číslo 1,  ročník 19, jan-feb 2018 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Pre všetkých svätých...
Možno si svätejší, než sa nazdávaš


 

My katolíci milujeme svojich svätých, však? Naša tradícia je plná príbehov o hrdinských mužoch a ženách, ktorí celý svoj život obetovali službe Pánovi a jeho ľudu. Uctievame si mučeníkov, akými boli svätý Štefan či Edita Steinová, biskupov ako svätý Peter alebo Karol Boromejský, rehoľné sestry, akými boli Terézia z Lisieux či Faustína Kowalská a rehoľných bratov, akými bol František z Assisi alebo svätý Benedikt. Keď sa nám niečo stratí a nevieme to nájsť, modlíme sa k svätému Antonovi. Vzývame svätého Krištofa a prosíme ho o šťastnú cestu. Večer pred veľkou skúškou sa niektorí študenti modlia k svätému Tomášovi Akvinskému. A matky v požehnanom stave prosia svätého Gerarda o šťastný pôrod. A o všeličo prosíme aj Pannu Máriu.
Mimochodom, vedel si, že svojho patróna majú aj piloti lietadiel (svätého Jozefa Kupertínskeho, ktorý mal dar levitácie) aj hrobári a riaditelia pohrebných služieb (svätého Jozefa z Arimatey, ktorý pochoval Ježiša) a že dokonca existuje svätec, ku ktorému sa možno modliť pri strachu z hadov (svätý Patrik, samozrejme)?
Toto naše zameranie na svätých je, samozrejme, správne. No napriek tomu sa niekedy môžeme tak veľmi zamerať na hrdinské a legendárne postavy z minulosti, že zabudneme na svätých, ktorí žijú teraz vôkol nás. Dokonca si môžeme začať myslieť, že svätosť „bežní“ ľudia ako my vôbec nemajú na dosah. Pravda však je, že svätým sa môže stať ktokoľvek. Ba aj ty sám si možno svätý – a to už teraz a bez toho, aby si si to uvedomoval.

„Svätým“
Predchádzajúce tvrdenie sa môže zdať odvážne, no možno len preto, lebo sme si svätosť položili na akýsi nedosiahnuteľný piedestál. Písmo však prináša iný pohľad na svätosť. Všimol si si, že svätý Pavol svojich priateľov často oslovuje ako „svätých“? Takto ich napríklad oslovuje na začiatku Listu Efezanom a Listu Filipanom (Ef 1, 1; Flp 1, 1). Ba aj Korinťanom, ktorých cirkev sa zmietala v škandáloch, hriechu a rozdelení, napísal: „Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým“ (1 Kor 1, 2).
Prečo sa Pavol tak snažil vyzdvihnúť svätosť členov týchto cirkví? Nerobil to preto, žeby im chcel lichotiť, ani preto, žeby ľahkomyseľne používal slová. Nie, Pavol ich nazval svätými preto, lebo naozaj veril, že sú svätí – tak, ako by pravdepodobne nazval svätými väčšinu z nás. Skôr by sme sa teda mali opýtať, z čoho Pavol čerpal takú istotu?

Pokrstení v svätosti
V prvom rade Pavol vedel, aká mocná a oslobodzujúca je sviatosť krstu. Počas svojej služby videl, ako sa zmenil život mnohým ľuďom po tom, čo odovzdali svoj život Kristovi a dali sa pokrstiť. Pochopil, že krst prevádza človeka zo smrti do života (porov. Rim 6, 4). Začal krst chápať ako „kúpeľ“, ktorý nás očisťuje a posväcuje – čiže robí svätými (porov. Ef 5, 26 a 1 Kor 6, 11).
Krst takto do nás zasieva semeno posväcujúcej Božej moci. Dáva nám schopnosť robiť veci, ktoré by sme inak nedokázali urobiť. Bez tohto mocného daru Božej milosti by sme sa nikdy nemohli stať svätými.
Väčšina z nás bola pokrstená v detstve. Pre svoj krst sme sa sami nerozhodli. Ba dokonca si ho ani nepamätáme. Nevieme, aký bol náš život predtým – pretože vlastne žiadne „predtým“ ani nebolo. Preto je možno pre nás také ťažké uveriť, že nás Pán posvätil a urobil svätými. No presne to sa udialo v Božích očiach. Ty už si svätý, aj keď to možno vo svojom živote nevidíš. Už si vyvolené milované Božie dieťa. On ťa zaň vyhlásil, vykúpil ťa, ospravodlivil ťa a naďalej ťa volá a pozýva ťa, aby si ho ešte väčšmi prijal do svojho života.

Celý článok bude prístupný od 22.1.2018

 



 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych