číslo 7,  ročník 18, september 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Hovor menej, počúvaj viac
Boh používa prístupných


 

Pápež František vo svojej prvej homílii po zvolení za pápeža hovoril o povolaní nás katolíkov, ktorým je neustále „putovanie“, „budovanie“ a „vyznávanie Ježiša Krista“.
Odvtedy nám Svätý Otec ešte veľakrát povedal, že sme na púti. Je to púť vedúca po chodníku svätosti, je to cesta na periférie smerujúca k pomoci núdznym a cesta von do sveta, ktorej cieľom je podeliť sa o evanjelium s čoraz väčším množstvom ľudí.
Na tejto ceste však nie sme sami. Iným obľúbeným slovom pápeža Františka je slovo „sprevádzanie“. Vyzýva nás, aby sme kráčali spoločne a aby sme tak jeden druhému pomohli dosiahnuť cieľ našej cesty.
V príhovore brazílskym biskupom pápež František povedal: „Potrebujeme Cirkev, ktorá je schopná stáť po boku ľudí.“ Vyjadril poľutovanie nad tým, že mnohí opustili Cirkev preto, lebo ju našli „príliš chladnú, možno príliš zamotanú do seba“ a vyzval nás, aby sme sa zamerali na „rozohrievanie ľudských sŕdc“ a stali sa tak „Cirkvou, ktorá je schopná opätovne otvoriť materské lono milosrdenstva“ a ktorá dokáže preukázať milosrdenstvo všetkým vôkol seba (Príhovor z 28. júla 2013).

Sprevádzať ich
Takto nás podľa pápeža Františka chce použiť Boh. Svätý Otec vie, že ak chceme ľuďom odovzdať radostnú zvesť, evanjelium, musíme byť ochotní sprevádzať ich a dať sa im k dispozícii. Nestačí ľuďom len hovoriť o Ježišovi a o Cirkvi; musíme im prostredníctvom svojich vlastných skutkov a svojho súcitu ukázať, ako veľmi ich Pán miluje. Ako povedal Ježiš: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).
Svätá Matka Terézia počas svojho verejného účinkovania ľudí často vyzývala, aby boli k ľuďom okolo seba prístupní. „Šírte lásku všade, kam idete,“ povedala. „Buďte živým vyjadrením Božej láskavosti; láskavosť vo vašej tvári, láskavosť vo vašich očiach, láskavosť vo vašom úsmeve, láskavosť vo vašom vrúcnom pozdrave.“ Pozrime sa teda na niekoľko spôsobov, akými môžeme jej radu nasledovať.

Usmievavé oči
Vedci hovoria, že úsmev nás robí príťažlivejšími a že dokáže pozdvihnúť náladu iných ľudí. Úsmev môže pozdvihnúť aj náladu nás samých. Psychiatri zistili, že keď sa usmievame, aj keď je náš úsmev tak trochu nútený, vylučujú sa do tela „šťastné“ neurotransmitery, ako dopamín, serotonín a endorfíny, vďaka ktorým sme pokojnejší a optimistickejší. Hovoria tiež, že úsmev je nákazlivý, keďže náš úsmev často vyvolá úsmev aj u druhého.
Ďalšie štúdie – ako aj zdravý rozum – nám hovoria, že ľudia, ktorí úsmev spoja s očným kontaktom, sú považovaní za dôveryhodnejších a úprimnejších než tí, ktorí bočia pohľadom alebo majú na svojej tvári negatívny či neutrálny výraz. Udržiavanie očného kontaktu ľuďom hovorí, že sa zaujímame o ich dobro. Hovorí im, že ich rešpektujeme a že sme voči nim otvorení a úprimní.
Zaumieň si teda, že sa budeš usmievať. Keď s niekým hovoríš, v rýchlosti sa prekontroluj, či dávaš najavo pozitívny, prívetivý postoj. Nech reč tvojho tela druhým ukazuje, že ich ochotne, ba až dychtivo chceš sprevádzať na ich ceste.

Hodnota kratučkých rozhovorov
Ak chceš niekoho sprevádzať, musíš ísť po rovnakej ceste. Nie je to síce vždy ľahké, no môže to spôsobiť veľkú zmenu. Nemusíme sa cítiť práve príjemne najmä vtedy, keď sa riadime povzbudením Svätého Otca a sprevádzame tých, čo sú „na okraji“. S každým, s kým sa stretáme, však musíme hľadať spoločnú reč. Hodnota tých kratučkých, nezáväzných rozhovorov nám často uniká, no práve ony sú jedným z najdôležitejších spôsobov, akými sa môžeme spojiť s ľuďmi a dať sa im k dispozícii.
Ukáž ľuďom, že sa o nich skutočne zaujímaš, že ti záleží na ich bojoch i víťazstvách. Hovor o farskom podujatí, na ktorom si ich možno videl. Rozprávaj o svojej rodine a nájdi veci, ktorými sa váš rodinný život podobá tomu ich. Buď ochotný venovať sa im každý deň, no na osobnej úrovni, a zistíš, že sa medzi vami rozvíja priateľstvo. Zistíš, že tvojimi spolupútnikmi už sú – jednoducho preto, lebo zdieľate v podstate rovnaké túžby a sny, starosti a sklamania.
Dennodenné rozhovory môžu pootvoriť dvere hlbšiemu vzťahu. Pomáhajú nájsť spoločný východiskový bod, od ktorého môžeme začať spoločné putovanie. Taktiež nám pomáhajú rozvinúť priateľstvo, v ktorom začneme jeden druhého ovplyvňovať. A napokon nám pomáhajú navzájom sa učiť, otvárať si srdcia a spoločne sa deliť o svoj život. Neznamená práve toto nechať sa použiť Bohom – deliť sa o Ježišovu prítomnosť s niekým, koho človek spoznal a koho si zamiloval?
Nájdi teda spôsoby, akými vyjdeš v ústrety ľuďom vo svojom okolí alebo vo farnosti, a to dokonca aj k tým, ktorí sa na prvý pohľad od teba veľmi líšia. Začatím rozhovoru sa môže zrodiť niečo celkom výnimočné.

