číslo 7,  ročník 19, september 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Kardinál Luis Antonio Tagle
Muž Veľkej noci
Gabriela Bartková Kalafusová


 

Prednedávnom vyšla v našom vydavateľstve kniha Ľudia Veľkej noci, ktorú napísal kardinál Tagle, arcibiskup filipínskej Manily a významná osobnosť Katolíckej cirkvi. Kardinál Tagle má k redemptoristickej spiritualite veľmi blízky vzťah. V Manile sa totiž nachádza Národná svätyňa Matky ustavičnej pomoci (nazývaná aj Svätyňa zbožnosti a misie), ktorú každý týždenne navštívi 150 000 ctiteľov, aby sa modlili a oslavovali ustavičnú Božiu pomoc skrze našu svätú Matku.
Redemptoristi prišli na Filipíny v roku 1906. Írski a austrálski redemptoristi začali na ostrovoch s pobožnosťou novény k Matke ustavičnej pomoci po druhej svetovej vojne v Iloilo (1946) a Baclarane (1948). Matka ustavičnej pomoci sa na Filipínach stala takou populárnou, že je dnes súčasťou filipínskej kultúry a každodenného života. Filipínci Ježišovu matku dokonca láskyplne nazývajú „Mama Mária“, akoby bola členkou ich rodín.
Vo svojej knihe Ľudia Veľkej noci kardinál Tagle upriamuje čitateľa na základnú úlohu Cirkvi – ohlasovanie zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktoré sa môže diať len v živom spoločenstve Cirkvi. Len tí, čo majú zážitok stretnutia so živým Ježišom, môžu prinášať nádej ľuďom, ktorých sa globalizovaný svet chce zbaviť, pretože ich pokladá za zbytočných. Do tejto skupiny ľudí patríme – alebo čoskoro môžeme patriť – aj my sami.. Keď pre nič iné, tak pre svoju starobu alebo chorobu. Živé spoločenstvo je teda nádejou pre nás všetkých. Vo svojej knihe kardinál Tagle dokazuje schopnosť analyzovať základné problémy Cirkvi (ktoré trápia aj Cirkev na Slovensku), pričom ponúka riešenia, ktoré sám odskúšal v pastoračnej praxi.
Kardinál Tagle viedol duchovné cvičenia pre účastníkov XXV. generálnej kapituly redemptoristov, ktorá sa v roku 2016 konala v thajskom meste Pattaya. Počas duchovnej obnovy sa okrem iného zameral na solidaritu s Kristom, ktorá je aj solidaritou s chudobnými. Zdôraznil, že „individualizmus zraňuje bratskú lásku a obmedzuje vnímanie toho, kto všetko tvorí komunitu a patrí do nej. Tak často sme svedkami obviňovania migrantov a utečencov z toho, že sú príčinou sociálnych a ekonomických problémov. Rany volajú po uzdravení a my by sme mali byť protagonistami uzdravenia. Príkladom nám môže byť apoštol Tomáš, ktorý po vzkriesení vložil ruku do Kristovho boku. Rany ostávajú ranami, svet je ich plný, a tak je dôveryhodná len ‚zranená viera‘. My sme povolaní vložiť ruku do zraneného boku chudobných. Tým, že popierame svoje rany, popierame svoju smrteľnosť a dištancujeme sa tak aj od druhých. V podstate tým, že smrť popierame, spôsobujeme ju. Ak nebudeme vedieť pociťovať bolesť, zabijeme v sebe schopnosť milovať“.
Kardinál Tagle je okrem iného aj prezidentom Katolíckej biblickej federácie (CBF), ktorá združuje 350 katolíckych spoločností pôsobiacich na poli biblickej pastorácie v 130 krajinách sveta. Súčasťou CBF je aj Katolícke biblické dielo (KBD), založené Konferenciou biskupov Slovenska, ktoré tento rok oslávilo 25. výročie svojho vzniku. Práve kardinál Tagle bol hlavným hosťom slávnosti Božieho slova, ktorá sa v sobotu 26. mája 2018 konala v Ružomberku.
Vo svojej prednáške, ktorú mal pri tejto príležitosti, povedal: „Božie slovo utvára celé evanjelizačné poslanie Cirkvi a mnohé jeho prejavy. V dnešných časoch a v dnešnom svete sme pozvaní modliť sa za chudobných – tých, ktorí sú odsunutí na okraj spoločnosti a vylúčení zo sveta. Evanjelizácia je naším poslaním. Je to veľké a pritom veľmi jednoduché slovo. Evanjelizácia znamená hovoriť alebo deliť sa s niekým o radostnú zvesť. Je to jedna z najbežnejších činností človeka. Je to hnutie ľudského srdca. Skutočná evanjelizácia je taká normálna, že nám vôbec nepripadá ako niečo čudné alebo zvláštne. Radostná zvesť naliehavo túži byť zdieľaná. Radostná zvesť hľadá poslucháčov. Som presvedčený, že práve chudobní a trpiaci ľudia, ktorých každodenný život je skôr ‚neradostnou zvesťou‘, oveľa hlbšie prežívajú a cenia si túto radostnú zvesť. Dychtivo na ňu čakajú. Sýtia sa radostnou zvesťou, pretože evanjelium je skutočným pokrmom, ktorý živí a posilňuje unavené a vyčerpané duše. Najkrajšie vyjadrenia radosti pochádzajú od tých najchudobnejších ľudí – od tých najmenších. Oni si vážia radostnú zvesť a učia nás, ako prijímať evanjelium. Tí, ktorí stretli Ježiša, sú vedení radostnou zvesťou, aby sa s ňou delili a hľadali bratov a sestry, ktorí by si ju vypočuli.
Ježiš sám je tou radostnou zvesťou. On osobne je radosťou evanjelia. On je ten, ktorého Boh poslal ako evanjelium. ‚Ježiš je prvý a najväčší hlásateľ evanjelia‘ (Evangelii gaudium, 12). Keď sa pozrieme na život a účinkovanie Ježiša Krista, uvedomíme si, že on Bohu priniesol ľudskú úbohosť a do ľudskej biedy priniesol Božiu prítomnosť. Ony sa vzájomne stretávajú, ľudskosť sa predkladá Bohu a Boh prichádza medzi ľudí. Toto robí radostná zvesť, ktorá je nazvaná Ježiš Kristus. Hoci bol synom mocného Boha, zriekol sa slávy a stal sa pokorným človekom, poslušným až na smrť (pozri Flp 2). Jeho matka Mária sa nazvala služobnicou Pána (pozri Lk 1, 38)/. Pre svoje počatie z Ducha Svätého bola takmer zaradená medzi ženy, ktoré si podľa židovského zákona zasluhovali prepustenie. Jozef ju takmer prepustil (pozri Mt 1, 19). Tesár Jozef, ktorý mu bol otcom podľa zákona, namiesto toho, aby si postavil vlastný dom, podriadil sa Bohu, ktorý mal s jeho životom vlastný plán (pozri Mt 1, 20 – 25). Chudobní pastieri ako prví prijali zvesť o veľkej radosti, že sa v maštali narodil Spasiteľ sveta (pozri Lk 2, 8 – 20). Celá jeho rodina utiekla do Egypta, ďaleko od hnevu neistého politika (pozri Mt 2, 13 – 15). Ten, ktorý ohlasoval jeho príchod, Ján Krstiteľ, jedol lesný med a kobylky na púšti (pozri Mt 3, 4). Jeho prví učeníci pochádzali spomedzi najnižších a najchudobnejších spoločenských a náboženských vrstiev. Nechal sa obklopiť ženami, deťmi, chorými, vyberačmi daní, ľuďmi, ktorí boli nečistí. Vo svojich podobenstvách a pri svojom stretávaní sa s ľuďmi poukazoval na to, že znameniami Božieho kráľovstva a vzormi viery sú maličkí, ľudia na perifériách, menšiny.“
Na slávnostnej svätej omši 26. mája 2018 kardinál Tagle vo svojej homílii povedal: „V evanjeliu vzkriesený Pán, skôr než vystúpi do prítomnosti a slávy Boha Otca, posiela svojich apoštolov na misiu. Majú ísť, no nie tam, kam si sami vyberú, ale ku ‚všetkým národom‘. Ich putovanie má účel: nie ich vlastný, ale Ježišov: získavať učeníkov. Nie je to turistický alebo rekreačný výlet, naplánovaný samotnými apoštolmi. Je to misijná cesta, ktorú plánuje sám Ježiš. Nejdeme len tak. Sme poslaní.“
Na záver pripomenul, že „misionári by sa mali podľa vzoru diakona Filipa (porov. Sk 8, 39) vedieť v pravý čas v pokore ‚stratiť‘, aby ľuďom pripomenuli, že dôležitý je Ježiš a že on bude s nimi až do konca čias. My sme len služobníkmi Ježiša, ktorého slovo a prítomnosť buduje Cirkev.“

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt