Otázka znie: Chceš v Kristovi dosiahnuť vysoký stupeň dokonalosti a postupne sa zjednocovať s Bohom? (Porov. 1 Kor 6, 17.)
Skôr, ako začneš pracovať na tomto veľkolepom a ušľachtilom podujatí, treba ti vedieť, v čom spočíva opravdivý a dokonalý duchovný život. Mnohí si ho zamieňajú za prísnu životosprávu s týraním tela, cvičeniami, dlhým bdením a prísnym pôstom. Iní, najmä ženy, sa rozplývajú nad veľkým duchovným pokrokom po tom, čo odrecitovali mnoho modlitieb, zúčastňovali sa na mnohých svätých omšiach a dlhých pobožnostiach a často prijímali telo Kristovo. Iní sú zasa (medzi nimi aj niektoré rehoľné osoby) presvedčení, že dokonalý duchovný život závisí od dochvíľnej účasti na spoločných modlitbách, od mlčanlivosti, samoty alebo poriadkumilovnosti. A tak si jedni namýšľajú, že duchovný život sa zakladá na takýchto, a iní na rôznych podobných prejavoch.
A je to omyl. Lebo je jasné, že niektoré z týchto prejavov sú iba prostriedkom na dosiahnutie Božej milosti a iné sú už jej ovocím. Nemožno ich teda považovať za podstatu kresťanskej dokonalosti ani za opravdivý duchovný život…

Duchovný život sa nezakladá na uvedených vonkajších prejavoch. A nezakladá sa ani na ničom inom, ako na poznávaní Božej dobrotivosti a veľkosti a na poznávaní našej ľudskej biedy a náchylnosti k zlému. Zakladá sa teda na láske k Bohu a na odpore k vlastným slabostiam. V opravdivom duchovnom živote sa človek podriaďuje nielen samému Bohu, ale z lásky k nemu aj každému z jeho stvorení. To znamená, že potom už nelipne na vlastnej vôli. Celý sa odovzdáva do Božej opatery. Navyše, to všetko si človek žiada a vykonáva výlučne na slávu Božiu a kvôli tomu, aby sa zapáčil Bohu.

Ide o najtvrdší súboj svojho druhu, lebo zatiaľ čo v ňom sami vystupujeme proti svojmu „ja“, to isté „ja“ útočí proti nám.

Teraz, keď vidíš, na čom sa zakladá kresťanská dokonalosť, a aj to, že vyžaduje neustály a ostrý súboj s „ja“, treba, aby si sa vyzbrojil štyrmi spoľahlivými a potrebnými zbraňami, a tak si v tomto duchovnom zápase zabezpečil palmu víťazstva.
Sú to:
  - schopnosť nedôverovať výlučne svojim silám;
  - dôvera Bohu;
  - duchovné cvičenia;
  - modlitba.

O schopnosti nedôverovať výlučne svojim silám

V duchovnom zápase je schopnosť nedôverovať výlučne svojim silám taká dôležitá, že bez nej je človek neschopný nielen dosiahnuť želané víťazstvo, ale ani premôcť čo len slabšiu nezriadenosť či vášeň. A toto si treba dobre uvedomiť, lebo naša narušená prirodzenosť nás príliš ľahko zvádza k mylnému hodnoteniu seba samých. Takže, aj keď v skutočnosti sa máme považovať za nehodných služobníkov, predsa si namýšľame, že už dačo znamenáme, a bez najmenšieho dôvodu sa spoliehame na vlastné sily.
To je chyba, ktorú si len ťažko uvedomujeme. Ale Bohu sa veľmi protiví, pretože si želá, aby sme úprimne a opravdivo uznávali tú objektívnu pravdu, že všetky naše vnútorné hodnoty pochádzajú len od neho. On je pôvodcom všetkého dobrého a teda z nás nemôže pochádzať nijaký „náš“ dobrý čin, ba ani len nijaká „naša“ myšlienka, ktorá by v Božích očiach bola prijateľná. (Porov. 2 Kor 3, 5.)
Túto dôležitú vlastnosť „seba-nedôvery“ môžeme získať tiež len z Božej milosti ako dar jeho priateľom – raz prostredníctvom zbožných vnuknutí, inokedy citeľnými trestami alebo prudkými, takmer až nezvládnuteľnými pokušeniami či inými spôsobmi – ktoré samozrejme hneď nechápeme. Predsa však máme povinnosť v súlade s Božou vôľou vyvinúť všetko úsilie, aby sme túto vlastnosť dosiahli.
Preto ti predkladám štyri metódy, na základe ktorých môžeš vždy v závislosti na Božej priazni získať dar „seba-nedôvery“:
1. Je potrebné, aby si uvážil a spoznal vlastnú nízkosť a biedu ako aj svoju neschopnosť vykonať vôbec nejaký dobrý čin, ktorým by si si sám zaslúžil vstup do nebeského kráľovstva.
2. Je potrebné, aby si horlivou a pokornou modlitbou Pána vytrvalo prosil o udelenie tohto daru. Uznaj, že ti táto vnútorná schopnosť chýba a že si dokonca neschopný sám ju získať. Preto často predstupuj pred Boží majestát s pevnou vierou, že vo svojej neskonalej dobrotivosti ti vyhovie. Čakaj trpezlivo tak dlho, ako Prozreteľnosť uzná za vhodné a buď si istý, že tento dar dostaneš.
3. Je potrebné, aby si si zvykol obávať sa svojich úsudkov a silnej náklonnosti k hriechu. Pritom uváž veľké množstvo nepriateľov, ktorým sám nie si schopný klásť ten najmenší odpor. Uváž ich dlhodobú prax v otvorenom súboji, a ich tajné úskoky, ich premeny na anjelov dobra, ich nespočetné metódy a pasce, ktoré dokonca aj so „svätou návnadou“ okolo nás v skrytosti nastavujú.
4. Je potrebné, aby si v prípade pádu do akejkoľvek chyby hlbšie nazrel do seba a prenikavo pocítil svoju veľkú zraniteľnosť. Veď Boh práve preto dopustil tvoj pád, aby si takto poučený jasnejšie spoznával seba a naučil sa opovrhovať sebou ako objektom nevýslovne biednym a aby ťa za takého mali aj iní a tebou opovrhovali. Totiž, bez takej ochoty nejestvuje svätá „seba-nedôvera“, ktorá sa zakladá na opravdivej pokore a skúsenostnom sebapoznávaní.
Jedno je jasné: tento stupeň sebapoznávania je potrebný pre všetkých, ktorí sa chcú zjednocovať s vrcholným Svetlom a nestvorenou Pravdou. Božia dobrotivosť často používa pády pyšných a namyslených, aby ich „uzemnila“. Dopúšťa, aby upadli do chýb, ktorým sa chceli vyhnúť vlastnou silou a tak ich učí nespoliehať sa na seba.
Avšak náš Pán používa taký prísny spôsob výchovy len vtedy, keď uvedené mierne metódy neúčinkovali. Potom dopúšťa viac-menej hlboké pády podľa stupňa pýchy a preceňovania síl. Lebo kde nie je pýcha, ako v prípade Panny Márie, nie je ani pád. A preto, kedykoľvek upadneš do chyby alebo hriechu, ihneď sa uchýľ do pokorného sebapoznávania a nástojčivo pros Pána, aby ti dal jasné poznanie seba a úplnú nedôveru v seba, aby si znovu neupadol do možno ešte hlbšej biedy.

O dôvere Bohu

Ako sme ukázali, „seba-nedôvera“ je v tomto zápase potrebná, ale predsa len sama o sebe neobstojí. Nakoniec by sme z boja zutekali alebo by nás nepriatelia v našej bezmocnosti premohli. Preto musíme k tejto nedôvere vo svoje sily pripojiť dokonalú dôveru Bohu a len od neho očakávať pomoc a víťazstvo. Lebo ak v našej biede vidíme iba pády a ak nás oni naučia nedôverovať sebe, potom v každom zápase môžeme s pomocou Božou počítať s víťazstvom. A túto jeho pomoc dostaneme, ak sa vyzbrojíme živou dôverou v neho, ktorú môžeme získať štyrmi spôsobmi:
1. Prosme Pána o dar dôvery v neho.
2. Postrehnime okom viery nekonečnú múdrosť a všemohúcnosť Boha, ktorému nič nie je nemožné. (Porov. Lk 1, 37.) Je isté, že vo svojej neobmedzenej dobrotivosti je nám s nevýslovnou ochotou pripravený z hodiny na hodinu a z minúty na minútu poskytovať všetko, čo pre duchovný život potrebujeme, i dokonalé víťazstvo nad sebou samými, ak sa s dôverou vrhneme do jeho náručia…
3. Pripomeňme si tú pravdu zo Svätého písma, že ešte nikto nebol sklamaný, kto sa spoliehal na Pána a dôveroval mu.
4. V situácii, keď treba, aby si vykonal určitú povinnosť, vyriešil daný problém alebo zvíťazil nad sebou – pred akýmkoľvek rozhodnutím pripomeň si vlastnú slabosť a potom plný nedôvery v seba sa obráť na Božiu múdrosť, silu a dobrotivosť. Spoľahni sa na tieto Božie vlastnosti a veľkoryso konaj a bojuj pomocou modlitby, o ktorej budeme hovoriť ďalej.

O duchovných cvičeniach: predovšetkým o výcviku mysle, ktorú treba chrániť pred nevedomosťou a márnivou zvedavosťou.

Musíme použiť tretí druh zbrane, ktorý sa vzťahuje hlavne na oblasť rozumu a vôle.
V prvom rade je potrebné, aby sme si myseľ ochraňovali pred vplyvmi, ktoré ju môžu zatemniť: Predovšetkým je to nevedomosť, ktorá prekáža rozumu, aby spoznal pravdu. Pravda je totiž podstatný cieľ poznávania. Preto treba cvičením očisťovať myseľ, aby bola schopná jasne vidieť a rozlišovať, čo je potrebné, aby sa duša oslobodila od vášní a ozdobila cnosťami. Hovoríme tu o osvietení mysle, ktoré dosahujeme dvoma cestami:
Prvou a najdôležitejšou je modlitba. Prosme Ducha Svätého, aby nám osvietil svojím svetlom myseľ. Istotne nám vyhovie, ak naozaj hľadáme jedine Boha, chceme plniť jeho vôľu a ak v každej veci podriadime svoj názor úsudku nášho duchovného otca.
Druhú cestu predstavuje neustále precvičovanie reálneho a hlbokého nazerania na všetky javy, aby sme vedeli rozlišovať dobré od zlého v súlade s vnuknutím Ducha Svätého a neposudzovať veci podľa vonkajšieho zdania ani podľa ich vplyvu na naše zmysly, ani podľa toho, ako ich hodnotí svet. Toto nazeranie nás naučí, že všetko, čo tento slepý a skazený svet miluje a po čom túži, je klamstvo a márnosť. V celej nahote sa ukáže, že pocty a rozkoše sveta sú len a len márnosť a súženie ducha; že urážky a potupy zo strany tohto sveta nám prinesú pravú slávu, a útrapy pravú spokojnosť. Pochopíme, že odpúšťať a preukazovať dobro svojim nepriateľom je pravá veľkodušnosť a akt, ktorým sa najviac pripodobňujeme Bohu. A ďalej, že nelipnúť na bezduchom svete je lepšie ako nad ním panovať; že z lásky k Bohu sa dobrovoľne a poslušne podrobiť tomu najprotivnejšiemu človeku je väčší a ušľachtilejší výkon ako rozkazovať mocným jedincom; a navyše, že umŕtvovať a podrobovať si aj svoje najbanálnejšie chúťky je chvályhodnejšie ako dobýjať veľké mestá, porážať mocné armády, konať zázraky alebo kriesiť mŕtvych...

Ďalšia záťaž duchovného života, pred ktorou treba myseľ chrániť, je zvedavosť. Ak svoju myseľ zaplníme škodlivými, márnymi a zvrátenými myšlienkami, znemožníme jej pochopiť pravidlá, ktoré úzko súvisia so sebazáporom a dokonalosťou.
Teda kvôli ochrane svojej mysle sa musíš stať akoby mŕtvym vo vzťahu ku všetkým zbytočným informáciám, aj vtedy, keby sa týkali aktuálnych problémov. Kontroluj svoj myšlienkový svet pokiaľ môžeš a udržuj ho v rozumných medziach.
Nepodstatné správy o premenách vo svete, či senzačné alebo iba okrajové, spracuj tak, akoby neboli určené pre teba. A keby sa predsa len votreli do mysle, zažeň ich…

O modlitbe

Modlitba je nástroj na prijímanie všetkých milostí, ktoré sa na nás prelievajú z Božieho prameňa dobrotivosti a lásky. Svojou správne vykonávanou modlitbou vkladáš do Božích rúk meč, ktorým on sám za teba bojuje a víťazí.
Taká modlitba však vyžaduje navykať si na nasledovné praktiky:
1. Treba, aby si mal opravdivú túžbu úplne sa podriadiť jeho božskému majestátu vždy tak, aby si sa mu čo najviac zapáčil…
2. Treba, aby si mal živú vieru a dôveru, že Pán ti chce darovať všetko, čo je potrebné pre tvoju službu a tvoje dobro…
3. K modlitbe pristupuj s úmyslom chcieť a prijímať jedine to, čo je Božia vôľa a nie tvoja…
4. K modlitbe pristupuj ozdobený skutkami vzťahujúcimi sa na obsah tvojej prosby a po modlitbe sa čoraz viac usiluj, aby si sa stal hodným tej milosti a cnosti, o ktorú práve prosíš…
5. Tvoju modlitbu nech sprevádzajú vďaky za prijaté milosti…
6. Pretože účinnosť modlitby a jej sila dosiahnuť u Boha vyslyšanie pochádzajú z prirodzenej Božej dobrotivosti, zo života a utrpenia jeho jednorodeného Syna a z prísľubu vyslyšania prosieb, zakonči ich nasledujúcimi alebo podobnými formuláciami: „Udeľ mi, Pane, túto svoju milosť pre veľké milosrdenstvo. Nech mi zásluhy tvojho Syna sprostredkujú vyslyšanie mojej prosby.“…
7. Vytrvalo pokračuj vo svojich modlitbách, pretože vytrvalá a pokorná modlitba premáha Nepremožiteľného…


Knihu Duchovný zápas autora Lorenza Scupoliho vydalo vydavateľstvo Oto Németh v roku 2000.

Lorenzo Scupoli (1530–1610) bol členom rehole teatínov. Prvé vydanie jeho knihy vyšlo v roku 1589.

 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2020

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt