Pán zmluvy
Boh bol v�dy verný svojmu �udu

�o vám napadne, ke� po�ujete slovo zmluva? Neznie to ve�mi nábo�ensky, však? Ve� zmluvy sú sú�as�ou ka�dodenného �ivota. Ale majú miesto aj v nábo�enstve. Napríklad ke� snúbenci vyslovujú man�elskú prísahu, v podstate uzatvárajú medzi sebou zmluvu. Súhlasia, �e budú spolo�ne �i� v láske a budú sa navzájom podporova�. Rodiny �asto fungujú pod�a nepísaných zmlúv – dohôd o tom, aký vz�ah budú ma� rodi�ia k de�om, a o vzájomných povinnostiach. Podobne uzatvárajú profesionálne športové tímy istú zmluvu so svojimi hrá�mi. Povedia, �o o�akávajú od ka�dého �lena tímu, a sú�asne sa zaväzujú ka�dému hrá�ovi vyplati� ur�itú sumu pe�azí.

Zmluvy existujú u� tisíce rokov. V starozákonnej dobe, ke� dva rody alebo kmene mali ve�ký spor, �asto rokovali o prímerí a uzatvorili zmluvu, v ktorej sa vyjadrili podmienky dohody. V iných prípadoch sa slabší národ pripojil k silnejšiemu národu a navrhol, aby spolu uzatvorili zmluvu. Silnejší národ s�úbil, �e bude chráni� slabší národ a obchodova� s ním výmenou za s�ub slabšieho národa, �e nebude uzatvára� spojenectvá s nepriate�mi silnejšieho národa.

Nezále�í na tom, akí silní alebo slabí sú ú�astníci zmluvy. Nezále�í na tom, �i ide o ve�kú alebo malú zále�itos�. Jedno sa však nemení: zmluva sa pova�ovala za posvätnú dohodu, ktorá by sa nikdy nemala poruši�. Obidve strany mali dodr�a� svoju �as� dohody, lebo inak ponesú ve�mi tvrdé dôsledky – odplatu od Boha alebo urazenej strany.

Abrahám – zmluva �istej milosti

Ke� si uvedomíme, �e zmluvy boli be�né a dôle�ité, neprekvapuje nás, �e Izraeliti pova�ovali aj svoj vz�ah k Bohu za zmluvu. Od �ias, ke� Boh povolal Abraháma, aby ho nasledoval do zas�úbenej zeme, bolo jasné, �e Boh chcel budova� úzky vz�ah so svojím �udom. Chcel ho formova�, chráni� a stara� sa o�. Chcel ho oddeli� ako svoj vlastný �ud, aby zvyšok sveta videl, aký je verný a láskavý.

Bo�ia zmluva podobne ako mnohé iné zmluvy tej doby bola zmluva, kde silnejšia strana uzatvára zmluvu so slabšou stranou. Boh, silnejšia strana, prijal Izrael, slabšiu stranu, a súhlasil, �e k nim bude láskavý a bude ich chráni�. Izraeliti súhlasili, �e sa nebudú správa� ako pohania v ich okolí a nebudú sa kla�a� ich falošným bohom a bohyniam.

Hoci táto Bo�ia zmluva sa podobala tým iným zmluvám, je tu k�ú�ový rozdiel: Bo�ia zmluva s Izraelom bola úkonom �istej milosti. Boh sa zjavil bezdetnému nomádovi Abrahámovi. Vyzval ho, aby ho nasledoval, a s�úbil mu, �e ak to urobí, bude po�ehnaný viac, ne� si doká�e vysníva�. Kone�ne bude ma� deti – také po�etné potomstvo, ko�ko je hviezd na nebi. Z jeho potomkov sa stane národ. A ten národ bude napokon po�ehnaním pre celý svet. Bude kanálom Bo�ej milosti, jeho vernosti a ochrany pre ka�dého �loveka na zemi, ktorý sa obráti k nemu.

To všetko pochádzalo z Bo�ej iniciatívy. Abrahám neh�adal Bo�iu ochranu. Ne�iadal, aby ho niekto po�ehnal alebo mu pomohol. Boh jednoducho prišiel z neba a uzatvoril s ním zmluvu. Abrahám musel len uveri� Bo�ím pris�úbeniam a �o najlepšie nasledova� Boha.

Moj�iš – nové povolanie a nová identita

Abrahám bol len za�iatok. Boh v rôznych dobách prejavoval svoju vernos� tak, �e pripomínal svoju zmluvu s �udom a dokonca ju ešte rozšíril. Mnoho storo�í po Abrahámovi, ke� Izraeliti boli v tvrdom egyptskom otroctve, Boh opä� pomohol svojmu �udu a vyslobodil ho. Skrze Moj�iša previedol �ud cez �ervené more a zaviedol ho na púš�, kde mu opä� ponúkol zmluvu.

