číslo 2,  ročník 19, pôst 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Keď teda dávaš almužnu...
Kľúč k štedrosti a súcitu


 

V modlitbe musí človek stále rásť. Máme totiž len dve možnosti: buď sa naša modlitba čoraz viac prehlbuje, alebo sa stáva čoraz nudnejšou a mdlou. Možno to znie prekvapivo, ale je to tak. V manželstve je to podobné. Buď si muž a žena jeden druhého cenia čoraz viac, alebo sa od seba čoraz väčšmi vzďaľujú. Rovnaké je to aj pri učení. Buď sa neustále učíme niečo nové, alebo sa naša myseľ postupne stáva pasívnejšou a lenivejšou. V tomto smere zlatá stredná cesta neexistuje.
To isté platí aj o dávaní almužien. Buď nám čoraz viac záleží na ľuďoch v núdzi, alebo sme voči ich utrpeniu čoraz necitlivejší. A tak sa teraz pozrime na toto druhé „krídlo“ modlitby, ktoré nám môže pomôcť priblížiť sa počas tohto Pôstneho obdobia k Ježišovi. Poprosme Ducha Svätého, aby nám dal srdce plné súcitu voči ľuďom v núdzi.

Vzťah Ježišovho srdca k chudobným
Ježišovi vždy zvláštnym spôsobom ležali na srdci ľudia chudobní, chorí, bez domova a odsunutí na okraj spoločnosti. Písmo hovorí, že práve takýchto ľudí prišiel Ježiš zachrániť (porov. Lk 4, 18 – 19). Ježiš viackrát hovoril o tom, ako mu záleží na chudobných. Svojim učeníkom povedal: „Tomu, kto ťa prosí, daj“ (Mt 5, 42). Podobenstvo o capoch a ovciach zakončil prekvapivým vyjadrením: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). A povedal aj podobenstvo o chudobnom mužovi menom Lazár a boháčovi, ktorý zaplatil veľmi vysokú cenu za to, že si ho nevšímal (Lk 16, 19 – 31). A nezabúdajme ani na viaceré slová Petra, Pavla a Jána, ako aj na mnohé starozákonné úryvky hovoriace o hodnote dávania almužien.
Ježiš však o chudobných len nehovoril – on sa s nimi stotožnil a zjednotil. Trávil s nimi oveľa viac času než s boháčmi. Putoval spolu s nimi. Žil ako jeden z nich. Spájalo sa s nimi jeho srdce.
To neznamená, že Ježiš odmietal bohatých. Veľa času strávil aj s nimi: napríklad s farizejom Šimonom, Nikodémom a Jozefom z Arimatey. Prijímal finančnú pomoc od mnohých zámožných žien: napríklad od Jany, manželky Chúzu, či od Zuzany. Raz však povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mk 2, 17). Väčšinu svojho času teda venoval tým, ktorí boli chorí alebo trpeli nejakým iným spôsobom.

Bremeno alebo brat?
Táto zvláštna láska k chudobným je tiež podstatou dávania almužien. Ježiš však od nás nechce len to, aby sme dali peniaze – chce, aby sme sami precítili utrpenie ľudí, ktorí sú v núdzi. Chce, aby sme sa zaujímali o tých, ktorí nemajú domov alebo slušné oblečenie. Chce, aby sme kŕmili hladných, no nie len preto, lebo je to pekná myšlienka, ale preto, lebo naše srdce prebodáva bolesťou pomyslenie na to, že nejaké Božie dieťa ide spať s prázdnym žalúdkom. Chce, aby sme navštevovali starších ľudí a väzňov s túžbou robiť im spoločnosť, ktorá im chýba.
Slová „bremeno“ a „brat“ sa v angličtine od seba odlišujú len jedným písmenom (bother a brother). No je medzi nimi obrovský rozdiel. Ľudia v núdzi nie sú bremenom, ktoré znepríjemňuje naše pohodlie. Sú našimi bratmi a sestrami hľadajúcimi pomoc. Sú Božími deťmi rovnako, ako sme nimi my. Boh ich miluje tak vrúcne ako nás. Zaslúžia si teda našu pomoc, pretože sú členmi našej rodiny.
A tak bez ohľadu na to, kto si a koľko vecí vlastníš, Ježiš čaká, že sa s tým podelíš natoľko, nakoľko môžeš.

Celý článok bude prístupný od 9.3.2018

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych