číslo 9,  ročník 10, september 2009 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Premenila ho láska


Svätý Ján z Kríža a prisľúbenie zbožstvenia
Richard P. Hardy

Keď ľudia čítajú knihy Jána z Kríža Výstup na horu Karmel alebo Temná noc, sú prekvapení. Zdá sa im, že Ján je náročný, a myslia si: „Ako dnes môžeme žiť podľa týchto slov? Naozaj musíme trpieť tak ako on – alebo tak, ako o tom hovorí?“ Myslím si však, že keď pochopíme Jánov pohľad na kresťanský život, nájdeme veľmi ľudskú a komplexnú cestu k Bohu.

V ďalších dvoch článkoch sa chceme pozrieť na Jánovo učenie z iného uhla, ktorý nám pomôže priblížiť sa k Bohu. Chceme ukázať, že Jánovo učenie naozaj povzbudzuje a je plné nádeje. Ján je presvedčený, že všetci sa môžeme dostať až tam, kde sa budeme milovať láskou, ktorou Boh miluje nás.

Nájsť súlad
Ján v prológu k svojej básni Živý plameň lásky otvára tému, ktorá sa tiahne celým jeho dielom: „Boh totiž vyhlásil, že Otec, Syn a Duch Svätý budú prebývať s tými, ktorí ho milovali, lebo žili Boží život a prebývali v Otcovi, Synovi a Duchu Svatom.“

Ján vysvetľuje, že jeho báseň hovorí o procese, ktorým žijeme nový život, keď sa Trojica v našom srdci udomácni a pomáha nám žiť Boží život tu a teraz. Keď máme v sebe Boha, vidíme, ako vidí on, a milujeme, ako miluje on. Robíme to celou osobnosťou, nielen svojím rozumovým chápaním. Do tejto premeny sa zapája naše telo a krv, všetky schopnosti a city. Podľa svätého Jána z Kríža všetky prvky našej ľudskej prirodzenosti – telo a duša, myseľ a duch – sú v súlade a napĺňa ich Boží život a láska.

Pred touto premenou vnímame istý nesúlad medzi svojím životom a tým, ako chceme žiť. Naša hlboko zakorenená túžba byť v jednote s Bohom zvyšuje netrpezlivosť a podráždenie, a to až do takej miery, že máme takmer bláznivú túžbu utiecť „zo situácie tohto života“ (Živý plameň lásky, 1, 36). Keď dostaneme milosti a silu, ocitneme sa v úplne inej situácii. Ocitneme sa v harmónii s Bohom. Nesúlad sa rozplynul a my žijeme tak, ako to chce Boh. Naša vôľa a Božia vôľa sú jedno.

Povolanie odovzdať sa
Podľa svätého Jána z Kríža túto premenu uskutočňuje Duch Svätý láskou, ktorá nás neničí, ale vyvoláva v nás radosť. Ján zároveň hovorí, že tento proces premeny si od nás vyžaduje nevyhnutné vyprázdnenie, odstránenie starých spôsobov, ktoré nás oddeľujú od Boha. Hovorí, že toto vyprázdnenie môže byť bolestivé napriek dobrému dielu, ktoré sa uskutočňuje vo vnútri. Inými slovami, musíme sa odovzdať, aby sa uskutočnila premena.

V tomto mnohí ľudia pokladajú Jána za príliš prísneho alebo náročného. Ale hoci Ján hovorí o bolesti, ktorá súvisí s tým, že umierame starému spôsobu života, objasňuje tiež, že potom začíname túžiť po Bohu, lebo sme zakúsili lásku:

„V tom sladkom Božom nápoji, v ktorom duša vsakuje do neho, duša sa mu najochotnejšie a s veľkým potešením odovzdáva. Túži byť úplne jeho a nikdy nemať nič iné než jeho... A keďže on premieňa dušu v sebe, robí ju úplne svojou a vyprázdňuje ju od všetkého, čo vlastní, okrem seba“ (Duchovný spev, 27, 6).

Nepochybne podľa Jána z Kríža Boh koná všetko. Ale to neznamená, že ostávame pasívni, len sedíme a čakáme. Boh nás pobáda, aby sme vstúpili do tohto procesu tak, že budeme aktívne milovať a odovzdáme sa mu. Chce, aby sme boli takí aktívni ako plamene lásky, ktorou nás jeho Duch premieňa.

Stať sa Bohom
Ján nazýva tento proces premeny dielom „zbožstvenia“. V Živom plameni lásky hovorí, že ľudia, ktorí sa premieňajú v Bohu, stávajú sa Bohom účasťou na jeho živote. A Ján v nádhernej modlitbe z Duchovného spevu, ktorá hovorí o jednote s Bohom, podčiarkuje hlbokú jednotu medzi Bohom a tými, ktorí sú zbožstvení: „... aby som sa premenil v tvojej kráse a bol ti podobný v kráse a pozeral sa na seba v tvojej kráse, vlastnil tvoju krásu. Tak budem tebou v tvojej kráse a ty budeš mnou v tvojej kráse“ (Duchovný spev, 36, 5).

Podľa Jána môžeme mať účasť na Božom živote. Naše schopnosti myslieť, konať a milovať môže premeniť milosť, takže Božia nekonečná múdrosť a láska sa stávajú našou múdrosťou a láskou do takej miery, do akej je to v tomto pozemskom živote možné. Deje sa to láskou, a nie silou.

Z tohto hľadiska je dôležité pochopiť, že Ján spája vlastnosti moci a sily so skúsenosťou potešenia, sladkosti a objatia. Áno, Boh je všemohúci a všemocný, ale zjednotenie s ním vnímame ako príjemné a sladké. Ako hovorí na viacerých miestach, láska nás zraňuje a spôsobuje utrpenie. Ale je to sladké utrpenie človeka, ktorého zasiahla láska. Usiluje sa prijať túto lásku a očistiť sa od všetkého, čo sa tejto láske protiví.

Ján na záver pripomína, že tento proces zbožstvenia nikdy nedokážeme úplne vysvetliť. Pôsobenie Ducha Svätého v našom živote je jemné a hlboké. Pochopíme ho len vtedy, keď ho zakúsime vo svojom srdci.

Celoživotný proces
Čitatelia niekedy pokladajú Jána z Kríža za príliš „scholastického“, a to najmä v jeho podrobnej diskusii o rozume, vôli a pamäti. Nemali by sme však zabúdať, že Ján je produktom svojej doby a používa výrazy, ktoré jeho poslucháči veľmi dobre poznali. Keď Ján hovorí o očisťovaní „schopností“ duše, mali by sme vedieť, že naozaj hovorí o tom, že celá naša osoba – telo i myseľ – sa premieňa, aby oživila Božiu lásku v tomto svete.

Tento druh premeny napĺňa náš ľudský rozum nadprirodzeným svetlom, takže sa stáva božským, zjednoteným s Božou mysľou. Napĺňa našu vôľu Božou láskou, takže milujeme tak ako Boh. A mení našu pamäť, city a túžby na Božiu pamäť, city a túžby. Ján hovorí, že naša duša sa stáva „dušou neba“, ale stále je úplne ľudská a žije tento život tu a teraz.

Ako sme už povedali, Ján hovorí o tomto procese zbožstvenia pomocou slov svätého Pavla o „starom človeku“ a „novom človeku“ (Ef 4, 22 – 24). Postupne pomocou milosti čoraz viac obraciame svoju pozornosť na Boha a odvraciame sa od hriechu. Ak verne poslúchame pôsobenie Božej milosti vo svojom srdci, „zbožstvujeme sa“. Nielenže sa obraciame k Bohu, ale „úplne sa meníme v Božej láske“ (Živý plameň lásky, 1, 26).

Podľa Jána nám Boh dáva všetko potrebné, aby sme si zobliekli starý život a obliekli si nový život – aby sme sa zmenili a úplne sústredili na neho. Tento proces je čistý dar, nezaslúžená milosť. Nedokážeme ho uskutočniť vlastnými silami a nestane sa to cez noc. Tento proces trvá celý život, v konkrétnych okolnostiach a udalostiach nášho života.

Obrátenie v Božej láske znamená, že Duch Svätý v nás a skrze nás pôsobí, keď sa usilujeme „nechať sa viesť silou Ducha Svätého“. V tejto etape duchovného rastu môžeme povedať, že všetko, čo robíme s láskou – všetky naše činy sú božské, lebo podľa Jána tieto činy uskutočňuje Duch, ktorý v láske a skrze lásku koná  aj činy premeneného človeka.

Z temnej noci
V tomto článku sme videli tri základné body, ktoré učí svätý Ján z Kríža. Po prvé, Boh žije v nás a chce nás premeniť. Po druhé, je možné, aby sme sa premenili a aj zbožstvili. A napokon, môže to trvať celý život, ale zjednotenie s Bohom je najdôstojnejší a najlepší spôsob, ako mu vzdať slávu svojím životom.

Ak sa „vyprázdnime“ zo starého života, môže nás naplniť Boží život. Keby dnes Ján žil, povedal by nám, že každý, kto je v stave milosti a usiluje sa každý deň odovzdať svoj život Bohu, bude vychádzať z „temnej noci“ do samotného Božieho života a zároveň zakúsi, že táto premena je radosť, lebo sám Boh nás vedie a žije v nás.

 

 

 

 

 

Andrea Tornielli

Carlo Maria Martini. Prorok dialógu

 

Peter Kreeft

Zmysel života

 

Katrina J. Zeno

Telo zjavuje Boha

 

Carl Anderson, José Granados

Povolaní milovať