Tentoraz bola zmluva širšia a hlbšia. Bola širšia, preto�e znamenala ustanovenie Izraela ako oddeleného jedine�ného národa. �udia u� viac neboli len Abrahámovými potomkami. Ke� Boh uzatváral túto zmluvu s �udom, povedal im:

„Sami ste videli, �o som urobil Egyp�anom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. Ak teraz budete po�úva� môj hlas a zachováva� moju zmluvu, budete mojím vlastníctvom medzi všetkými národmi; lebo moja je celá zem. Budete mi krá�ovstvom k�azov a svätým národom“ (Ex 19, 4 – 6).

Bol to oddelený národ, národ s poslaním, ktoré si nijaký iný národ nemohol nárokova� ani predstavi�. Boh si ho oddelil pre seba a bol vzácny v jeho o�iach. S�úbil, �e �ud bude chráni� a k�mi�. Izraeliti zas s�úbili, �e ho budú poslúcha� a budú jeho osobitým národom.

Táto zmluva bola hlbšia, preto�e Boh jasnejšie povedal, �e o�akáva, �e jeho �ud sa bude správa� ur�itým spôsobom. Dal im desatoro prikázaní, aby ich �ivot bol svedectvom o Bo�ej svätosti a spravodlivosti. Dal im bohoslu�bu, ktorá sa sústre�ovala okolo archy zmluvy, aby k nemu prichádzali a hlbšie pre�ívali jeho prítomnos�. A dal im pokyny, ako majú pristupova� k národom vo svojom okolí, aby mu ostali úplne oddaní a vy�arovali jeho dobrotu svojim susedom.

Boh skrze túto zmluvu s láskou pristúpil k Abrahámovým potomkom a urobil z nich izraelský národ. Urobil z nich osobitný národ a povolal ich, aby �ili tak, �e budú svetu zjavova� jeho ve�kos�.

Jeremiáš – prís�ub novej zmluvy

�as plynul, izraelský národ rástol a darilo sa mu. Usadili sa v krajine Kanaán tak, ako to Boh pris�úbil Abrahámovi. Za�ali �i� ako nezávislý národ a Bo�í svätý �ud. Prišli však problémy. Ke� si �udia zvykli na nový �ivot, za�ali stráca� zo zrete�a svoje výsadné povolanie. Zabudli na zmluvu, ktorú Boh s nimi uzatvoril, a za�ali sa správa� ako národy v ich okolí. Bohatí za�ali vykoris�ova� chudobných. Nábo�enských vodcov pri�ahovali nábo�enstvá Kanaán�anov a Filištíncov. Mnohí izraelskí králi sa viac venovali zvyšovaniu svojej moci ne� dodr�iavaniu zmluvy a tomu, aby viedli �ud v pokoji.

Je smutné, �e ke� sa �udia vz�a�ovali od zmluvy s Bohom, vz�a�ovali sa aj od jeho ochrany a milosti. Napokon Izrael porazili silnejšie národy v jeho okolí a �udia boli zdrvení. Vari Boh s nimi neuzavrel zmluvu? Vari nes�úbil, �e ich bude chráni�? �o sa stalo? Postupne si uvedomili, �e to všetko zaprí�inil ich hriech. Zakúsili dôsledky toho, �e nedodr�ali zmluvu s Bohom.

Boh však nenechal Izrael osamote. Na�alej mu pomáhal a ponúkal mu svoju lásku a milos�. Chcel, aby bol jeho zvláštnym majetkom. Chcel, aby boli svetlom pre národy. Uzavrel s Izraelitmi zmluvu a bol rozhodnutý ju dodr�a�. Skrze proroka Jeremiáša s�úbil, �e ich opä� zhroma�dí a uzavrie s nimi novú a lepšiu zmluvu:

„Svoj zákon vlo�ím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím �udom. Nik nebude poú�a� svojho blí�neho ani brat brata slovami: ‚Poznaj Pána!‘, lebo ma budú pozna� všetci, malí i ve�kí, hovorí Pán. Odpustím im ich neprávos� a na ich hriech si u� nespomeniem“ (Jer 31, 33 – 34).

A podobné pris�úbenie dal aj skrze proroka Ezechiela:

„Dám vám nové srdce a vlo�ím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vlo�ím do vás svojho ducha a spôsobím, �e budete krá�a� pod�a mojich príkazov... budete mojím �udom a ja budem vaším Bohom“ (Ez 36, 26 – 28).

Verný Boh

Hoci boli Izraeliti neverní, Boh ostal verný. A ke� sa ukázalo, �e sami nedoká�u dodr�a� zmluvu, s�úbil, �e im pomô�e a uzavrie s nimi novú zmluvu. Ke� sa obzrieme spä�, vidíme, �e toto pris�úbenie novej zmluvy sa splnilo, ke� Je�iš obetoval za nás svoj �ivot na krí�i. Túto zmluvu chceme preskúma� v �alšom �lánku.

Bratia a sestry, Boh je verný svojim pris�úbeniam! Od samého za�iatku pôsobí, aby z nás vytvoril svoj svätý osobitný �ud. Od samého za�iatku s�ubuje, �e sa bude o nás stara� a naplní nás svojou milos�ou. Napl�me svoju �as� zmluvy a s�úbme mu, �e budeme jeho svätým �udom – �udom, ktorý je oddelený na jeho slávu.