číslo 6,  ročník 8, jún 2007 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 clanok

 

Voda, všade voda


Ako použil Boh túto jednoduchú látku ako nositeľa smrti a života

Bože, tvoja neviditeľná moc zázračne účinkuje prostredníctvom neviditeľných znakov.

Nie je to úžasné? Táto jednoduchá veta z posvätenia vody pri krstnom obrade nám hovorí všetko o tom, čo nás Cirkev učí o sviatostiach. Prostredníctvom znakov, ako sú voda, olej a svieca, dostávame sa do kontaktu s „neviditeľnou mocou“ Boha. Každý z týchto „sviatostných znakov“ symbolizuje Božiu moc, a dokonca nám rozpráva svoj vlastný príbeh o nebeskom Otcovi a sviatosti, ktorá sa práve slávi.

Keď vezmeme do úvahy tieto skutočnosti, sústredíme sa na hlavný znak krstu – vodu. Čo nám môže povedať o novom živote, ktorý nám Boh pri krste tak hojne udeľuje?

Voda života, voda smrti

Skôr ako kňaz alebo diakon pokrstí dieťa, vysloví modlitbu nad vodou v krstiteľnici. Prosí v nej Ducha Svätého, aby jeho sila zostúpila do vody a na dieťa, ktoré bude pokrstené. Táto dlhá, ale nádherná modlitba hovorí o spôsoboch, ako Boh používal vodu v dejinách spásy. Na záver sa hovorí o tom, že voda pri krste zmyje hriechy a prinesie nový život. Takmer na začiatku modlitby je táto veta:

Tvoj Duch sa už na počiatku stvorenia vznášal nad vodami, a tak voda už vtedy dostala schopnosť posväcovať.

Od nepamäti ľudstvo fascinovala voda. A niet sa čomu čudovať. Voda pokrýva 70 % zemegule a tvorí približne 65 % ľudského tela. Umožňuje rastlinám rast, udržiava pri živote živočíchy, osviežuje nás a pomáha nám, aby naše telo správne fungovalo. Z týchto a ďalších dôvodov zohráva táto jednoduchá substancia životne dôležitú úlohu v každej spoločnosti, a dokonca aj v mytológii. Dáva a podporuje život, umožňuje rast, čistenie a rozvoj. Ľudia si ju vždy ctili a nesmierne cenili.

Vôbec nás preto neprekvapuje, že Boh určil vode takú nesmierne dôležitú úlohu v dejinách svojho ľudu Izraela. Kniha Genezis rozpráva príbeh o Božom Duchu, ktorý sa vznášal nad vodami pri samom stvorení sveta a vytvoril „prameň“, pomocou ktorého po zmiešaní s hlinou Boh stvoril Adama (Gn 1, 2; 2, 7). Bez vody by zrejme nebolo nijaké stvorenie. Preto ani znovuzrodenie by nebolo možné bez vody.

Význam vody sa však neskončil pri stvorení sveta. Pretrváva celé veky. Voda je omnoho dôležitejšia než len ako prvotný zdroj požehnania a života. V modlitbe nad krstnou vodou sa kňaz alebo diakon ďalej modlí:


Potopou sveta si vopred naznačil naše znovuzrodenie, keď v hlbinách jedného a toho istého živlu bol koniec nerestí a začiatok čností.

Voda dokázala svoju moc nad životom aj ničením – od mohutných vôd rieky Eufrat až k nedozernému Stredozemnému moru, od Galilejského jazera, známeho náhlymi a prudkými búrkami, k Mŕtvemu moru, ktoré je také slané, že v ňom neprežije nič. V príbehu o Noemovi a veľkej potope použil Boh vodu ako nástroj trestu za hriech. V Knihe Exodus sa vo vodách Červeného mora utopilo egyptské vojsko. Voda zachránila Izraelitov pred návratom do otroctva.

Keď Ježiš utíšil búrku na mori, apoštoli sa s údivom pýtali: „Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode, a ony ho poslúchajú?“ (Lk 8, 25). Dovtedy videli množstvo zázrakov, no tento zázrak im vyrazil dych. Utíšením vetra a vĺn dokázal Ježiš nielen svoju moc nad prírodnými silami, ale aj nad nadprirodzeným chaosom, ktorý vraj prebýval v moriach (Iz 27,1, Jób 40, 25 — 41, 26).

Vo vode bola sila, ktorá presahovala hranice jej prirodzených vlastností, a zdalo sa, že túto silu nie je možné skrotiť. Len Boh, ktorý stvoril vodu a naplnil ju životom, mohol ju ovládnuť a podriadiť si ju. A práve to Ježiš urobil. A urobil ešte oveľa viac. Nielenže premohol ničivú silu vody. Naplnil ju milosťou a zmenil ju na zdroj večného požehnania. Modlitba pri krste pokračuje:

Keď Ján pokrstil tvojho Syna vodou Jordána, pomazal si ho Duchom Svätým.

Keď sa Ján Krstiteľ objavil v judejskej púšti, vyzýval ľudí, aby sa prišli pokrstiť v rieke Jordán. Tento „krst“ bol pre ľudí príležitosťou verejne sa kajať a zároveň prejaviť túžbu zmyť svoje hriechy. Keď však za Jánom prišiel Ježiš, stalo sa niečo dôležitejšie. Jánov obrad jednoduchý sa zmenil na stretnutie s Bohom meniace život.

Po tom, ako sa Ježiš po Jánovom krste vynoril z vody, z neba počul Otcov súhlas a v podobe holubice sa nad ním vznášal Duch Svätý. Ježiš sa ponoril do vody tak ako hociktorý iný človek, ktorý sa prišiel dať pokrstiť Jánovi. Keď však Ježiš vyšiel z vody, stali sa zvláštne veci. Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas, ktorý ho označil za milovaného Syna, v ktorom má zaľúbenie.

Podľa toho, ako tvorcovia evanjelií opisujú túto ohromujúcu udalosť, Ježišov krst naznačuje budúcnosť, keď bude ležať v zapečatenom hrobe ako všetci zomrelí, ale potom vstane z mŕtvych v sláve, akú nijaký iný človek nezažil. Vyzerá to, akoby Ježiš „zomrel“ v rieke Jordán a potom „vstal z mŕtvych“ ako víťazný Boží Syn, ktorý začal verejne účinkovať, konať zázraky, uzdravovať a odpúšťať hriechy. Ježišov krst zahŕňa smrť aj život. Preto môže každý, kto je pokrstený v jeho mene, mať účasť na jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Takto Ježiš premenil krstnú vodu na vodu smrti a života.

Vari neviete?

Tento krátky pohľad na význam vody pri udalostiach opísaných v Biblii môže očariť, ale zostane len teóriou, kým si nezačneme klásť otázky. Napríklad ak sviatosť naozaj prináša milosť, ktorú symbolizuje, musíme si podrobnejšie všimnúť slová svätého Pavla: Verím, že ak som pokrstený v Kristovi Ježišovi, potom som pokrstený v jeho smrť? Verím, že môj „starý spôsob života“ – zotročený hriechom a zviazaný smrťou – bol ukrižovaný spolu s Ježišom a dosiahol som tak oslobodenie z pút hriechu? Naozaj sa pokladám za mŕtveho pre hriech a živého pre Boha v Ježišovi Kristovi? A napokon verím, že hriech nemusí mať posledné slovo v mojom živote?

Uveriť v to je pravdepodobne najväčšia úloha, pred ktorou stojíme. Boh chce, aby sme všetci vedeli, čo sa s nami stalo. Chce, aby sme všetci vedeli, že bez ohľadu na to, kedy sme boli pokrstení, krst nám umožnil žiť novým životom. G. K. Chesterton, známy spisovateľ 20. storočia, povedal, že „problém“ kresťanstva nespočíva v tom, že keď ho ľudia vyskúšajú, ukáže sa ako neúčinné. Problém je skôr v tom, že „sa zdá byť ťažké, a preto ho ani nevyskúšajú“. Možno by sme tento výrok mohli trochu pozmeniť a povedať, že kresťanstvo vyskúšali, ale len čiastočne. Tieto skúšky boli založené väčšmi na obmedzenej ľudskej prirodzenosti a menej na milosti, ktorá naplnila naše srdce pri krste.

Skúste tento mesiac „vyskúšať“ kresťanstvo novým spôsobom. Zakaždým, keď sa ráno prebudíte, povedzte Ježišovi, že v neho veríte. Vyznajte mu – a čo je ešte dôležitejšie, povedzte sami sebe – že ste boli pokrstení s ním a že krstná voda vo vás odsúdila hriech na smrť. Vyznajte mu, že ste novým stvorením a už nemusíte žiť spútaní hriechom a pokušeniami. Vyznajte mu, že krstná voda vám skutočne dala silu každý deň odmietať hriech a podriadiť sa Duchu Svätému.

Na konci modlitby nad krstnou vodou kňaz alebo diakon hovorí tieto slová: Prosíme ťa, Bože, nech prostredníctvom tvojho Syna zostúpi sila Ducha Svätého do tohto prameňa, aby všetci, ktorí v krste tajomne umierajú a sú pochovaní s Kristom, povstali s ním aj k životu. Je to prísľub pre každého, pre všetkých. Prísľub, že všetci môžeme byť naplnení tu a teraz, že svoju vieru môžeme vložiť do Ježiša a že nám dá všetko skrze vodu nášho znovuzrodenia.


 

 

 

 

Mária Celesta Crostarosa

Meditácie na obdobie cez rok

 

Carl Anderson, José Granados

Povolaní milovať

 

Joseph Fadelle

Za každú cenu

 

 

Redemptoristi

Modlitbový denník 2014