|
Istú farníku vemi zaujala káze zastupujúceho kaza. Spýtala sa:
„Ako ste sa nauili by taký inšpiratívny?“
Odpovedal: „Mám vea skúseností.“
„Ale odkia máte tie skúsenosti?“ naliehala.
„Z toho, e som v ivote urobil vea zlých rozhodnutí,“ znela odpove.
Slová tohto kaza nás môu naui nieo dôleité, ke alej skúmame, ako sa nás Duch Svätý i diabol usilujú ovplyvni. Kaz poukázal na svoje rozhodnutia, najmä na svoje zlé rozhodnutia ako na hlavný zdroj poznania, ktoré mu Pán dával.
Samozrejme, vea sa nauil v seminári. Jeho osobný modlitbový ivot bol prirodzeným zdrojom sily, inšpirácie a útechy. Ale najdôleitejšie lekcie prišli v laboratóriu jeho kadodenného ivota. Ke nechal pôsobi Boiu milos na kadodenné akosti ivota, nauil sa rozlišova dielo diabla a vedenie Ducha Svätého.
Ke sa svätý Pavol pozeral na svoj ivot, povedal nieo podobné: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokonil, vieru som zachoval. U mám pripravený veniec spravodlivosti“ (2 Tim 4, 7 – 8). Ke sa jeho ivot chýlil ku koncu, potvrdil význam toho, e kadý de bojoval dobrý boj. Vedel, e ak chce získa nebeskú cenu, musí kadý de trénova, pouíva svoju vieru pri rozhodnutiach, ktoré musel robi.
Drobná práca
Pavlove slová nám môu pomôc, aby sme pochopili súvislos medzi „náboenskými“ praktikami, napríklad modlitbou, a spôsobom, akým ijeme svoj kadodenný ivot. Spoiatku to môe znie udne, ale kadý de sa môeme hodiny modli, ale nemusíme sa naui zmýša ako Jeiš. Môeme kadý týde chodi na svätú omšu, ale vo svojom srdci nemusíme zai nijakú zmenu. Ak sa neotvoríme sviatostnej milosti alebo sile modlitby, bude pre nás ovea ašie viac sa podoba Jeišovi. Ak ostaneme vo svojich zabehaných koajach a budeme sa zdráha preskúma svoje myšlienky a postoje, naša myse ostane rozháraná, nevycviená a podriadi sa vplyvom Zlého.
Ke sa pozrieme na odpovede zastupujúceho kaza a svätého Pavla, vidíme, e Duch Svätý nás chce ui a formova v nás Krista. Vidíme tie, e praktiky ako pravidelná modlitba a sviatosti sú len súasou rovnice, ak chceme dosiahnu zmenu, po ktorej všetci túime. Tá sa udeje len vtedy, ke dovolíme milosti, ktorú prijímame v modlitbe a vo sviatostiach, aby ovplyvnila náš spôsob myslenia a konania v kadodennom ivote.
Ako to súvisí s našou témou spoznávania rozdielu medzi vplyvom Ducha Svätého a vplyvom diabla? Jedna z najstivejších diablových stratégií spoíva v tom, e sústreuje našu pozornos na okovek, o nás odlúi od Boha, hoci to môe znamena, e sa uspokojíme s dodriavaním prikázaní bez toho, aby sme sa starali o to, eby to na nás malo pozitívny úinok. Urobí všetko pre to, aby sme si nekládli otázky typu: „o mi bráni priblíi sa Bohu?“ alebo: „o môem urobi, aby som celý de ostal v jeho prítomnosti?“ alebo: „Ako môem druhých viac milova?“ Diabol nechce, aby sme si kládli takéto otázky, pretoe otvárajú dvere vplyvu Ducha Svätého.
Na druhej strane Duch Svätý túi zjavova nám Jeiša a oslobodi nás od hriechov, ktoré nás od neho odluujú. Chce nás ui o tajomstvách viery a hovori nám všetko, o uil Jeiš. Chce nám tie poveda, e diabol je u odsúdený a nemusíme i pod jeho vplyvom (Jn 16, 8 – 11. 13).
alobca verzus Tešite
Blišie sa pozrime na tieto dve základné duchovné sily, diabla a Ducha Svätého. ím lepšie spoznáme rozdiel medzi nimi, tým rozhodnejšie sa budeme odvraca od diabla a tým ochotnejšie dovolíme Duchu Svätému, aby konal v našom ivote.
Písmo nazýva diabla nepriateom, ktorý „obchádza ako revúci lev a hadá, koho by zoral“ (1 Pt 5, 8). Nazýva ho tie klamár a otec li (Zjv 12, 9; Jn 8, 44), ten, kto dom i nocou aluje na našich bratov a sestry (Zjv 12, 10).
Aký to rozdiel v porovnaní s Duchom Svätým! Tam, kde sa diabol nazýva nepriate, Duch je naším „obhajcom“ (Jn 14, 16). Satan je klamár, ale Duch sa nazýva „Duch pravdy“ (Jn 14, 17). Tam, kde nás diabol obalúva pred Bohom a našimi bratmi a sestrami, Duch nám hovorí, e sme milované Boie deti, pre ktoré niet odsúdenia (Rim 8, 1 – 2. 16).
o teda diabol a Duch Svätý poda tohto opisu robia? Pozrime sa na to.
alobca
Povedali sme, e diabol je klamár, nepriate, alobca. Jeho prvoradá innos je šírenie rozdelenia pomocou lí a obvinení. Ako had povedal Eve, e Boh ich chce obmedzova, tak sa diabol bude usilova presvedi nás, e Boh nechce naše dobro. „Obviní“ Boha, e má skrytý plán alebo e sa nestará o naše potreby i boje. Ak nedostaneme hne odpove na modlitbu alebo do nášho ivota vstúpi akos, diabol je tu a je pripravený vzdiali nás od Boha. Chce nás udriava v osamotenosti a zatrpknutosti.
Satan tie šíri svoje li tak, e nás priamo obviuje. Vemi rád nám pripomína naše minulé hriechy alebo zveliuje naše súasné problémy a slabosti. Vemi rád nám hovorí, e nie sme hodní Boej lásky. Hovorí nám to preto, aby sme sa sami odsudzovali a uspokojili s povrchnejším vzahom s Bohom. Povie nám: „Pozri, ako vemi si zhrešil. Nie si dos dobrý, aby sa Boh tebou zaoberal.“ Alebo povie: „Pozri, kokokrát si v minulosti zlyhal. Ako môeš vôbec dúfa, e sa dostaneš z tohto problému?“ Podobne sa diabol bude usilova naplni nás pýchou. Namiesto toho, aby nás zdrvil vinou, bude zveliova naše dary a talenty a presvedí nás, aby sme ich pouívali len pre seba, a nie pre Pána.
Napokon nás diabol obviuje pred bratmi a sestrami. Usiluje sa zasia rozdelenie do rodín a medzi priateov. Seje semená nedôvery, podozrievania a zatrpknutosti. Pobáda nás, aby sme sa zaoberali svojimi zraneniami z minulosti alebo si predstavili budúce uráky. Zahmlieva pravdu o uoch, príliš zdôrazuje ich negatívne stránky a presvieda nás, aby sme k nim nepristupovali s láskou a milosrdenstvom, ktoré si zaslúia.
Li. Obvinenia. Rozdelenia. Ke nájdete takéto myšlienky, môete si by istí, e diabol vás chce odlúi od Pána a jeho udu. Jedinou odpoveou môe by len to, e tieto myšlienky odmietnete a obrátite sa k Jeišovi s prosbou o pomoc a silu.
Tešite
Aký to rozdiel v porovnaní s Duchom Svätým! Tam, kde diabol chce sia len rozdelenie a protivenstvá, Duch chce prinies jednotu a pokoj. Jeho prvoradou prioritou je presvedi nás o Boej láske, a to nielen na rovine rozumu. Kadý de chce vlieva do nášho srdca Boiu lásku (Rim 5, 5). Svojím jemným hlasom nás utešuje. Ukazuje nám, e Boh je za nás, a nie proti nám (Rim 8, 31 – 32). Vyvracia diablove obvinenia tak, e nám otvára srdce a myse pre pravdy Písma – pravdy o Otcovom milosrdenstve, pravdy o našom vykúpení v Kristovi, pravdy o poehnaní našej vzájomnej jednoty.
Kedy môeme poveda, e Duch Svätý v nás pôsobí? Ke je naše srdce pokojné a naša myse je istá, ke sa pozeráme na udí láskavo a milosrdne. Jednoduchšie povedané, ke máme dobré myšlienky, vtedy pôsobí Duch. Svätý Jakub hovorí, e „kadý dobrý údel, kadý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel“ (Jak 1, 17). A svätý Pavol nás pobáda, aby sme si naplnili myse tým, „o je pravdivé, o je cudné, o je spravodlivé, o je mravne isté, o je milé a o má dobrú poves, o je nostné a chválitebné“ (Flp 4, 8).
Ke zistíte, e máte v mysli takéto myšlienky, môete si by istí, e Duch Svätý vás chce ovplyvova, utešova a privies blišie k Jeišovi a jeho udu.
Bdejte!
Diablovo pôsobenie a pôsobenie Ducha Svätého je ovea zloitejšie, ne sme povedali v tomto lánku. Ale ak sa nauíme rozpoznáva tieto dva vplyvy, môeme urobi veký pokrok vo svojom ivote s Pánom. Boh nás chce privies k zrelosti v Kristovi. Chce, aby sme sa podobne ako ten kaz na zaiatku tohto lánku nauili robi lepšie rozhodnutia. A lepšie sa rozhodova sa najlepšie nauíme tak, e sa nauíme rozlišova medzi hlasom diabla a hlasom Ducha Svätého. Kie všetci nasledujeme vnuknutia Ducha!
|