|
Nikdy som sa nepokladala za „orodovníka“ za misie. Pre ma boli „orodovníkmi“ za misie rehoníci alebo kazi, ktorí výrene hovorili o „svojej veci“ a neúnavne povzbudzovali farníkov k milodarom.
No a ha, sedím tu a akám na tunajšieho kaza, aby ma predstavil svojim farníkom. akám a v mysli sa zhováram s Bohom. Je to vdy rovnaké. Najprv sa uistím, e mi Boh vnukne, o mám poveda. Potom sa v mysli vrátim k rozhovoru, vaka ktorému som teraz tu.
Ten rozhovor sa odohral v katolíckom Kostole Panny Márie Svetla v La Luz v Novom Mexiku. Ke spomínam na ten de, 2. máj 2003, vdy si spomeniem na slnko. Akoby bolo svietilo len pre ma – stále cítim jeho hrejivé lúe.
„Zavolaj“
Práve som prišla z nemocnice, kde mi povedali, e moja matka má pokroilú rakovinu vajeníkov. Bude trva niekoko hodín, kým sa preberie po operácii: Nedokázala som v tej chvíli myslie na ni iné, iba sa utieka k Bohu. Len nedávno som konvertovala, no spomenula som si na slová kaza spred niekokých rokov: „Keby bola vaša matka chorá, nezavolali by ste svojim priateom a nepoprosili ich, aby sa za u modlili? Takto môete zavola aj svätých.“ Nikdy predtým som sa takto nemodlila, no ha – moja matka bola vemi chorá. Vtedy som si spomenula na jednu svätú, Katarínu Drexelovú.
Zháala som finanné prostriedky pre katolícke školy a obdivovala som Drexelovej prácu v katolíckom školstve. Pouila celý svoj majetok a celý svoj ivot zakladala katolícke školy v chudobných oblastiach. Prostredníctvom výuby privádzala deti k Eucharistii a k ivotu v Kristovi. A tak som poprosila túto svätú, aby sa so mnou modlila. Neprosila som Boha, aby uzdravil moju matku. Prosila som len o as. Nebola som pripravená poveda zbohom.
o som v ten de zakúsila v modlitbe, sa dá len ako vyjadri slovami. Svetlá, hudba – bolo to zázrané, mocné, no tiché. Iba som plakala a bol som si istá, e svätá Drexelová (tak som ju volala) je so mnou.
Ke som odchádzala z kostola, povedala som jej: „akujem, e si sa so mnou modlila. Chcem, aby si vedela, e obdivujem, o si urobila pre katolícke školy. Ak niekedy budeš potrebova pomoc, zavolaj.“
Vrátila som sa do nemocnice a našla matku, ako sa bez bolesti preberá po operácii. O tri dni z nemocnice odišla a nasledujúci týde zaala s chemoterapiou. Lekári je dávali len dva mesiace ivota.
Pomôeš?
Vrátila som sa do „normálneho“ ivota v Indianapolise, kde moje deti chodili do Katolíckej školy Ducha Svätého a ja som zháala peniaze pre strednú školu venovanú pamiatke pátra Tomáša Scecinu.
V auguste, tri mesiace po operácii, mi matka zavolala. „Som v poriadku,“ povedala. „Nádor sa zmenšuje a zdá sa, e na chvíu budem ma pokoj.“
Takmer hne, ako som poloila telefón, znovu zazvonil: „Dot, tu je sestra Katarína zo Školy svätého Michala pre Indiánov v Arizone. Prepá, e a vyrušujem doma.“ Sestru Katarínu som stretla pre niekokými rokmi a navštívila som aj jej školu, jednu z prvých, ktoré zaloila Katarína Drexelová. Škola svätého Michala je v diecéze Gallup, jednej z najchudobnejších v celých Spojených štátoch. Škola ponúka katolícke vzdelanie deom z pôvodných amerických domorodých kmeov, takmer devädesiat percent z nich sú deti z kmea Navaho.
Sestra Katarína sa mi posaovala, e pre nedostatok finanných prostriedkov hrozí, e Školu svätého Michala budú musie zatvori. „Potrebujeme tvoju pomoc,“ povedala. „Akoby sama svätá Katarína chcela, aby som ti zavolala.“
Ke sestra Katarína nahlas vyjadrila svoje obavy, ako mi zaplatia, ba i vôbec budem chcie pomôc, jediné, na o som bola schopná myslie, bolo to, o som súbila vtedy v máji svätej Drexelovej. Môj obdiv k jej práci bol obrovský – aká es pomôc jednej z jej škôl.
„Nebojte sa, sestra, pomôem vám,“ prerušila som ju.
Pomôeš viac?
S nadšením a pokorou som zaala radi sestre Kataríne a uitekám, ako získava finannú podporu pre školu. Spolu s demi sme sa vzdali lyovaiek a menších výletov, aby som si mohla dovoli obas navštívi Školu svätého Michala, ktorá bola vzdialená takmer dvetisícpästo kilometrov. Najprv nerozumeli, preo to robím; bolo to pre nás všetkých aké. „Pomáham zachráni katolícku školu, ktorá je ovea chudobnejšia ne tá, do ktorej chodíte vy,“ vysvetovala som im.
Postupne sa situácia zlepšovala a bolo jasné, e Školu svätého Michala nebudú musie zatvori. No potom prišla ešte väšia prosba: zaiatkom roku 2005 sa ma biskup Donald Pelotte opýtal, i by som sa presahovala a pomohla celej Gallupskej diecéze. „Boh a volá,“ povedal. „Cítiš to?“
Mal pravdu. Cítila som Boie volanie. A tak som sa v júni toho roku presahovala so svojimi troma najmladšími demi – vtedy tínedermi – a pohodlný ivot na predmestí sme vymenili za ovea jednoduchší v Gallupe v Novom Mexiku. Dvaja starší boli napodiv vzrušení, no moja najmladšia dcéra sa hne v prvý de rozplakala. Bolo to aké.
No deti sa prispôsobia. Dnes sú všetky normálne, šastné, úspešné a horlivo pomáhajú uom v núdzi. Dvadsajedenroný Ján je jedným z našich najúspešnejších propagátorov misií. Devätnásroná Jamie je muzikálne nadaná – o svoj talent sa delí s ostatnými na našich dobroinných akciách. Nedávno nahrala piese pre naše DVD. Sedemnásroná Jori vdy s vekou chuou pomáha pri získavaní finanných prostriedkov pre svoju školu v Gallupe. Môj najstarší syn Lee prišiel za nami. Vzdal sa dobrej práce v Indiane, aby rozbehol program komunikácie v našej diecéze.
A mama? ila ešte tri roky. Ke v októbri 2006 zomrela, mala som pre u toko asu, koko som potrebovala.
Báze a úas.
V diecéze Gallup pracujem u takmer pä rokov. Aj ke si niektorí udia v Indiane mono myslia, e som sa zbláznila, ke som sa s demi presahovala do „divoiny“, všetci sa máme dobre. Naše oi a srdcia sú otvorené.
Pomôc podpori túto rozahlú zápasiacu diecézu, ktorá je domovom siedmich amerických domorodých kmeov, je úasné dobrodrustvo. Napa ma to pokorou. asto sa divím, ím som si zaslúila také poehnanie.
Je to veká úloha a ja sa stále modlím so svätou Drexelovou. V skutonosti sa naše ivoty ešte viac spojili. asto cítim jej prítomnos a upokojuje ma, ke viem, e sa so mnou modlí.
Áno, som „orodovník“ za misie. Obyajná matka, katolíka, ktorá ešte pred pár rokmi sedela v lavici v kostole, pozerala sa na hodinky a myslela na všetky bené veci, ktoré mala urobi – nemala ani tušenie, e Boh má taký úasný plán.
Dot Tesová je výkonnou riaditekou Nadácie katolíkov v diecéze Gallup v Novom Mexiku a Arizone. Viac informácií nájdete na www.catholicpeoplesfoundation.com.
|
