číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Misie s Máriou
P. Michael Brehl CSsR,
generálny predstavený Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa


 

Hovorí sa, že hoci história povolania každého človeka je iná, jedno majú spoločné: jemnú a rozhodujúcu intervenciu Márie. Avšak medzi svätými nachádzame takých, ktorí puto s Máriou, Ježišovou matkou, prežívali oveľa intenzívnejšie. Určite k takým „mariánskym svätcom“ môžeme započítať svätého Alfonza de Liguori.
Svätý Alfonz totiž uvažoval, že keď nám už Boh dal Ježiša skrze Máriu, tak najistejší spôsob, ako prísť k Ježišovi, vedie skrze Máriu. V skutočnosti je svätý Alfonz tak veľmi „mariánsky“, pretože je úplne „kristologický“. Je to prvý a základný princíp, vďaka ktorému môžeme hovoriť o svätom Alfonzovi a Márii.

Rodinný život, kultúra a vzdelávanie Alfonza
V období Alfonzovho detstva a mladosti bolo len v Neapole 214 kostolov zasvätených Panne Márii. Spolupatrónkou mesta Neapola bola Panna Mária Karmelská.
Alfonzovi rodičia žili a dýchali touto mariánskou kultúrou, čo poznačilo aj ich syna. Alfonz sa narodil v ich vidieckej rezidencii v dedinke Marianella. Pokrstili ho v Kostole Panny Márie Kráľovnej panien a na naliehanie matky bol zasvätený Márii a dali mu meno Mária ako druhé spomedzi jeho deviatich mien.
Alfonz bol vedený modliť sa pred rôznymi sochami a obrazmi Panny Márie; predovšetkým sa modlil ruženec. Keď v roku 1713 ako šestnásťročný ukončil vzdelanie na univerzite v Neapole, zložil „prísahu krvi“, ktorou sa zaviazal brániť učenie o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. O dôležitosti tohto aktu napísal v knihe Slávna si, Mária.
Od roku 1715 sa stal členom zbožného Spolku Matky Božieho milosrdenstva a tiež Spolku Návštevy Panny Márie. V auguste 1723, „v roku svojho obrátenia“, po prehratom súdnom spore týkajúcom sa Amatrice a po zúčastnení sa na novéne sa potom v oktáve Nanebovzatia Panny Márie rozhodol opustiť „svet“ a zasvätiť svoj život Bohu. Pri oltári v Kostole Panny Márie od vykupovania otrokov (Madonna della Mercede) zanechal kord, znak šľachtického stavu. Keď po mnohých rokoch stál opäť v tom istom kostole pred obrazom Panny Márie, povedal: „Ona si ma vzala z tohto sveta a urobila, že som vstúpil do duchovného stavu.“
Ako mladý seminarista bol členom zbožného Spolku Panny Márie Pomocnice úbohých (Santa Maria, Succurre miseris). V rokoch 1729 – 1730 býval v malej svätyni Panny Márie z hôr (Santa Maria dei Monti), nachádzajúcej sa v horách nad mestečkom Scala, kde mohol pri pohľade na sochu Panny Márie, držiacej v jednej ruke Dieťatko a v druhej Bibliu, čítať tajomstvo vykúpenia. Tu našiel inšpiráciu na svoj misijný projekt.
Samozrejme, že poznáme mnoho mimoriadnych skúseností zo stretnutí s Máriou, ktoré poznačili život svätého Alfonza, ako: zjavenia Panny Márie a jej slová v jaskyni v Scala, skúsenosti vo Foggia, Amalfi, Castel S. Giorgio, Arienzo a na mnohých ďalších miestach.
Po prijatí biskupskej vysviacky v Ríme v roku 1726 išiel s púťou do Loreta. Pokiaľ je nám známe, bola to jediná formálna púť, na ktorej sa zúčastnil. Keď v roku 1787 v Pagani zomieral, držal v rukách obrázok Panny Márie. A keď zvony zvolávali na Anjel Pána, odovzdal svojho ducha.
Takže nieto žiadnych pochybností, čo sa týka lásky, akú Alfonz prechovával k Márii, Ježišovej matke. Jeho život bol poznačený jej neustálou prítomnosťou. Vnímal ju ako svoju vlastnú Matku. Ak by sa však aj napriek tomu požadovali ďalšie dôkazy, ktoré by potvrdzovali toto neobyčajné puto, stačí len siahnuť po jeho knihách o Márii, jeho modlitbách, obrazoch a piesňach.

Mariánska zbožnosť v kultúre 18. storočia
Je potrebné mať na pamäti to, že Panna Mária zaberala v ľudovej zbožnosti 18. storočia v Neapole veľmi dôležité miesto. Medzi iným svedčia o tom spomenuté mariánske svätyne v tomto meste, mariánske pobožnosti, zvlášť ruženec a škapuliar, a tiež umenie a hudba.
Začalo sa to však meniť. Medzi vzdelanými ľuďmi, tiež cirkevnými predstaviteľmi a teológmi, sa objavovali protimariánske postoje pod rastúcim vplyvom osvietenstva a jansenistickej teológie. Príčinou tejto zmeny boli tiež tzv. „zneužitia v mariánskej zbožnosti“ ešte pred obdobím reformácie, keď sa niektorí snažili postaviť Máriu na „Kristovo miesto“.
Jansenistická spiritualita, ktorej vplyv rástol, obviňovala mariánsku ľudovú zbožnosť z prílišnej sentimentality a mylnej viery v moc Márie ako ochrankyne a záchrankyne. Ľudia boli pod vplyvom jansenistickej teológie a spirituality zvlášť citliví na „nesprávne a škodlivé“ titulovanie Márie ako „našej nádeje“. Ďalší titul, ktorý vyvolával hnev jansenistickej alebo rigoristickej školy, je „Mária – Matka milosrdenstva“. Táto škola spirituality sa rozhodne stavala tiež proti „nebezpečnej“ doktríne o Nepoškvrnenom počatí, ktorú považovala za zneváženie Božej spravodlivosti tvárou v tvár všeobecnej skazenosti celej ľudskej prirodzenosti.
V takejto atmosfére Alfonz nielenže praktizoval svoju zbožnosť a životodarnú mariánsku spiritualitu, ale ju tiež veľmi odporúčal všetkým ľuďom ako spoľahlivú cestu k Ježišovi Kristovi, cestu hojného vykúpenia a kresťanského morálneho života. Pre Alfonza mariánska úcta nebola len osobnou či estetickou zbožnosťou, ale jasnou voľbou klasickej teológie milosrdenstva a milosti, vedúcej k zjednoteniu s Ježišom Kristom Vykupiteľom.

Mária v umení, literatúre a hudbe
Za čias svätého Alfonza bola Mária v neapolskej kultúre najčastejšie predstavovaná ako kráľovná, silná a neprístupná postava. Bola umiestňovaná na piedestáli. Takýto obraz Márie bol odtrhnutý od každodennej skúsenosti obyčajných ľudí, zvlášť chudobných.
Svätý Alfonz rozvíja úplne odlišný prístup k Márii. Spomeňme obrazy Panny Márie, ktoré namaľoval: Mária je predstavená ako mladé dievča, v sedliackych šatách, s jemným úsmevom. Nie je to určite dvorný portrét, podobne ako ním objednaný a používaný počas misií obraz Božskej pastierky (Divina Pastora). Jeho veľká kópia sa nachádza v kláštore v Sant’ Agata, ktorú daroval sestrám redemptoristkám. Na tomto obraze vidíme Máriu so slameným klobúkom. Spolu so synom sú obklopení ovcami. Ona je pastierkou, plniacou poslanie a službu, a zdá sa, že sa teší z toho, že vedie ovce k svojmu synovi, ktorý sa s nimi hrá.
Stačí si len spomenúť na piesne, ktoré napísal Alfonz v neapolskom alebo talianskom jazyku, a ktoré sú ešte spievané bežnými ľuďmi: uspávanka Z hviezd si zostúpil (Tu scendi dalle stelle) je vlastne pieseň určená Ježišovi, v ktorej Mária hrá hlavnú úlohu; či pieseň Ó, krásna moja nádej (O bella mia speranza), ktorá vzniká tvárou v tvár jansenistickým námietkam týkajúcim sa nádeje a bežným ľuďom odovzdáva optimizmus plný nádeje.
Roľníci a chudobní, vtedy ako aj teraz, často zakúšajú, že tí, ktorí ich milujú, nemajú moc, aby im pomohli, a tí, ktorí moc majú, ich nemilujú. Alfonz predstavuje Máriu a Vykupiteľa ako tých, ktorí milujú chudobných a majú moc pomáhať im. To je revolučné: Madona, ktorá je pastierkou, v blízkosti oviec, v šatách a zástere nasiaknutej pachom oviec. Je to výrazný symbol ženy plniacej poslanie a službu zvyčajne vyhradenú iba pre mužov. Matka, ktorá spieva uspávanku svojmu synovi chvejúcemu sa od zimy. Mladé dievča, ktoré dostáva Ducha Svätého, nechápajúc úplne, čo to všetko bude znamenať…

Celý článok bude prístupný od 9.5.2017

 



 

 

 

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva

 

Jim McManus

Uzdravujúca moc sviatostí