číslo 7,  ročník 19, september 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Zázrak ospravodlivenia
Tvoja viera ťa zachránila


 

Svätý Pavol je jeden z najdôležitejších teológov Cirkvi. Jeho spisy už stáročia vedú veriacich, usmerňujú Cirkev a povzbudzujú pochybujúcich. Medzi Pavlovými listami možno nájsť všemožné druhy spisov – od presných vieroučných výrokov cez vášnivé polemiky o pastoračných otázkach až po vznešené hymny chvál a dôverné poryvy jeho srdca. No všetko to, čo Pavol napísal, vzišlo z jeho dramatického stretnutia so vzkrieseným Pánom, ku ktorému došlo na ceste do Damasku. Pavol, niekdajší prenasledovateľ Cirkvi, sa stal horlivým apoštolom Krista a už nikdy necúvol späť.
Tento mesiac sa chceme pozrieť na posolstvo, ktoré Pavol ohlasoval, a chceme to urobiť tak, že sa zameriame na tri kľúčové body učenia Cirkvi: zázrak ospravodlivenia, proces posvätenia a nádej oslávenia. Náuku o týchto troch bodoch nachádzame v podstate v každom liste, ktorý Pavol napísal, no vo svojom majstrovskom diele – v Liste Rimanom – ich vysvetľuje najhlbšie. Pavol bol presvedčený, že keď pochopíme učenie o týchto troch veciach, Božiu lásku zakúsime hlbšie a začneme sa stávať podobnejší Kristovi.
To sú úžasné prisľúbenia! Pustime sa teda do toho. Začnime teda Pavlovým učením o ospravodlivení.

„Všetci zhrešili“
Predstav si, že by si spáchal nejaký hrozný zločin. Možno by si niekoho zabil alebo by si vyhodil do vzduchu nejakú budovu. Zatkli by ťa, a tak by si si najal právnika. On by ti však poradil, aby si priznal vinu a dúfal v zníženie trestu. Povedal by ti, že on i prokurátor vedia, že si vinný, takže vlastne inú možnosť ani nemáš.
Takto nejako opísal Pavol aj našu situáciu. My všetci sme hriešnici. Všetci sme vinní. Naše previnenie je vážne a dôkazy proti nám sú priam zdrvujúco jednoznačné. Ničím nemôžeme vyvážiť to, že sme neposlúchli Boha, zhrešili proti svojim blížnym alebo spôsobili škodu tejto zemi. Tých hriechov je jednoducho priveľa. Svätý Pavol, citujúc žalm, hovorí: „Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný, nik nehľadá Boha. Všetci poblúdili...“ (Rim 3, 10 – 12).
To je dosť ponurý opis našej situácie. Stačí sa však pozrieť do novín – alebo sa aspoň na chvíľu zahľadieť do svojho srdca – a hneď zistíme, že hovorí pravdu. My všetci sme vinní a nemáme sa na čo vyhovoriť. A keď si uvedomíme, aký svätý, čistý a dokonalý je Boh, naša situácia nám razom môže pripadať ešte horšia. Nie, nie je možné, aby ktokoľvek z nás dokázal obstáť v jeho prítomnosti. Náš hriech je jednoducho priveľký.

Milosrdný verdikt
Radostná zvesť – evanjelium – hovorí, že Boh nás v tomto úbohom stave nenechal. Poslal svojho Syna na svet, aby nás zachránil od nás samých. Tým, že Ježiš zomrel na kríži, oslobodil nás zo zovretia hriechu, ktorý nás držal vo svojej moci. Vzal na seba následky nášho hriechu; vykúpil nás tým, že sa pre nás sám „stal hriechom“, a tým, že pribil náš hriech na kríž (2 Kor 5, 21; Kol 2, 13 – 14). A tým, že Ježiš za nás zomrel a vstal z mŕtvych, ospravodlivil nás (čiže nás spravil spravodlivými; dnešným jazykom by sme povedali, že zmenil náš status) pred Bohom i pred druhými.
Ježišova smrť nám zaistila oslobodzujúci rozsudok a zbavenie viny. Toto ospravodlivenie nie je výsledkom nášho úsilia stať sa spravodlivými. Dochádza k nemu, keď vierou prijímame slobodný dar vykúpenia, ktorý nám Ježiš ponúka. My sami ho nevieme vytvoriť či vyrobiť. Ba nemôžeme si ho ani zaslúžiť. Jediné, čo môžeme spraviť, je pokorne a vďačne ho prijať.
Vráťme sa teraz k príbehu o spáchaní hrozného zločinu. Práve si na súde a keďže si poslúchol právnikovu radu, si uznaný vinným. Celé tvoje telo je napäté. Čakáš na rozsudok. „Ako dlho budem vo väzení?“ pýtaš sa v duchu. „Dostanem sa niekedy von? Kto sa postará o moju rodinu?“
A vtedy sa stane niečo zvláštne. Sudca odloží svoje kladivko, vyzlečie si talár a zíde zo svojej sudcovskej stolice. Ide k tebe. Napokon ťa objíme a povie ti: „Neboj sa. Nemusíš ísť do väzenia. Stačí mi, že som si vypočul tvoje vyznanie. Potreboval som len vedieť, že sa pokúsiš zmeniť svoj život. Si slobodný. O tvoj trest sa už postarám.“
Predstav si, akú úľavu, vďačnosť a radosť by si v tej chvíli cítil. A to je len malá ukážka toho, aké je to vedieť, že Boh z nás sňal našu vinu a otvoril nám nebo.

Štedrosť a láska
Nedávno nám jeden kolega zo Slova medzi nami rozpovedal príbeh, ktorý dobre ilustruje lásku, ktorá Boha podnietila k tomu, aby nás ospravodlivil. Tento kolega bol pred niekoľkými týždňami na svätej omši, na konci ktorej jeho farár vyhlásil: „Dozvedel som sa,“ povedal, „že niekoľko rodín, ktoré chceli poslať svoje deti do farskej školy, si nemôže dovoliť zaplatiť školné. Nerád by som niekoho odmietol, a tak hodlám založiť štipendijný fond a požiadať vás, ktorí ste tu, o príspevok. Starajme sa o seba navzájom!“
Potom každý, kto mohol, niečo dal alebo prisľúbil, že prispeje. Zbierka napokon úplne pokryla poplatky na školné a všetky deti z núdznych rodín mohli byť prijaté do školy. Pavol hovorí, že podobným spôsobom nám Boh vo svojej štedrosti a láske k nám skrze Ježiša dal podiel na svojej spravodlivosti. Urobil to, čo by sme my sami nikdy nedokázali urobiť, a vďaka tomu teraz môžeme žiť svätým životom.

Vyznávaj a ver
V Liste Rimanom Pavol dáva jednoduchý návod na pochopenie toho, čo znamená byť ospravodlivený Ježišovým krížom. „Ak svojimi ústami vyznávaš: ,Ježiš je Pán!‘ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený“ (Rim 10, 9). Tieto slová pravdepodobne pochádzajú z veľmi raného vyznania viery, ktoré kresťania recitovali, keď sa zhromažďovali na slávení Eucharistie.
Toto jednoduché krédo hovorí, že jadrom našej spásy a nášho vstupu do neba je viera v Ježiša. Či už sme dobrí a svedomití ľudia, alebo sme uväznení v nejakom hriechu, spásu máme na dosah všetci. Stačí uveriť v Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie, nechať sa pokrstiť v jeho mene a ochotne vyznávať, že Ježiš je Pán.
Niečo podobné sa stalo aj dobrému vojakovi Kornéliovi. Peter k nemu prišiel a zvestoval mu Krista a on toto posolstvo celým svojím srdcom prijal. „Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo.“ Keď Peter videl, že ich naplnil Duch, povedal: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ (Sk 10, 44. 47). Bolo jasné, že odpoveď znela nie, a tak ich všetkých pokrstil.
Keď v nedele a slávnosti recitujeme Vyznanie viery, svojimi ústami vyznávame a svojím srdcom veríme, že Ježiš je náš Spasiteľ a Pán. V Nicejsko-carihradskom vyznaní viery hovoríme: „On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies“ a „za nás bol aj ukrižovaný“. Za nás. Za mňa. Áno, Pane, ja tomu verím.
Keď recitujeme Vyznanie viery, hovoríme Otcovi, že prijímame dar spásy, ktorý nám zadarmo dal. Tým, že to opakovane vyhlasujeme každú nedeľu pri svätej omši, hovoríme tiež to, že chceme, aby sa tento dar stal základom nášho života. Nie je to vyhlásenie, ktoré by stačilo urobiť len raz v živote a potom už nikdy. Ono je totiž prejavom pretrvávajúceho rozhodnutia žiť ako Božie dieťa.
Opakovanie Pavlovho jednoduchého vyznania alebo modlitba Vyznania viery sa veľmi podobajú tomu, čo robia manželia, keď si navzájom pravidelne hovoria: „Ľúbim ťa.“ Vzájomné vyznávanie týchto slov ich nikdy neunaví. Ich slovné vyjadrenia totiž potvrdzujú ich vnútorné presvedčenie. Všetci dobre vieme, aké dôležité sú tieto slová pre každého manžela či manželku – pre toho, ktorý ich hovorí, ako aj pre toho, komu sú adresované. A také dôležité by malo byť pre nás aj vyznanie viery. Kiež nás nikdy neunaví hovoriť Ježišovi: „Ježišu, milujem ťa, pretože si ma zachránil.“

Tvoja viera ťa zachránila
Evanjeliá sú plné príbehov, v ktorých Ježiš ľuďom hovorí: „Tvoja viera ťa zachránila“ (Mt 9, 22; Mk 10, 52; Lk 7, 50; 17, 19). V podstate im takto dával najavo, že ich nezachránilo to, čo urobili, ale ich viera v jeho moc uzdravovať, zachraňovať a odpúšťať.
V súlade s týmto Ježišovým učením napísal Pavol Efezanom slová: „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar“ (Ef 2, 8). Milosť nás zachránila. Aký nádherný dar nám dal náš Otec! V jeho zámere pritiahnuť nás k sebe a naplniť nás svojou láskou ho nič nezastaví – dokonca ani smrť jeho vlastného Syna!

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2019

 

Peter Kreeft

Skôr ako odídem

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt