číslo 9,  ročník 18, november 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     sp䝠        
vrch1 clanok

 

Dnes, keď počujete jeho hlas...
Stretnutie s Pánom v Písme


 

Všetci poznáme tie príbehy: Adam a Eva, Kain a Ábel, Jakub a Ezau. Poznáme slová: „Boh tak miloval svet...“, „Čokožvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov...“, „Boh je láska“. Poznáme prikázania: „Nezabiješ... Cti otca svojho i matku svoju... Nepožiadaš.“
Pretože mnohí z nás s týmito príbehmi a prikázaniami vyrastali, sú už akoby našou súčasou. Všimli ste si niekedy, ako žahko vypadnú z našich úst slová Písma alebo biblické úslovia? Ako žahko nám vykĺzne: „Pýcha predchádza pád“ alebo: „Nič nové pod slnkom.“

Živé a účinné
To je pomerne dostatočné poznanie Biblie, však? No v Božej mysli je to len začiatok. On chce, aby jeho slovo v Písme malo na nás ešte oveža väčší vplyv. Nikdy nechcel, aby Biblia bola len akousi knihou pravidiel života. Nie, jeho plánom bolo, aby sa pre nás stala jedným z najmocnejších nástrojov osobného stretnutia s ním. Božie slovo má moc zasiahnu, poteši, pouči a osvieži nás – to preto, lebo prostredníctvom neho k nám hovorí Boh sám. Ako raz povedal Mojžiš Izraelitom, Božie slovo „nie je v nebi, žeby si mohol poveda: ‚Kto za nás môže vystúpi do neba a znies nám ho, aby sme ho mohli poču a zachováva?‘ Ani za morom nie je, žeby si musel poveda: ‚Kto prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli poču a zachováva?‘ Naopak, toto slovo je celkom blízko pri tebe, je v tvojich ústach a v tvojom srdci, a preto ho môžeš zachova“ (Dt 30, 12 – 14).
Boh nám teda vpísal svoje slová do srdca (Jer 31, 33). To znamená, že vždy, keď ho hžadáme v Písme, môže na ne naše srdce odpoveda odvahou, nádejou a dôverou v to, že Boh je naozaj s nami. Ako povedal svätý Augustín v jednej svojej modlitbe: „Ó, Pane, prebodol si ma svojím slovom a ja som sa do teba zamiloval.“

Dnes!
Mnoho storočí po Mojžišovi jeden zo žalmistov pripomenul Božiemu žudu pestré dejiny Izraela počas jeho putovania po púšti:

„Čujte dnes jeho hlas: ,Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli‘“ (Ž 95, 8 – 9).

Pred stáročiami Boh prehovoril jasne a pôsobivo k ich predkom na vrchu Sinaj, no žalmista považuje za samozrejmé, že Boh k nim môže hovori ešte aj „dnes“. Je jasné, že by nemohlo by žiadne „dnes“, keby Boh stále nehovoril k svojmu žudu. Bolo by len „vtedy, keď Boh hovoril k Mojžišovi“ alebo, ako v našom prípade, „vtedy, keď Ježiš kráčal po zemi“. Ale Boh hovorí stále... dokonca aj dnes.
Ako teda máme dnes poču Boží hlas? Čo máme robi, aby sme vstali od modlitby alebo vyšli z kostola po svätej omši so slovami: „Dnes ku mne prehovoril Boh“? Jedna odpoveď pochádza z Knihy žalmov, z biblickej príručky k modlitbe. Na jej samom začiatku vidíme recept na počúvanie Boha a spoznávanie daru jeho prítomnosti:

„Blažený človek, čo nekráča podža rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má zážubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou“ (Ž 1, 1 – 2).

Ako hovorí žalmista, kžúčom na počúvanie Boha hovoriaceho skrze Písmo je „rozjímanie“ o jeho slove. K tomu dochádza pri pomalom čítaní krátkeho úryvku, ktoré sprevádza modlitba. Pri ňom sa sústredíme na jednotlivé slová a v mysli si vybavujeme obrazy. Keď tak robíme, prichádzajú nám na um myšlienky a posolstvá, vnemy a vnuknutia, ktoré nám povznášajú srdce, usmerňujú nás a ukazujú nám, ako hlboko nás Boh miluje.

Umenie (a veda) počúvania
Hoci nám rozjímanie a kontemplácia môžu pripada ako vožne plynúce cvičenia predstavivosti, skúsenos dokazuje, že nám to pôjde lepšie vtedy, keď sa čo najviac sústredíme na Pána a jeho prítomnos.
Nemysli si napríklad, že sa ti podarí rozjíma nad úryvkom Písma počas šoférovania auta, vybavovania vecí alebo počas behu v parku. Samozrejme, Duch ti môže vloži svoje slová do srdca kdekožvek a kedykožvek, no čím väčšmi sa sústredíš na Boha, tým jasnejšie budeš môc poču jeho hlas. Vyber si teda čas, keď si najpozornejší. A nájdi si miesto, ktoré je príjemné a kde budeš uchránený od rozptýlenia a hluku.
Keď sa pustíš do rozjímania nad úryvkom z Písma, dbaj na to, aby tvoja sta nebola príliš dlhá. Ciežom rozjímania nie je čo najviac si zapamäta alebo študova jednotlivú čas Písma, ale počúva Boha. Preto je menej niekedy viac. Mnohí žudia si vyberú jedno čítanie z liturgických čítaní na daný deň. Niektorí sa zamerajú len na jeden-dva verše z tohto čítania. Iní sa modlia každý deň jeden žalm.
Keď si si urovnal myšlienky a upokojil mysež, začni číta úryvok. Neponáhžaj sa. Buď rozvážny a dôkladný. Prečítaj si tento úryvok niekožkokrát, až kým ti nebude zmysel verša celkom jasný. Ak narazíš na nejaké nejasné slovo alebo frázu, pozri sa na poznámky alebo zalistuj v nejakom dôveryhodnom biblickom komentári. No nestráv pri tom priveža času. Urob len to, čo je potrebné na vyriešenie prípadného zmätku, a potom sa opä vrᝠk modlitbe.
Pri rozjímaní sa nesnaž nič sili. Namiesto toho buď otvorený voči akémukožvek vnemu či dojmu, ktorý na teba slovo robí. Duch Svätý môže pri rozjímaní vlia do tvojho vnútra novú nádej. Možno a naplní väčšou vďačnosou alebo láskou k Ježišovi. Možno budeš vníma, že a vyzýva k nejakému skutku – poďakova niekomu, napravi nejaký vzah alebo pomôc blízkemu človekovi.
Bez ohžadu na to, čo a ako ti Duch Svätý povie, jeho slovo bude vždy sprevádza pocit blízkosti a intimity. Ten si však nemožno vyrobi. Je to dar, ktorý môžeme len s vďakou a pokorou prija a ktorý prichádza len vtedy, keď utíšime svoju nepokojnú mysež a trpezlivo čakáme na to, čo nám Boh povie.

Prečo rozjíma?
Keď pápež František písal úvod k novému vydaniu nemeckej Biblie určenej mladým katolíkom, povzbudil jej čitatežov, aby si pri čítaní Písma kládli určité otázky. Vyzval ich, aby sa pýtali: „Dotklo sa toto slovo nejakej hlbokej túžby v mojom vnútri? Čo by som mal robi?“ Potom pokračoval: „Len takto môžeme odkry silu Božieho slova. Len takto môže ono meni nᚠživot a robi ho lepším a krajším.“
Svoju metódu každodenného čítania Písma opísal Svätý Otec takto: „Často si prečítam len kúsok a potom Písmo odložím a kontemplujem Pána. No nie ja sa pozerám na neho, to on sa pozerá na mňa. On je tam a ja ho nechávam hžadie na mňa. A vnímam – a nie je to nejaká sentimentalita – hlboko vnímam veci, ktoré mi Pán hovorí. Niekedy nehovorí. Vtedy necítim nič... Ale zostávam trpezlivý, čakám, čítam a modlím sa.“
Svätý Hieronym, jeden z najväčších znalcov Písma v Cirkvi, opísal svoju skúsenos podobne:

„Aké jedlo, aký med by mohol by sladší, ako uči sa o Božej prozretežnosti, vstupova do jeho svätyne a nahliada do mysle Stvoriteža, počúva Pánove slová, na ktorých sa múdri tohto sveta smejú, no ktoré sú v skutočnosti plné duchovného poučenia?“ (List Paule, 30. 13).

Pápež František aj svätý Hieronym nám ukazujú, ako hlboko sa môže Písmo dotknú nášho srdca. Hovoria nám, že pri jeho čítaní a zbožnom rozjímaní začíname vidie, že Ježiš je tá vežmi cenná perla a že on je cesta nášho života (Mt 13, 46; Ž 119, 105). Cítime vo svojom srdci túžbu zosta blízko pri Ježišovi bez ohžadu na to, čo nás to bude stá. To preto, lebo Duch Svätý berie naše „rozumové poznanie“ – naše vedomosti o Bohu – a napĺňa ich svojou milosou. To, čo sme mali v hlave, sa tak presúva do nášho srdca a premieňa sa na rados z poznania Ježiša, na pokoj zo zakúšania spásy a na túžbu milova Boha na oplátku za všetko, čo pre nás urobil.
Boh k nám vežmi rád hovorí. Vežmi rád zjavuje svoju pravdu, potvrdzuje svoju lásku a učí nás svojim cestám. Kiež sa nikdy neunavíme počúva jeho hlas a prijíma jeho zjavenie!

 



 

 

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2018

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Krážová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Vežký objav