Starostlivo počúvaj
Samozrejme, existujú dve stránky rozhovoru: hovorenie a počúvanie. Počúvanie je pravdepodobne tým najmocnejším spôsobom, akým môžeme ľudí sprevádzať. Svätý Lukáš opisuje, ako vzkriesený Ježiš sprevádzal dvoch učeníkov na ceste do Emáuz. Ak sa na tento úryvok pozrieme bližšie, všimneme si, že Ježiš spočiatku len kládol otázky. „O čom sa to zhovárate?“ spýtal sa a potom: „A čo“ také sa stalo, že ste takí smutní? (Lk 24, 17. 19). Ježiš, samozrejme, vedel, o čom sa títo dvaja učeníci zhovárajú, ale aj tak ich nechal vyrozprávať svoj príbeh.
Počúvaním ich rozprávania o smrti na kríži Ježiš týmto dvom učeníkom dovolil vyjadriť svoj zármutok a svoj pocit straty. Tým, že počúval, vstúpil do ich sveta ako súcitný priateľ bez toho, aby sa doň „zamotal“. Pretože s nimi nadviazal spojenie, mohol ich vymaniť zo smútku a obnoviť ich vieru. Ešte skôr, než spoznali Ježiša, pocítili, že im vo vnútri horí srdce. Vytvoril si s nimi puto tým, že ich starostlivo počúval, a vďaka tomu mu zase oni mohli ľahšie otvoriť svoje srdce.
Tento príbeh je dojímavým príkladom sprevádzania. Nepoznaný Ježiš použil všetky kľúčové nástroje sprevádzajúceho: vstup do sveta sprevádzaného, jeho úctivé počúvanie a slová adresované jeho srdcu. A ktovie! Možno si dal záležať aj na tom, aby sa pritom usmieval a hľadel im do očí! Nemusíme byť takí talentovaní či dôkladní ako Ježiš, no i napriek tomu sa môžeme naučiť byť výnimočnými poslucháčmi.

Čie názory?
Manželia sa na večierku rozprávali s niekoľkými priateľmi, keď odrazu padla reč na tému manželského poradenstva. „My nepotrebujeme poradenstvo,“ povedala žena. „Môj manžel a ja máme úžasný vzťah. On na vysokej škole študoval komunikačné prostriedky a ja múzické umenia. On vie teda dobre komunikovať a ja zase viem predstierať, že počúvam.“
Na takomto príbehu sa môžeme zasmiať, ale pravdou je, že naša komunikácia sa tiež môže ľahko zamerať na prezentáciu našich názorov namiesto načúvania názorom iného. Takýto prístup môže viesť k premárneným príležitostiam a plytkým vzťahom. Výsledkom toho môže byť aj to, že nebudeme odpovedať na výzvu pápeža Františka k rozohrievaniu ľudských sŕdc. Ako môžeme spôsobiť zmenu v živote druhého človeka, ak sme posadnutí rozprávaním o svojom živote? Ako môžeme rozohriať srdcia ľudí zvesťou o Božej láske, ak sa nepokúšame pochopiť, čo sa deje v ich srdci?
Aj keď nám nasledovný príklad muža menom Jeremy môže pripadať mierne „preplánovaný“, predsa je pre nás príkladom toho, ako sa dať Pánovi k dispozícii. Zaumienil si, že každý týždeň sa v nedeľu po omši prihovorí novému človekovi. Neformálne sa predstavil a na začiatok rozhovoru vytiahol pár vopred pripravených otázok: Kde žijete? Čím sa živíte? Ako dlho ste už členom tejto farnosti? Jeremy mal jediný cieľ: pootvoriť dvere. Dával si záležať na tom, aby počúval, kládol ďalšie otázky a pokúšal sa pokračovať v rozhovore tam, kam prirodzene viedol.
Postupom času si ľudia Jeremyho obľúbili a začali mu dôverovať. Celkom slobodne mu tiež hovorili o svojich starostiach a obavách. A pretože sa osvedčil ako dobrý poslucháč, oni mu oplácali jeho láskavosť a dávali pozor, keď im hovoril o svojej láske k Pánovi. Videli jeho vieru v praxi a to ich povzbudilo, aby sa o kúsok viac priblížili k Ježišovi. Videli jeho oddanosť farnosti a aj oni dostali odvahu zapojiť sa do jej činnosti.

Jednoduchý recept
Je to naozaj jednoduchý recept: Ak sa chceš nechať použiť Pánom, daj si záležať na tom, aby si menej hovoril a viac počúval. Ak chceš pomôcť ľuďom na ceste viery, nájdi spoločný východiskový bod a kráčaj spolu s nimi. Keď sa navzájom spoznáte, vybudujte si vzájomnú dôveru. Potom nielen ty zmeníš ich život, ale aj oni zmenia ten tvoj. Vtedy zistíš, že máš oveľa viac bratov a sestier v Kristovi, než si si myslel. Takto sa buduje Božie kráľovstvo.

 



 

 

 

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce