číslo 9,  ročník 18, november 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     sp䝠        
vrch1 clanok

 

Stara sa o Božích vyvolencov
Páter Aloysius Schwartz opustil Ameriku, aby vychovával siroty v Kórei
Jem Sullivanová


 

„Ak by sa dnes Ježiš vrátil na zem ako Spasitež,“ napísal mladý kňaz Aloysius Schwartz, „a ak by prišiel do Kórey, rozhodol by sa zača svoj život v chatrči na smetisku na soulskom ostrove Nan Ji Do.“ Obraz Ježiša – obraz chudobného, pokorného muža obetujúceho sa pre chudobné deti – vystihuje život a službu pátra Ala, amerického kňaza, ktorého Cirkev v roku 2015 vyhlásila za ctihodného.
Už od raného detstva Ala Schwartza bolo jasné, že sa túži sta kňazom. Dokonca so svojou esejou o kňazstve vyhral súaž už na základnej škole. Nikto si však asi nemyslel, že zanechá vyspelý štát, kde sa narodil, a celý svoj život strávi misionárskou službou v cudzej krajine napodobňovaním Ježiša, ktorý sa ako chudobný narodil a ako chudobný žil aj zomrel.

Dojatý biedou
Alovo povolanie sa vyjasnilo počas jedného víkendu v seminári v belgickom Louvaine. V tom čase sa vydal do neďalekého mesta Banneux, v ktorom bola svätyňa zasvätená Panne Márii, Panne chudobných. Keď sa Al modlil pred jej sochou, naplnila ho neotrasitežná túžba vzia na seba Máriinu staros o chudobných žudí menej šastných národov. Táto túžba následne formovala všetky jeho rozhodnutia.
Keď sa Al vrátil do Louvainu, spriatelil sa s jedným seminaristom – Josephom Changom. Joseph sa narodil v Kórei a Alovi rozprával príbehy o beznádeji a trpkej chudobe, ktorá krajinu sužuje od skončenia kórejskej vojny. Changove príbehy sa Ala tak hlboko dotkli, že sa rozhodol slúži žudu tejto krajiny. Dostal povolenie od svojho arcibiskupa a hneď po vysviacke sa v roku 1957 vydal do Kórey.
Keď tam v decembri páter Al prišiel, zistil, že nebol pripravený na to, čo nájde na predmestiach a v bočných uličkách Soulu. Deti v obnosených šatách sa triasli od zimy a postávali na uliciach. Dvaja chlapci sa delili o jeden pár topánok. Ďalší vychudnutý chlapec niesol na chrbte svoju vyziabnutú sestru. To, čo tento mladý misionár videl, ho vydesilo aj zdrvilo zároveň.
Uvedomil si, že je tam tožko rôznych potrieb, že sa musí najskôr modli a rozlišova, ako na ne čo možno najlepšie reagova. Hžadajúc radu nastúpil na autobus a prešiel celou krajinou do prístavného mesta Busan, v ktorom sa stretol so svojím priatežom – pátrom Changom.

Len to najlepšie pre Božie siroty
Krátko po príchode do Busanu pátrovi Alovi diagnostikovali infekčnú žltačku, a tak sa musel vráti do USA. Ochorenie bolo preňho spočiatku vežkým sklamaním, no napokon sa ukázalo, že bolo zásahom Prozretežnosti. Počas štvorročného zotavovania dokázal nájs sponzorov, ktorí mu pomohli získa prostriedky pre chudobných Kórejčanov. Z tenkého pramienka finančnej podpory sa postupom času stal stabilný prúd, vďaka ktorému mohol financova svoju prácu aj v nasledujúcich rokoch.
V roku 1961 sa už zdravý vrátil do Busanu a vymyslel plán: siroty združí do rodinných jednotiek s demi rozličného veku. Potreboval len skupinu žien, ktoré by siroty dojčili a učili ich o Božej láske. Do katolíckych novín dal inzerát, v ktorom prosil, aby sa prihlásili mladé ženy, ktoré by mohli by „matkami sirôt“. Ozvali sa mnohé dievčatá, ktoré sa zaujímali o rehožný život. Páter Al si dvanás z nich vybral a priviedol ich do Busanu, kde dostali vzdelanie a duchovnú formáciu.
Pre deti z Busanu chcel páter Al to najlepšie. Nechcel im da len inštitucionálnu starostlivos, ale celkom nový život. „Príliš často,“ napísal, „dostávajú chudobní najhoršie služby. Ale v Božom poriadku sú chudobní Božími vyvolencami: patrí im prvé miesto v Božom srdci a na prvom mieste je im adresovaná jeho láska.“ Neskôr sa pátrovi Alovi podarilo pre týchto Božích vyvolencov vybudova celý komplex pomoci. Boli v ňom viacposchodové domy a školy, strediská pre slobodné matky a bezdomovcov, nemocnice a výdajne liekov. Personál jeho stredísk tvorili muži a ženy, ktorých pritiahlo jeho dielo. V roku 1964 ženy vytvorili kongregáciu, ktorú Cirkev schválila pod menom Máriine sestry.

Bezo mňa nemôžete nič urobi
Tento drobný energický kňaz síce založenie rehožného rádu neplánoval, no uvítal ho ako znamenie Božieho požehnania jeho práce. Keď do Busanu prišli nové novicky, rovno ich poslal pracova so sirotami, chorými a bezdomovcami. „Najlepšie sa naučíte praxou,“ hovoril im. „Beha sa človek naučí behaním a pláva plávaním.“
Počas hodín trávených pred Najsvätejšou sviatosou doliehala na pátra Ala jasná výzva: „Všetko robte v mene Pána Ježiša“ (Kol 3, 17). Počas každodenných katechéz sestry učil, že sa nestačí stara o materiálne potreby žudí. Podža Ježišovho vzoru by mali chudobných pozýva aj k nesmierne obohacujúcemu vzahu s Bohom.
Keď komplex pomoci v Busane čoraz väčšmi rástol, páter Al vežmi dbal na to, aby sa sústredil najmä na Ježiša a vyzýval k tomu aj sestry. „Choďte s vierou k Ježišovi, sadnite si k jeho nohám, s láskou sa pozrite do jeho očí a otvorte uši svojho srdca,“ hovoril im. „Ježiš povedal: ,Bezo mňa nemôžete nič urobi.‘“ Modlitba musí by základom, na ktorom spočíva celá služba chudobným.
Vďaka tomuto kristocentrickému prístupu sa z Máriiných sestier stala skupina radostných žien. Keď slúžili chorým alebo pripravovali raňajky pre hlučný dav detí, často žartovali alebo spievali. Všetkým návštevníkom Busanu tak jasne žiarila Pánova rados a láska.

Príprava na utrpenie v Getsemanskej záhrade
Páter Al často hovorieval, že jeho najšastnejšou chvížou v Kórei bol moment, keď sa naňho prvý raz usmialo opustené diea. No svojou prácou si získal aj niekožko nepriatežov. Skorumpovaní vládni úradníci, ktorí chudobných využívali na sebecké ambície a finančný zisk, ho považovali za hrozbu.
V jednej vládou dotovanej inštitúcii v Busane riaditež kradol finančné prostriedky prichádzajúce zo zahraničia. Deti v tomto zariadení boli pritom podvyživené. Keď sa páter Al snažil zariadi, aby sa toto zneužitie právomoci oficiálne prešetrilo, tamojší riaditež najal niekožkých gaunerov, ktorí ho nielen obažovali, ale aj zbili. Keď riaditeža napokon uznali vinným a vyhodili ho, tristo tamojších detí presunuli do starostlivosti pátra Ala. Ten napokon povedal, že zvrhnú týchto zločincov mu pomohol Boh a Pána Mária, Panna chudobných.
Toto však nebola jeho posledná skúška. V roku 1989, po viac než dvadsiatich rokoch v Kórei, pátrovi Alovi diagnostikovali ALS (amyotrofická laterálna skleróza, známa aj ako Lou Gehrigova choroba). Lekári mu túto správu oznámili v čase, keď si užíval oddych so svojimi bratmi karmelitánmi v San Franciscu. „Kdesi v hĺbke som tušil, že tento čas je ako oblak slávy, ktorý Ježiša a apoštolov zahalil na hore Tábor, no z ktorého sa napokon vykžula príprava na noc v Getsemanskej záhrade,“ napísal neskôr.
Choroba začala čoskoro trápi jeho telo. On však pokračoval vo svojej práci a dozeral na dielo vo Filipínach a Mexiku, kam sa rozšírilo. Neprešiel však ani rok a zostal pripútaný na vozík, pričom nedokázal ani zabi muchu, ktorá mu sadla na nos. Často hovorieval, že v dôsledku týchto fyzických obmedzení má pocit, akoby bol „pribitý na kr힓, akoby nebol schopný pohybu tak ako ukrižovaný Ježiš. Napriek tomu však stále slúžieval sväté omše, usmieval sa na deti a usmerňoval zamestnancov a rehožníčky, ktorí sa teraz v rôznych programoch starali už o tisícky žudí.

Vyvož si to, čo je chudobné
Páter Al zasvätil svoj život pozdvihnutiu chudobných sirôt. Teraz ho tie isté deti dvíhali a tlačili na vozíku. Milovali ho a vážili si ho ako svojho otca. A keď si 16. marca 1992 choroba vyžiadala svoju daň a ukončila pozemský život pátra Ala, vežmi smútili. O niekožko rokov neskôr sa začal proces jeho blahorečenia. Jeho pozostatky sú v súčasnosti v Kaplnke Panny Márie chudobných vo filipínskom meste Cavite.
Asi najvýraznejšou črtou pátra Ala bolo to, že evanjelium bral vážne. Citujúc svätého Jána z Kríža povedal: „Ak sa chceš podoba na Ježiša Krista, musíš si vždy vybra to, čo je chudobné, namiesto toho, čo je bohaté, to, čo je nepohodlné, namiesto toho, čo je pohodlné, bolestivé namiesto príjemného, nižšie namiesto vznešenejšieho, to, čo je menej, namiesto toho, čo je viac... Ak chceš vlastni všetko, musíš sa všetkého zrieknu.“
Toto pozvanie k pokore je adresované nám všetkým. Aj my môžeme by ako páter Al žuďmi činu i modlitby, práce aj dôvery v Boha. Možno by sme mohli urobi konkrétny krok prinesením nejakej obety, vďaka ktorej budeme môc da viac chudobným. Kiež na orodovanie Panny Márie, Panny chudobných, rastie naša dobročinná láska a nᚠsúcit s Božími vyvolencami.

Viac informácií o pátrovi Alovi nájdete na www.fatheralsainthood.org.

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2018

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Krážová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Vežký objav