číslo 4,  ročník 18, Veľká noc 2017 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Boh je naša pevnosť
Kresťanské spoločenstvo v sýrskom Aleppe nestráca nádej
André Codouni (Bejrút, Libanon)


 

Až donedávna bolo Aleppo najväčším sýrskym mestom. Bolo to priemyselné hlavné mesto štátu. Nachádza sa v centre stredozemných obchodných ciest. Je to jedno z najstarších obývaných miest na svete. Aleppo v starozákonných časoch patrilo do Aramského kráľovstva. Neskôr ho okupovali mocné ríše – aj Rimania, ktorí ukrižovali Ježiša.
Aleppo však nie je výnimočné len pre svoju starobylosť. V centre mesta sa striedajú staroveké kresťanské ruiny s mešitami. Po stáročia tu pokojne žili a pracovali moslimovia i kresťania. Aj preto bolo Aleppo útočiskom pre všetky denominácie prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe.
V roku 2011 vypukla občianska vojna a Aleppo už nikto nenazve miestom pokoja. Je to mesto, ktoré ničia bomby. Z domovov museli utiecť státisíce ľudí. Veľa starobylých štvrtí sa zmenilo na peklo trosiek a ruín.
V meste, kde prebiehajú tie najtvrdšie boje, však ostáva spoločenstvo kresťanov. Nazývajú sa Emanuel, „Boh s nami“, a zostávajú v Aleppe.

Živé mučeníctvo
Členmi spoločenstva sú rodičia, študenti a podnikatelia – asi sto dospelých. Minulý rok v lete bol ich život ohrozený pre útoky z oboch strán. Často dochádzalo k výpadkom elektriny. Ceny za základné potreby, akými sú pitná voda, lieky a kúrenie, sa strojnásobili.
Ľudia, ktorí pred vojnou zamestnávali desiatky ľudí, musia žobrať alebo predávať cigarety, aby si trochu zarobili. Jednému mužovi po zásahu bombou zhorelo auto, za ktoré dal celoživotné úspory. Zrútili sa celé budovy a zabili či uväznili ľudí. Sú to svedectvá z prvej ruky od mojich priateľov v spoločenstve Emanuel. Povedali mi to počas krátkej návštevy v libanonskom Bejrúte.
S veľkou bolesťou počúvame o nátlaku, ktorý deň čo deň trápi našich bratov v Aleppe. Naozaj im hrozí, že ľudia, ktorí nenávidia kresťanskú vieru, ich zabijú ako „neveriacich“. Sú v neustálej pohotovosti. Výbuchy, ktoré sa stále ozývajú, ich oberajú o spánok a pripomínajú im, že situácia nie je normálna. Rodičia sa boja o bezpečie svojich detí a majú na to dôvod.
Jeden mladík – šikovný študent na univerzite – prechádzal cez ulicu, keď ho niečo prinútilo zastať. V tej chvíli mu okolo tváre preletela guľka. Cítil pot, keď mu preletela pred nosom. „Bol som zachránený!“ povedal mi a oči mu žiarili.
Vďaka Bohu, keď toto píšem, nikto z členov spoločenstva Emanuel nebol zranený. Ich životy sú však živým mučeníctvom. Sú presvedčení, že svojou „smrťou“ pohodliu a bezpečiu sú v meste živými svedkami o spásonosnej Kristovej láske.

Každý deň sa viac podobať Ježišovi
Keď som sa priateľov v Aleppe spýtal: „Prečo ostávate?“, odpovedali s hlbokým presvedčením. „Náš boj je duchovný,“ povedal mi jeden. A ďalší dodal: „Ide tu o budúcnosť a prežitie kresťanov v Aleppe, v Sýrii a možno aj na celom Blízkom východe.“ Tak ako sa prví kresťania po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní zomkli, tak sa aj členovia spoločenstva Emanuel zomkli, aby vydávali svedectvo, že Ježiš žije aj uprostred vojny. Vidíme tu silnú súdržnosť veriacich.
Niektorí sa rozhodli ostať, hoci dostali možnosť odsťahovať sa do bezpečia alebo do zahraničia. Zamestnávateľ mladého manžela v spoločenstve mu ponúkol, že mu dá prácu v bezpečnejšej časti Sýrie. Dokonca mu ponúkol vyšší plat. Ale manželia sa rozhodli ostať. „Najviac sa bojíme toho, že nebudeme môcť pomáhať v misii, do ktorej nás Boh spolu s inými povolal,“ povedal.
Aká je to misia? Napriek všetkým prekážkam majú ohlasovať radostnú zvesť o Božej láske a majú sa nechať viesť Duchom Svätým. Ako pri najťažších bojoch o Aleppo počas minulej jesene jeden člen spoločenstva napísal: Viac sa podobať Ježišovi je dennodenné povolanie každého kresťana.

Celý článok bude prístupný od 9.5.2017

 



 

 

 

 

Ulf a Brigitta Ekmanovci

Veľký objav

 

Neal Lozano a Matthew Lozano

Otcovo srdce

 

 

Grzegorz Ryś

Škandál milosrdenstva

 

Jim McManus

Uzdravujúca moc sviatostí