číslo 3,  ročník 9, marec 2008 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Ježiš a príbeh Izraela



Po tom, čo Ježiša zatkli a vypočúvali, odviedli ho veľkňazi a zákonníci k Ponciovi Pilátovi, rímskemu správcovi Jeruzalema a Judey. Povedali mu, že Ježiš je burič, ktorý podnecuje ľudí k povstaniu proti cisárovi: „Tohoto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ“ (Lk 23, 2). Žaloby, ako napríklad obvinenie, že Ježiš zakazoval platiť dane cisárovi, boli nepopierateľne falošné. Ježiš nielenže nehlásal politickú revolúciu, ale bol dokonca neustále proti nej. Ježiš sa neprevinil buričstvom. To jeho žalobcovia sa dožadovali povstania proti Rímu (ktoré prepuklo roku 66 po Kristovi).

Táto irónia nebola Ježišovi ľahostajná. Krátko po tom, čo ho falošne odsúdili, vyslovil o tom pár tajuplných poznámok. Keď ho viedli na miesto popravy, skupina žien nariekala a bedákala nad jeho utrpením. Ježiš im povedal:

„Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia… vrchom: ,Padnite na nás!‘ a kopcom: ,Prikryte nás!‘ Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ (Lk 23, 28 – 31).

Kontrast medzi zeleným a suchým stromom je metaforou, ktorá prirovnáva súčasné zaobchádzanie s Ježišom, ktorý sa neprevinil vzburou, k vtedajšej generácii detí, ktoré sa previnia povstaním. Ježiš varuje, že ak sa takto správajú k nevinnému, možno si predstaviť, ako hrozne budú zaobchádzať s vinným. Ježiš znova prorocky upozorňuje na nadchádzajúce súženie, ktoré nastane, keď Izrael otvorene povstane proti Rímu.

Ježiš je obžalovaný zo vzbury, no skutočným vzbúrencom je Izrael. Ježišovo odsúdenie ako zločinca vinného z rebélie a odsúdenie Izraela za vzburu prorokom Izaiášom poskytuje pozoruhodnú paralelu. Pánovo slovo Izaiášovi sa začína obvinením, že Izrael je odbojný: „Počujte, nebesá, načúvaj, zem, lebo Pán hovorí: ,Synov som si vychoval a vyvýšil, ale oni mnou pohrdli‘“ (Iz 1, 2). Potom Pán karhá Izrael za ustavičnú odbojnosť a hovorí, že takýto vzdor im spôsobí iba utrpenie:

„Kde vás ešte udrieť, keď ste stále horší? Hlava je už celá boľavá a srdce celkom zamdlené. Od šľapy po temä nič na ňom zdravé; samá jazva, modrina a rana, opuchnutá, neobviazaná, neošetrená, olejom nezmäkčená“ (Iz 1, 5 – 6).

Spoločné telo Izraela je pre svoju rebéliu postihnuté od hlavy až po päty. Stručný opis izraelského kolektívneho utrpenia zodpovedá Izaiášovmu neskoršiemu opisu utrpenia, ktoré nespravodlivo podstupuje trpiaci služobník (Iz 53). Izaiáš obviňuje Izrael zo vzbury a varuje ho pred bolestivým trestom, ktorý neskoršie prekvapujúco väčšmi postihol Pánovho trpiaceho služobníka než izraelský národ.

Prorocký zmysel obvinení proti Ježišovi je teraz zjavný. Ježiš berie na seba obvinenie zo vzbury, ktorou sa v skutočnosti previnil Izrael. Tým sa stáva trpiacim služobníkom, o ktorom prorokoval Izaiáš. Služobníkom, ktorý bude potrestaný od hlavy až ku špičkám prstov na nohách. Ježiša potrestali namiesto Izraela. Celé stáročia vnímajú kresťania utrpenie trpiaceho služobníka a izraelského spoločenstva v Izaiášovi ako prorocký opis Ježišovho utrpenia.

Keď Pilát uvažuje, či odsúdi Ježiša bez akéhokoľvek dôkazu o previnení, vzrušene sa pred ním zhromažďuje rozvášnený dav. Zástup kričí: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ (Lk 23, 18). Pilát mal vo zvyku prepustiť každý rok v čase Veľkej noci jedného židovského väzňa. Ľudia žiadajú, aby Pilát prepustil Barabáša, ktorý „bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu“ (Lk 23, 19). Irónia je jasná: Ježiš nie je vinný zo vzbury, zatiaľ čo Barabáš je vinný. Ale oni požadujú Ježišovu smrť a prepustenie Barabáša. Nepokojný zástup na pokraji výtržností vykrikuje na Piláta: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ (Lk 23, 21). A Pilát opäť uznáva Ježišovu nevinu a hovorí: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť“ (Lk 23, 22). To je štvrtý raz v Lukášovom rozprávaní, že Pilát vyhlasuje Ježiša za nevinného. Lukáš chce evidentne zdôrazniť Ježišovu nevinu.

Voľba medzi Barabášom a Ježišom je závažnejšia než len voľba medzi tým, ktorý jednotlivec odíde slobodný a ktorého popravia. Izrael stojí na rázcestí: sú pred ním dve rôzne cesty, dve cesty existencie Izraela. Barabáš, burič a vrah, predstavuje cestu násilnej revolúcie. Stelesňuje všeobecné presvedčenie, že kráľovstvo sa obnoví násilným a pomstivým zvrhnutím Rimanov. Je to výzva chopiť sa meča a zjednotiť sa proti Rimanom.

Ježiš stelesňuje a ponúka celkom iný prístup. Jeho cestou je odpustenie a pokoj. Kráľovstvo sa neobnoví zvrhnutím cisára, ale diabla. Je potrebné poraziť hriech, nie rímskych vojakov. Ježiš vyzýva prijať kríž a nasledovať Knieža pokoja.

On vie, že cesta násilnej revolúcie, Barabášova cesta, vedie do slepej uličky. Začiatkom toho týždňa volal k Jeruzalemu: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam“ (Lk 19, 42). Odmietnutím Ježiša odmietol ľud cestu pokoja. Voľbou Barabáša prijal násilnú revolúciu, a tá povedie ku katastrofálnej vzbure proti Rímu v rokoch 66 – 70 po Kristovi, ktorá sa skončí zničením Jeruzalema.

Volanie davu po Ježišovom ukrižovaní silnie, až kým sa Pilátovo odhodlanie nerozplynie a on kapituluje pred ich požiadavkami. „Prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli” (Lk 23, 25). Lukáš opakuje fakt, že Barabáš je burič a vrah a podčiarkuje iróniu, že prepustili vinného zo vzbury, zatiaľ čo toho, ktorý kázal proti poburovaniu, odsudzujú za vzburu. Ježiš preberá Barabášovo miesto, nevinný za vinného. V širšom zobrazení preberá Ježiš nielen Barabášovo miesto, ale aj miesto celého Izraela. Stojí za povšimnutie, že meno „Barabáš“ znamená „syn otca“ a v Starom zákone sa Izrael považuje za Božieho syna, ako to vidieť v Izaiášovom proroctve, kde Boh vyhlasuje: „Synov som si vychoval… ale oni mnou pohrdli“ (Iz 1, 2). Barabáš predstavuje odbojných Božích synov, a napokon nielen Izraela, ale všetkých hriešnikov, ktorí konajú najhoršiu vzburu proti Bohu, Otcovi.

 

 

 

 

Scott Hahn

Anjeli a svätí

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

 

Slovo medzi nami 2000 - 2018
Ochrana osobných údajov
Archív
Emailový servis
O nás
Linky
Kontakt