číslo 4,  ročník 19, máj 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Matka Cirkvi


 

Tento rok prvý raz slávime v pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého spomienku na Pannu Máriu pod titulom Matka Cirkvi. Nasledujúci text je v skrátenej podobe (medzititulky redakcia) prevzatý z diela Charizma a vernosť otca Františka Blachnického, zakladateľa Hnutia Svetlo-Život, ktorého hlavnou patrónkou je práve Nepoškvrnená, Matka Cirkvi.

Matka na základe vzťahu
Božské materstvo Márie sa určitým spôsobom rozširuje na Cirkev, spoločenstvo spasených. Mária je matkou všetkých žijúcich, novou Evou, prostrednicou milostí a zároveň Matkou Cirkvi.
Akým spôsobom sa však Mária, Kristova matka, stáva Matkou Cirkvi? Odpoveď na túto otázku je veľmi dôležitá a vyplývajú z nej ďalekosiahle dôsledky, týkajúce sa praktického kresťanského života...
Tradične (aj populárne) sa vysvetľuje Máriino materstvo voči Cirkvi formulkou: matka Hlavy, teda aj Matka údov. Ak je Mária Kristovou matkou, je zároveň Matkou všetkých, ktorí sa stávajú údmi jeho mystického tela. Cirkev – mystické telo – je ponímaná ako Kristus, ktorý ďalej žije, ako predĺženie tajomstva vtelenia. Alebo tiež jednoducho povedané, ak hovoríme, že ľudia v dôsledku toho, že Kristus prijal ľudskú prirodzenosť, sa stali jeho bratmi, zároveň tým poukazujeme na Máriu ako na spoločnú matku.
Tento pokus objasniť Máriino materstvo vo vzťahu k Cirkvi však nie je uspokojujúci. V tomto ponímaní predovšetkým nie je viditeľné, akým spôsobom by mala mať Mária bezprostrednú účasť na odovzdávaní nám nového života, ináč povedané, skôr by sme mali hovoriť o materstve v akomsi morálnom význame.
Je pozoruhodné, že v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu sa nikde nestretávame s takýmto pokusom zdôvodnenia Máriinho materstva vo vzťahu k Cirkvi. Avšak hovorí sa o tom, že Mária svojou láskou spolupracovala zo svojím Synom na diele našej spásy, a preto je našou Matkou. Dôraz teda spočíva na osobnom, snúbeneckom vzťahu Márie ku Kristovi. Také chápanie je spojené s tým, že ani Cirkev nie je nikde v koncilových dokumentoch ukazovaná ako pokračovanie tajomstva vtelenia, ale ako pokračovanie pomazania Krista Duchom Svätým. Vďaka takému ponímaniu Cirkvi sa do popredia dostávajú osobné vzťahy ku Kristovi, ktoré sú dôsledkom prijatia Ducha Svätého.
Správna cesta zdôvodnenia Máriinho materstva vo vzťahu k Cirkvi vedie teda cez ukázanie jej materstva ako dôsledku jej snúbeneckého vzťahu ku Kristovi v zmysle: Matka Cirkvi preto, lebo je Kristova nevesta, namiesto staršej formulácie: Matka Cirkvi preto, lebo je Kristova matka...

Plodnosť darovania sa
Vrcholným momentom... Kristovho odovzdania sa Otcovi, jeho lásky voči Otcovi je jeho smrť na kríži. V tej chvíli sa uskutočňuje obdivuhodná výmena lásky. Syn odovzdáva v ľudskej prirodzenosti všetko Otcovi, Otec prijíma odovzdanie sa Syna dávajúc mu seba a vracajúc mu život v zmŕtvychvstaní.
Hodina kríža je stretnutím sa dvoch vrcholov lásky a – na základe všeobecného zákona lásky – toto stretnutie musí byť životodarné. Jeho plodom je znova Duch Svätý, tentoraz vyliaty na človeka ako dar nového života pre neho! Kristus ako človek môže odteraz zosielať do ľudských sŕdc Ducha Svätého ako prameň nového života, ktorý je ovocím lásky kríža.
„Pri Ježišovom kríži stála jeho matka…“ (Jn 19, 25). Stála ako osoba, ako nevesta v láske úplne odovzdaná Kristovi, úplne s ním zjednotená v utrpení, v utrpení z lásky za spásu sveta a všetkých ľudí. Kristus svoju lásku darovania seba ľuďom nasmeroval najskôr na Máriu, stojacu pod krížom, ktorá ju prijímala vo vzájomnom darovaní sa v mene všetkých ľudí.
Znova tu teda ide o stretnutie sa dvoch osôb vo vzájomnom darovaní sa snúbeneckej lásky, stretnutie sa dvoch vrcholov lásky, communio, zjednotenie lásky, nasmerované na spoločný predmet starostlivosti a utrpenia, na hriešne ľudstvo, očakávajúce spásu.
A tu sa napĺňa zákon lásky: láska vzájomného darovania sa osôb musí byť životodarná, plodná, materinská.
Mária stojaca pod krížom sa v tej chvíli stala Matkou všetkých, ktorí mali dosiahnuť spásu za cenu Kristovej smrti. Stala sa Matkou všetkých žijúcich a Matkou Cirkvi preto, že bola oddaná Kristovi, obzvlášť vo vrcholnej hodine lásky na kríži. Pretože bola Kristovou nevestou, zjednotenou s ním v realizácii diela spásy, stala sa Matkou Cirkvi.
Kristove slová, ktoré povedal z kríža Márii: „Žena, hľa, tvoj syn!“ a Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26. 27), nie sú teda slovami, ktoré ustanovujú určitú skutočnosť (napr. odovzdanie Márie do Jánovej starostlivosti), ale sú slovami, ktoré zvestujú, zjavujú to, čo sa stalo.
Takto chápané Máriino materstvo vo vzťahu k Cirkvi je ukázané ako skutočnosť hlboko zakorenená v jej osobných vzťahoch ku Kristovi, ako aj jej skutočný podiel v odovzdávaní nového života nám.
Toto sa môže stať základom pre náš osobný vzťah k Márii, našej Matke. Predovšetkým však otvára dvere k hlbšiemu chápaniu tajomstva Cirkvi – Matky. Lebo tajomstvo Matky Cirkvi a zároveň tajomstvo Cirkvi – Matky tvoria dva aspekty jednej a tej istej skutočnosti.

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych