číslo 7,  ročník 3, august 2002  Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 Buď silný v Pánovi


Buď silný v Pánovi
Duchovná rovnováha je kľúčom k víťazstvu v boji, ktorý bojujeme

Upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si celú Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6, 10–12).

Pri uvažovaní nad týmto čítaním z listu svätého Pavla si položme niekoľko otázok o smere nášho života. „Je centrom mojej viery Nicejské vyznanie viery a účasť na nedeľnom slávení Eucharistie? Je mojím cieľom konať dobré skutky, slúžiť a pomáhať? Venujem sa s plným nasadením svojej práci, svojej službe alebo svojej rodine?“
Vyznanie viery, služba blížnym, statočná práca, láska k rodine a úsilie o čistotu úmyslov sú zaiste dôležitými rozmermi nášho života. Avšak tieto čnosti nie sú tými prvoradými nástrojmi, ktoré svätý Pavol nazýva „Božia výzbroj“, do ktorej nás vyzýva zaodiať sa. Hoci sú to všetko dobré a nevyhnutné veci, zamerať sa len na ne by znamenalo upadnúť do duchovnej nerovnováhy. Podľa svätého Pavla nám tieto skutočnosti ešte samy osebe neposkytnú ani múdrosť, ani moc, ktorú potrebujeme, aby sme „odolali úkladom diabla“.

Analógia zo starého Ríma.
Pavlova krátka výstižná veta o „celej Božej výzbroji“ vychádza z jeho osobnej skúsenosti. Pavol ako rímsky občan a neskôr ako väzeň dôverne poznal rímskych vojakov. Pravidelne ich vídal vo vojenskom výstroji, ktorý tvorili prilba, pancier na hrudi, opasok, chrániče nôh a štít. To všetko ich chránilo pred útokom nepriateľa. Pavol vedel, že relatívne krátky a ľahký meč, ktorý Rimania používali, ich zvýhodňoval v boji s inými vojakmi, ktorí mali meče dlhšie a ťažšie. Dobre poznal malé rímske vojenské jednotky, schopné rýchlo sa premiestňovať a pohotovo reagovať na rozmanité vojnové situácie. Vedel, že Rím dobyl väčšinu vtedajšieho sveta aj vďaka svojej vycvičenej armáde, ktorá sa rozvinula na jednu z najväčších armád staroveku.
Pavol použil prirovnanie z vojenskej oblasti – ktorú väčšina jeho súčasníkov dobre poznala – a aplikoval ho na kresťanský život ako príklad nášho boja proti satanovým lžiam. Chcel veriacich naučiť, ako stáť pevne na základoch svojej viery, aby zotrvali v Božej prítomnosti. Pre Pavla to znamenalo, že veriaci si musí chrániť svoj zrak, sluch, myseľ a srdce. Samozrejme, Pavol očakával, že ľudia budú normálne pracovať, venovať sa svojej rodine a konať dobré skutky lásky k blížnym. No zároveň od nich čakal, že pochopia podstatu duchovného boja, ktorý sa rozpútal medzi Ježišom, Kráľom pokoja, a satanom, kniežaťom tohto sveta.
Podľa Pavla ľudia majú získať rovnováhu medzi normálnymi požiadavkami a radosťami každodenného života, ako je výchova, osobný rozvoj, práca, rodina, zdravie a financie, a duchovným rozmerom života, ktorý je zameraný na prežívanie radosti zo spoločenstva s Bohom v moci Ducha Svätého. Z vlastnej skúsenosti a z pozorovania druhých Pavol dobre poznal vzťah medzi využívaním Božej výzbroje a schopnosťou rozpoznávať a odolávať diablovým podvodom. Videl, že tí, čo nepoužívali Božiu výzbroj, boli omnoho zraniteľnejší v boji so satanom. Vedel, že tí, čo sa satanovi poddali, neskôr stratili spoločenstvo s Bohom, zabudli na skúsenosť Božej lásky a stratili z dohľadu Božiu túžbu premieňať nás čoraz viac na svojich synov a dcéry.

Zachovaj si spojenie s nebom!
Život v tomto svete je nesporne náročný a neraz značne vyčerpávajúci. Ale akokoľvek náročný môže byť život vo svete, Boh nás vyzýva k životu, ktorý tento svet presahuje. Všetci môžeme „byť živí v Kristovi“, poznať „nesmierne bohatstvo jeho milosti“ a stať sa jeho „spolupracovníkmi“ tu na zemi (Ef 2, 5. 7. 10). Ježiš nám dal možnosť pridať sa k veľkým svätcom – k ľuďom, akými boli Ábel, Henoch, Noe, Abrahám, Izák, Jakub, ktorí tak veľmi túžili po spoločenstve s Bohom, že sa na tejto zemi cítili ako cudzinci a vyhnanci (Hebr 11, 13). Títo veľkí svätci poznali radosť z priateľstva s Bohom a túžili po ešte väčšom zblížení s ním. Ich najväčšou túžbou bolo dostať sa do nebeskej vlasti, ktorú im Boh prisľúbil.
Na jednej strane všetci túžime po dobrých priateľoch. Všetci chceme, aby sa členom našej rodiny dobre darilo a aby boli šťastní. Všetci chceme byť úspešní v práci a v službe. Všetci chceme pomáhať núdznym. Avšak na druhej strane by sme vždy mali bdieť a pýtať sa seba samých: „Túžim skutočne po spoločenstve s Bohom? Túžim po Kristovom druhom príchode? Cítim sa na tejto zemi ako cudzinec?“
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ľahšie oddávame prirodzeným svetským túžbam a nádejam – ako dobrým, tak aj zlým – a ťažšie nasledujeme túžby duchovného sveta, je skutočnosť, že sme omnoho viac ponorení do sveta prirodzeného než duchovného. Iným podstatným dôvodom je to, že satan vedie úporný boj proti veriacim. A bojiskom je naša myseľ. Vplyv satanových lží na naše každodenné zápasy nás môže vyčerpávať a priviesť nás až k tomu, že sa natoľko necháme pohltiť svojimi zodpovednosťami a povinnosťami, až nebudeme schopní zakúšať všetky výhody svojho vzťahu s Bohom.
Keď Pavol použil uvedené prirovnanie z vojenského prostredia, chcel tým naučiť Efezanov správnej rovnováhe medzi požiadavkami bežného života a života s Bohom. A to isté platí aj pre nás. Ak si zachováme jasný pohľad na cestu, po ktorej nás Boh chce viesť vo víťaznom boji proti satanovi, ktorý nám chce náš jasný pohľad zastrieť, potom je veľmi pravdepodobné, že zotrváme po celý deň v Božej prítomnosti. Duchovná vyváženosť nám pomôže k neustálej modlitbe a znásobí našu túžbu po Ježišovom príchode a po znovuzrodení bez hriechu a diabla.

Obrazy Božej výzbroje.
Pavol v opise Božej výzbroje Efezanom ponúkol prostriedok, s akým je možné pevne odolávať. Naliehavo ich prosil, aby používali túto výzbroj ako obranu pred satanom. Vychádzal pritom nielen z vlastnej skúsenosti s rímskymi vojakmi, ale aj z Písma. Nabádal ich, aby opásali svoje bedrá „pásom pravdy“ (Iz 11, 5), aby si obliekli „pancier spravodlivosti“ (Iz 59, 17) a „obuli pohotovosť pre „evanjelium pokoja“ (Iz 52, 7), aby pritom mali aj „štít viery“ (Ž 28, 7) a „prilbu spásy“ (Iz 59, 17) a napokon, aby si vzali aj „meč Ducha, ktorým je Božie slovo“ (Iz 49, 2).
Z týchto šiestich obrazov je päť zbrojných prostriedkov určených na obranu a iba jeden – meč Ducha – je útočná zbraň. Pavol pochopil, že zdravý kresťanský charakter, založený na pravde, čestnosti a vyváženosti, je hlavnou obranou pred pokušeniami zlého. Našou ďalšou obranou je skúsenosť toho, ako Božia milosť a pokoj pôsobia v našom živote. A napokon nám na obranu slúži aj naša schopnosť uplatňovať Božie slovo v živote ako dvojsečný meč, ktorým sa očisťuje naše presvedčenie o Ježišovi a odtína preč všetko diablovo nahováranie, ktorým chce zatemniť našu myseľ a uviesť nás do pokušenia.
Boh nám chce povedať, že skrze Ježiša Krista nám už dal všetko, čo potrebujeme na to, aby sme viedli dobrý boj a vyhrali zápas o svoju myseľ. Naša schopnosť vytrvať v tomto boji závisí čiastočne od toho, nakoľko sa my sami vždy, keď odhalíme satanove úskoky, rozhodneme proti nemu bojovať. Avšak naše ľudské úsilie nestačí na víťazný boj v tejto vojne. Ešte dôležitejšou súčasťou našej stratégie musí byť naša dôveryplná odovzdanosť milosti a moci Ducha Svätého. On nám chce ukázať cestu k Bohu a Božiemu svetlu. Chce nám ukázať, ako rozlišovať Božiu moc od moci zlého.
Ježiš nás neraz upozorňoval na pôsobenie satana. On sám viac ráz zápasil s diablom – osobitne počas svojho pôstu na púšti a počas posledných chvíľ svojho života na kríži na Kalvárii. A ani v jednej z týchto situácií Ježiš neprehral. Písmo nám hovorí, že mnohí svätci – Abrahám, Mojžiš, Dávid, Pavol a Peter, aby sme menovali len niekoľkých – niektorý zo svojich zápasov so zlým prehrali. Traja z nich – Mojžiš, Dávid a Pavol mali podiel na zodpovednosti za smrť nevinného človeka. Dvaja z nich – Pavol a Peter – boli načas rozdelení nedorozumením. Všetci z nich mali svoje pochybnosti. Všetci z nich niekedy zhrešili. Avšak napriek týmto porážkam a neúspechom všetci vytrvali. Prekonali svoj hriech. Dokázali nájsť cestu späť k Bohu.
Bratia a sestry, aj my môžeme nasledovať týchto svätcov. Môžeme byť silní v Pánovi. Môžeme si vziať Božiu výzbroj a čeliť satanovým lžiam. Tu sa možno vynára otázka: „Načo sa tak úporne snažiť? Je to skutočne nevyhnutné?“ A odpoveď pre každého, kto je odhodlaný poznať Božiu prítomnosť, je jasná: „Áno!“ Ak chcete mať dôverný vzťah s Pánom, ak si uvedomujete, že Božia láska je podstatná pre váš život, potom to môžete dosiahnuť – ak ste ochotní odolávať pevne proti duchovným silám zla.

 

 

 

 

Jim McManus, Stephanie Thornton

Vyrovnanosť a pokoj, spiritualita pribúdajúcich rokov

 

Matthew Kelly

Neodporuj šťastiu

 

Denis McBride CsSR

Putovanie s Jonášom

 

Adam Szustak OP

Hrniec strachu

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2019
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt