Teraz je �as naplnenia
Máme novú zmluvu zalo�enú na lepších pris�úbeniach

Prorok Jeremiáš viac ne� 500 rokov pred Je�išovým narodením pris�úbil, �e Boh uzavrie so svojím �udom „novú zmluvu“ (Jer 31, 31). Táto nová zmluva bude ma� ove�a vä�ší rozsah a h�bku ne� tá predchádzajúca. Bola taká odlišná, �e Jeremiáš zvolal: „Lebo Pán stvorí �osi nové na zemi“ (Jer 31, 22). Akoby Boh opä� stvoril svoj �ud.

V predchádzajúcom �lánku sme videli, �e Boh v tejto novej zmluve s�úbil, �e do našich s�dc vlo�í svoj zákon. Videli sme, �e s�úbil da� nám nové srdce a nového ducha. Napokon sme videli, �e táto zmluva dosiahne svoje najvyššie naplnenie v Je�išovi.

V tomto �lánku chceme hlbšie preskúma� novú zmluvu. Chceme pochopi�, �e Je�iš je najvä�šou Bo�ou pomocou pre jeho �ud. Chceme spozna�, �e je lepšou zmluvou ne� tá, ktorú Boh uzavrel s Izraelom. A chceme prija�, �e táto zmluva nás zjednocuje s Bohom.

Jeden bo�ský prostredník

Prostredník zmieruje, zjednocuje odcudzené strany. Písmo pou�íva obraz prostredníka na Je�iša a jeho dielo zmierenia s Bohom. Vidíme tie�, �e pred Je�išom sa toto dielo zmierenia vykonávalo prostredníctvom krvi obetných zvierat.

Napríklad ke� Moj�iš uviedol zmluvu medzi Bohom a jeho �udom, konal ako prostredník, lebo vzal krv mladých teliat a polovicu vylial na oltár a druhú polovicu na �ud. Táto obeta bola znamením, �e Boh a jeho �ud sa spájajú skrze „krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Pán“ (Ex 24, 8).

Podobne v De� zmierenia konal ve�k�az ako prostredník, ke� obetnou krvou pokropil oltár. Táto krv sa obetovala na zmierenie za hriechy, ktoré v tom roku �ud spáchal; a bez krvi by sa ich hriechy nemohli odpusti� (Lv 17, 11).

Hoci tieto obety boli dobré, mali svoje obmedzenia. Zvieracie obety prikrývali hriechy �udí, ale ako Písmo hovorí, nebolo mo�né, aby hriechy odstránili (Hebr 10, 4). Bolo potrebné nie�o viac. �udia potrebovali iného prostredníka a inú obetu.

Boh preto inicioval novú zmluvu. Aj ona bola spe�atená krvou, ale tentokrát bola obetovaná Je�išova krv. A namiesto hriešneho �udského ve�k�aza sa stal naším prostredníkom sám Je�iš, ve�ný a bezhriešny Bo�í Syn. Ke�e obetoval svoju krv, naše hriechy neboli len prikryté, ale odstránené. Jeho krv má moc dosta� sa do zákutí nášho srdca a o�isti� nám svedomie. Má moc zjednoti� nás s Bohom vo vz�ahu, �o nedoká�e urobi� nijaká iná obeta.

Zmluva naplnená milos�ou

Je jasné, �e táto zmluva sa netýka len odpustenia hriechov. Je�iš ako prostredník zmluvy nám nielen odpustil hriechy a spasil nás, ale prišiel nás aj zjednoti� s Bohom. Prišiel odstráni� ka�dú preká�ku, ktorá nás odde�uje od Pána: nielen náš hriech, ale aj našu zmätenos� a bezmocnos�. Prišiel nás u�i� by� svätými, láskavými a štedrými ako on a stara� sa o iných. Je�iš od chvíle svojej smrti, ke� inicioval novú zmluvu, dáva nám nekone�nú milos� – milos�, ktorá nám pomáha �i� túto zmluvu vernejšie.

Ak sa pozrieme na starozákonné dejiny, vidíme, �e Izraeliti boli v za�arovanom kruhu. Najprv pokorne a v�a�ne poslúchali Boha, ale po �ase pod�ahli pokušeniam a upadli do neposlušnosti. Napokon zabudli na svoju zmluvu s Bohom, �o malo tragické následky. V neš�astí si uvedomili, �e hlboko padli, kajali sa za svoje hriechy a vrátili sa k poslušnosti – ale potom sa cyklus opä� opakoval (Sdc 2, 7 – 23).

Nová zmluva je iná. Obsahuje ove�a hlbšie vykúpenie, ktoré ni� nedoká�e prekona�. Jej dary a milosti platia v ka�dej dobe a sú dnes také nové, aké boli na prvú ve�kono�nú nede�u. Ako napísal svätý Pavol, milos� pre nás sa teraz „rozhoj�uje“ ka�dý de� (Rim 5, 20).

Plán sa rozvíja

List Hebrejom hovorí o milosti, ktorá je podstatou novej zmluvy. Zh��a rozdiely medzi tými dvomi zmluvami. Je�iš je pod�a Listu Hebrejom prostredník „lepšej zmluvy zalo�enej na lepších pris�úbeniach“. Pokra�uje: „Ve� keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa h�adalo miesto pre druhú.“ Ale Boh našiel chybu, a tak povedal: „Uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu“ (Hebr 8, 6 – 8).

Nie�o nebolo v poriadku s tým, ako �udia prijali a �ili prvú zmluvu. Samozrejme, tá zmluva nebola chybná. Boh nerobí chyby! Ale problém je v tom, �e bola obmedzená. Prvá zmluva nemala moc a milos�, ktorú Izraeliti potrebovali na dodr�iavanie Bo�ích zákonov. Boh im dával svoju milos�, ale tá sa priamo netýkala ich hriešnej prirodzenosti.

Ako svätý Pavol napísal Rimanom, �udia, ktorí �ili pod�a prvej zmluvy, chceli kona� pod�a Bo�ích prikázaní, ale napokon robili pravý opak, preto�e hriech bol v nich stále �ivý a �inný. Pavol hovoril v mene svojich spolubratov �idov: „Ja neš�astný �lovek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti? Ale nech je Bohu v�aka skrze Je�iša Krista, nášho Pána!... Ve� zákon Ducha, ktorý dáva �ivot v Kristovi Je�išovi, oslobodil (ma) od zákona hriechu a smrti“ (Rim 7, 24 — 8, 2).

Lepšie pris�úbenia

Aké sú teda tie „lepšie pris�úbenia“? Sústre�ujú sa na tri Bo�ie diela v našom srdci a mysli. Po prvé, skrze novú zmluvu Bo�ie zákony budú jeho rukou vpísané do našich s�dc. Po druhé, pre túto zmluvu sa ka�dý z nás mô�e osobne stretnú� s Bohom. Po tretie, ke�e Je�iš prelial svoju krv, všetky naše hriechy sú odpustené a naveky zabudnuté.

Samozrejme, pri ka�dej dohode sú dve strany a ka�dá strana má svoje úlohy. Ke� sme hovorili o Bo�ích pris�úbeniach, sústredili sme sa hlavne na Bo�ie úlohy. Ale musíme to poveda� jasne: Boh od nás o�akáva, �e splníme svoju �as� zmluvy. O�akáva od nás, �e budeme dodr�iava� jeho prikázania a správa� sa jeden k druhému s láskou a spravodlivos�ou. O�akáva od nás, �e sa budeme stara� o tých, ktorí sa nedoká�u o seba postara�. Chce, aby sme ho milovali a milovali sa navzájom.

Ke� dnes máme splni� svoju �as� zmluvy, a tú úlohu Izraeliti nedokázali splni�, vidíme, �e v nás pôsobia všetky tieto lepšie pris�úbenia. Bo�ia milos� nám dáva silu, aby sme boli blízko pri �om, odolávali pokušeniu a milovali sa navzájom.

Pre�o je to tak? Ako predpovedal Jeremiáš, Boh nám vpísal svoje zákony do srdca. Votkal svoju milos� do ka�dej nitky našej bytosti a urobil z nás nové stvorenie. Teraz máme silu prekona� obmedzenia našej hriešnej prirodzenosti – ak sa rozhodneme obráti� sa k Pánovi. Máme silu, aby v nás hriech nepanoval, preto�e náš starý �ivot bol ukri�ovaný s Je�išom (Rim 6, 11 – 12; Gal 2, 19 – 20). Niet divu, �e Písmo ich nazýva „lepšími“ pris�úbeniami!

Slávte svoju novú zmluvu!

Tak ako výro�ný sviatok Ve�kej noci dal Izraelitom príle�itos� spomenú� si a obnovi� svoju zmluvu s Pánom, my máme ka�dodenné slávenie svätej omše. Pod�a otcov II. vatikánskeho koncilu sa pri svätej omši obnovuje „zmluva medzi Pánom a �lovekom“. Na oltári obetujeme Kristovo telo a krv, a tak oslavujeme to, �o Je�iš pre nás vykonal na krí�i. A pri tomto slávení nás pri�ahuje „pôsobivá Kristova láska“ a nap��a nás dôvera v Pána (O liturgii 10).

Bratia a sestry, toto je sláva novej zmluvy. Boh nám v Je�išovi umo�nil ma� ú�as� na svojom bo�skom �ivote. Táto nová zmluva vytvorená Je�išovou krvou nám ukazuje h�bku a šírku Bo�ej lásky k nám. Toto oslavujeme a opätovne pre�ívame, ke� sa schádzame na svätú omšu. Nech nikdy nezabudneme, aký dobrý je náš Otec, a nech sa všetci radujeme z ve�kosti našej zmluvy s ním!