Utorok, 27. j�la

Medit�cia na text - Jeremi� 14, 17 - 22

Povie� im t�to re�:
slzy ronia moje o�i,
neprest�vaj� noc a de�,
lebo ve�k� skaza stihla
pannu, dc�ru m�jho �udu,
rana ve�mi bolestn�.
Ak vyjdem na pole,
h�a, preklat� me�om,
ak vojdem do mesta,
h�a, muky hladu!
Ve� i prorok, i k�az
bl�dia krajinou a nech�pu!�

�ia� �udu
Azda si celkom zavrhol J�du
�i sa tvojej du�i zhnusil Sion?
Pre�o si n�s udrel,
�e niet pre n�s uzdravenia?
�ak�me na pokoj - a blaha niet,
na �as uzdravenia - ale, h�a, zdesenie!
Pozn�me, Pane, svoju zlobu,
vinu na�ich otcov,
ve� sme zhre�ili proti tebe.
Nezavrhni n�s pre svoje meno,
nezneva�uj tr�n svojej sl�vy;
pam�taj a nezru� svoju zmluvu s nami!
�i s� medzi ni�otami n�rodov t�,
ktor� daj� d��?
Alebo �i daj� nebes� p��ku?
�i si to nie ty, Pane, Bo�e n�?
A v teba d�fame,
lebo toto v�etko si ty stvoril.

Medit�cia

"Nech moje o�i ronia slzy" (Jer 14, 17).

Je v�dy �ah�ie po��va� posolstvo n�deje ne� posolstvo s��enia. Pr�ve preto mali �udia probl�m prija� mnoh� Jeremi�ove proroctv�. Varoval ich, �e k�m sa neobr�tia k�Bohu, ich krajina bude trpie� na n�sledky ich konania. Bohu�ia�, v�etko, �o Jeremi� predpovedal, sa stalo. Skuto�ne nastalo obdobie sucha, vypukol hladomor, vtrhlo nepriate�sk� vojsko a�napokon pri�lo vyhnanstvo. �o by n�s mohlo in�pirova� na tomto tragickom pr�behu?

Ak sa pozrieme nav�kol, vid�me to�ko probl�mov, ko�ko bolo aj za Jeremi�ov�ch �ias. Ak by sme nad t�m uva�ovali dlh�ie, mohla by n�s rozplaka� v�etka t� boles� sp�soben� potratmi, drogov�mi z�vislos�ami a�n�sil�m v�rodin�ch; mohli by sme narieka� nad chudobn�mi, ktor� �ij� v�nepredstavite�nej �pine. Ako Bo�� �ud sa mus�me vc�ti� do v�etk�ho toho sm�tku, str�t a�utrpenia.

Ale na�e konanie by nemalo skon�i� iba pri tom. Nebolo by to v�s�lade s�kres�anstvom, ak by sme len plakali. Bo�ia v��a nie je sp�sobova� utrpenie, ale odstr�ni� ho. Pr�ve preto poslal Boh svojho Syna! Je�i� pri�iel, aby n�s zachr�nil od hriechu a�"zveril n�m slu�bu zmierenia" (2 Kor 5, 18). Pri�iel, aby zniesol nebo dolu na zem a�n�s v�etk�ch teraz poz�va, aby sme budovali toto kr�ovstvo tu a�teraz.

Nemali by sme iba posed�va� a�prizera� sa, ako sa situ�cia zhor�uje. V�etci m�me ��as� na Je�i�ovom �rade k�aza, proroka a�kr�a. Niekedy sme povolan�, aby sme boli ako k�azi a�sl��ili jeho uzdraven�m a�jeho sp�sou t�m, ktor� s� zranen� a�osamel�. Inokedy m��eme kona� ako proroci - hovori� P�novo slovo t�m, ktor� stratili n�dej alebo nevedia, �i m��u d�verova� Bohu. A�m��eme pou��va� kr�ovsk� dary - poskytn�� jedlo, pr�stre�ie a�slu�n� zaobch�dzanie t�m, ktor� s� na okraji spolo�nosti, chudobn�m a�zanedban�m.

�no, na�e o�i "pla��". Ale na�e ruky a�nohy by mali by� rovnako zanepr�zdnen� a�mali by prin�a� cel�mu Bo�iemu �udu n�dej a�uzdravenie.

Pane, daj mi s�cit s��u�mi, ktor�ch si mi postavil do cesty a�s� zranen�. Daj mi odvahu, aby som k�nim vykro�il, a�m�dros�, aby som im vedel pom�c�, ako najlep�ie viem.

�alm 79, 8 - 9. 11. 13; Mat�� 13, 36 - 43