číslo 7,  ročník 18, september 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Obyčajní ľudia, neobyčajná láska
Boh používa ochotných a pokorných


 

Linda bola nadšená, keď sa dozvedela, že jej odsúhlasili povýšenie na nové oddelenie v práci. Nielenže jej mali zvýšiť plat, ale mala pracovať aj pre jedného z najuznávanejších manažérov v spoločnosti. Jim bol známy tým, že tvrdo pracoval a aj pod tlakom dokázal zostať pokojný. Zároveň mal i reputáciu vľúdneho a starostlivého šéfa. Na svoju novú prácu si Linda ľahko zvykla a začala si užívať pozitívne a lojálne prostredie na oddelení. Nevídala Jima až tak často, ale vždy, keď sa s ním stretla, vyzeral šťastný a pokojný.
O niekoľko mesiacov, v jedno vlečúce sa piatkové popoludnie, sa Linda neočakávane pustila do rozhovoru s Jimom. Bola prekvapená tým, ako ľahko sa s ním rozpráva. Krátko po začatí rozhovoru sa vynorila téma náboženstva a Jim s ňou začal otvorene hovoriť o svojej viere. Hovoril o tom, ako každý týždeň chodí na jedno modlitbové stretnutie vo svojej farnosti, ako práve na ňom pred niekoľkými rokmi hlboko zakúsil Boha a ako táto skúsenosť povzniesla jeho vieru a lásku k Ježišovi na úplne novú úroveň. Lindu, ktorá bola nepraktizujúcou katolíčkou, Jimov príbeh zaujal a niekoľkokrát na toto modlitbové stretnutie prišla.
Tak ako Jim, aj Linda zistila, že po vypočutí príbehov ľudí na modlitbovom stretnutí sa zmenila. Začala sa modliť každý deň. Jej zmenu si všimol aj jej manžel s deťmi. Častejšie sa začala usmievať. Mala väčšiu trpezlivosť so svojimi deťmi a s väčším pokojom sa starala o domácnosť. Začala chodiť na svätú omšu a dokonca sa jej podarilo presvedčiť manžela, aby šiel s ňou. Postupom času sa celá rodina vrátila do Cirkvi.
Kde by bola Linda a jej rodina dnes, keby sa vtedy neporozprávala s Jimom? Možno by sa jej viera obnovila nejakým iným spôsobom, no možno nie. Tak či onak, je jasné, že Jimovo svedectvo malo na Lindu trvalý vplyv.

„Použi ma, Pane“
Ľudí stretáme každý deň. Každý deň máme príležitosti ľudí buď privádzať bližšie k Ježišovi, odvádzať ich ďalej od Ježiša, alebo ich prehliadnuť a nemať na nich žiaden vplyv. Otázka znie, či vôbec veríme, že takýto vplyv skutočne môžeme mať. Každé naše slovo a každý skutok môže byť ďalšou príležitosťou svedčiť o Ježišovi. Ak sa zameriaš na preukazovanie svojej viery skutkami lásky, trpezlivosťou a pokojným správaním, budeš mať na ľudí pozitívny vplyv. Tak sa otvoria dvere a prídu nové príležitosti. Jediné, čo na to treba, je ochotné srdce a jednoduchá modlitba: „Pane, použi ma.“

Boh používa nedokonalých ľudí
Ľahko si možno pomyslieť, že Boh nikdy nepoužije niekoho, ako sme my. Hľadíme na ľudí, ako bola Panna Mária, svätý Jozef, Peter či Ján, a myslíme si, že naša viera nie je dostatočne silná. Porovnávame svoj život s ich hrdinským a čnostným životom a sme zo seba sklamaní.
Ale Písmo nám hovorí, že Boh použil tak vhodných, ako aj „nevhodných“ ľudí, ľudí hodných aj nehodných, ľudí neobyčajných aj obyčajných. Napríklad Abrahám mohol seba samého pokladať za pristarého. Jeremiáš zas protestoval, že je primladý. Jakub bol intrigán. Mojžiš mal rečovú chybu a Gedeon bol slabý a bojazlivý. Dávid bol vrah a Matúš vyberač daní. Dokonca sám veľký svätý Pavol zasvätil svoj život prenasledovaniu Cirkvi, ktorú založil Ježiš. Títo všetci mali svoje nedostatky, a Boh ich všetkých použil.
Nezáležalo na tom, odkiaľ títo ľudia pochádzali alebo čo urobili. Dokonalosť nebola podmienkou. Nemuseli byť nejako výnimočne talentovaní, bohatí ani nemuseli mať dobré konexie. Pre tých, ktorí chcú slúžiť Bohu, svätý Pavol udáva len jedno kritérium: „Tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh“, „čo je svetu slabé, vyvolil si Boh“ a „čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh“ (1 Kor 1, 26 – 28).

Boh používa pokorných ľudí
Neznie to ironicky? Pavol bol inteligentný, vplyvný a mocný, a predsa hovorí, že Boh si nevyberá ľudí ako on. Ako je to možné?
Odpoveď dáva Pavol vo svojom Liste Filipanom: „Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista“ (3, 7 – 9).
Pavol počas svojho apoštolátu využil to, čo mu bolo „ziskom“ – svoje vzdelanie a majstrovstvo v písanom aj hovorenom slove. No tieto veci nazval zároveň aj odpadkami; za ne by ich považoval v prípade, že by sa pre ne zameral na seba alebo by sa vďaka nim začal považovať za lepšieho a múdrejšieho od ostatných.
Pavol vedel, že medzi dôverou v Krista a dôverou v seba je jemná, no zároveň jasná hranica. Tá hranica sa volá pokora. Pokora nie je o popieraní svojich darov a schopností. Je o vedomí, že naše dary sú jednoducho darmi – darmi od Boha. Byť pokorný znamená vedieť, že tieto talenty nám zveril Boh na to, aby sme jednak nimi oslávili jeho a tiež na to, aby sme sa s ich pomocou postarali o jeho ľud.

Trojstupňový plán
Ježiš hľadá obyčajných ľudí, ktorí chcú pre neho vykonať neobyčajné veci. Ak je naše srdce na správnom mieste, on ochotne prehliadne naše slabosti a chyby. On vie, že kľúčom k víťazstvu nad hriechmi je pokora – ten druh pokory, ktorý Duchu Svätému umožňuje pretvoriť nás a posilniť nás proti pokušeniu a hriechu. On vie, že ak sa zameriame na pokoru, pomaly sa zmeníme. Vonkajšie správanie bude odrážať vnútornú túžbu nechať Pána používať nás pre jeho kráľovstvo.
Ako sa teda môžeme stať Cirkvou, ktorá bude hľadieť do neba a hovoriť: „Použi ma, Pane“? Svätý Pavol nám ponúka plán obsahujúci tri kroky.
Najskôr Pavol žiada, aby sme nasledovali Ježišov príklad zrieknutia sa seba či doslova „vyprázdnenia“ sa (Flp 2, 5 – 7). Hoci to znie trochu dramaticky, Pavol to zjednodušuje na jeden jednoduchý postoj: nemáme sa „pridŕžať“ svojej rovnosti s Bohom. Pripomínaj si, že patríš Pánovi, nie sebe. Uznaj, že musíš nasledovať jeho prikázania, nie vlastné túžby. Vyprázdniť seba samého znamená povedať Pánovi: „Ďakujem ti za všetky dary, ktoré si mi dal. Chcem ich použiť na budovanie tých, ktorých miluješ, a na budovanie tvojej Cirkvi. Chcem sa vyprázdniť od svojej pýchy alebo od akýchkoľvek myšlienok, ktoré ma vedú k tomu, aby som svoju dôveru vkladal do seba.“
Ako druhý krok od nás Pavol žiada vyznanie: „Ježiš Kristus je Pán“ (Flp 2, 11). Žiada, aby sme si spomenuli, že Ježiš je Boh a že my ním nie sme. Vďaka každodennému opakovaniu tohto vyznania si budeme môcť zapamätať, aká vzácna je pokora. Pomôže nám spomenúť si na to, že vo svojom živote potrebujeme Ježiša, pretože on je naším Spasiteľom a Vykupiteľom. On má slová života, ktoré potrebujeme počuť. Toto krátke vyznanie viery vyzerá na prvý pohľad ako maličkosť, no pomôže nám mať Ježiša stále pred očami.
Napokon nás Pavol žiada, aby sme „pracovali“ na svojej spáse (Flp 2, 12). To znamená dennodennú vernosť modlitbe, prostredníctvom ktorej môžeme zakúsiť jeho spásnu lásku. Znamená to zo všetkých síl sa pridŕžať jeho lásky po celý deň, aby sme tak nedali žiaden priestor pýche alebo hriechu. Znamená to obrátiť sa v pokání k Pánovi, keď podľahneme pokušeniu, aby nás tak opäť mohol zachrániť a „spasiť“ svojím milosrdenstvom.
Ak budeme praktizovať tieto tri kroky, zistíme, že sme pokornejší. Postupne sa budeme o druhých ľudí zaujímať čoraz viac než o seba. Budeme, ako povedal Pavol, svietiť ako hviezdy uprostred tohto temného sveta (porov. Flp 2, 15).

Stvorení pre lásku
Písmo hovorí, že sme Božie „dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2, 10). My všetci sme boli Bohom určení na to, aby sme preňho urobili niečo výnimočné. Každý z nás bol stvorený na to, aby ľudí budoval a nie ich ničil, aby nielen bral, ale aby aj rozdával lásku a milosrdenstvo.
Božie zámery boli vštepené do našej DNA. On nás stvoril pre lásku, pre službu a preto, aby nás použil. To znamená, že nebudeme prežívať pokoj dovtedy, kým neobjavíme, aké je naše povolanie. Nečakajme teda na to, kým budeme dokonalí. Modlime sa: „Pane, mám svoje chyby a slabosti, ale mám ochotné srdce. Chcem, aby si ma použil. Chcem slúžiť poslaniu Cirkvi.“

 



 

 

 

 

Bernhard Häring

Kristus Boh s nami

 

Dagmar Kráľová

Mária, naša ozajstná sestra

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce