číslo 5,  ročník 7, jún 2006 RSS Slova medzi nami Slovo medzi nami na facebooku
hlavná stránka     späť         
vrch1 Madagascar

 

Redemptorista na misiách

Opäť sme mali v našej redakcii vzácnu návštevu. Krátko bol doma na Slovensku redemptorista páter Štefan Varecha, ktorý od septembra 2005 pôsobí na Madagaskare. Nuž sme ho trochu „vyspovedali“.

Otec Štefan, prečo práve Madagaskar?

Na tomto ostrove už vyše tridsať rokov pôsobia talianski redemptoristi z Neapolskej provincie. Keďže počas mojich štúdií v Taliansku som bol s nimi v úzkom kontakte, ponúkli mi účasť na práci v medzinárodnej komunite. Bol som tam mesiac v roku 2002 a „ochorel“ som na Afriku. To znamená, že kto raz strávi v Afrike nejaký čas, pociťuje túžbu znovu sa tam vrátiť. Preto som po návrate na Slovensko predložil prosbu nášmu vedeniu, aby mi umožnili misijný pobyt na Madagaskare.

Môžeš nám Madagaskar trochu priblížiť?

Je to ostrovný štát v juhovýchodnej Afrike. Je asi desaťkrát väčší ako Slovensko, má okolo pätnásť miliónov obyvateľov. Polovica z nich vyznáva tradičné náboženstvo – animizmus, predovšetkým veľmi ponurý kult predkov. Ľudia nosia pri sebe amulety, v ktorých majú popol svojich predkov. Okrem toho je tam okolo 20% katolíkov, približne rovnaký počet protestantov a asi 4% moslimov.

Je to štát veľmi bohatý na nerastné suroviny, no jeho obyvatelia sú veľmi chudobní. Vyplýva to aj z ich mentality – žijú len pre prítomnosť. Vypaľujú tam obrovské plochy lesov, aby získali pastviny. No to spôsobuje, že pôda sa rýchlo vyčerpá a obdobie sucha celú plochu zničí. Šamani potom tvrdia, že kresťania zadržiavajú dážď.

Ľudia bývajú v chatrčiach, ktoré si väčšinou stavajú z konárov a oblepia ich blatom. Často sú bez okien, lebo v nich len spávajú. Keďže tam v podstate neexistuje hygiena, veľa ľudí má parazity a iné choroby z nekvalitnej vody.

Je tam veľmi veľa neúplných rodín. Súvisí to predovšetkým s nezodpovedným prístupom k životu. Často sa totiž stáva, že keď má rodina dve, tri deti a muž ich nevládze uživiť, jednoducho odíde na druhý koniec ostrova a tam si založí novú rodinu. No po čase aj tú opustí.

Spomenul si medzinárodnú komunitu.

Naše konštitúcie a závery posledných generálnych kapitúl nám veľmi odporúčajú nové prvky spolupráce medzi provinciami. Patrí k nim aj vytváranie medzinárodných komunít predovšetkým v oblastiach, kde sú veľké misijné požiadavky, ktoré by jedna provincia sama ťažko zvládla. Práve na Madagaskare sa neapolskí redemptoristi snažia takúto komunitu vytvoriť. Okrem mňa je v nej Brazílčan, Taliani a domorodí Malgaši. Naša Kongregácia má na Madagaskare už 14 domorodých kňazov, asi 20 študentov teológie a 12 kandidátov.

Čo robíte?

V hlavnom meste vedieme formačný dom. Naši študenti študujú na jezuitskom teologickom inštitúte v Antananarive. V rámci formácie sa študenti venujú stretnutiam s deťmi a mládežou. Každý týždeň na ne prichádza okolo sto chudobných detí z našej farnosti, väčšinou sú to deti ulice, o ktoré sa nik nestará.

Aby som vám mohol priblížiť našu ďalšiu činnosť, musím niečo povedať o štruktúre tamojšej cirkvi. Každá diecéza je rozdelená na tzv. dištrikty. Sú to rozľahlé územia, na ktorých sa nachádza okolo 30 väčších dedín, ktoré tvoria farnosti. V každej je nejaký kostol, aj keď často je to len búda zakrytá plechom, v ktorej je strašná horúčava. Farnosti pre nedostatok kňazov vedú farská rada a katechéti, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na formačných stretnutiach v katechetických centrách. Jedno z nich neďaleko Muramanga vedú redemptoristi. Po Veľkej noci budem práve v tomto centre nejaký čas pracovať.

Naši pátri navštevujú farnosti počas tzv. turné, ktoré trvá týždeň až dva podľa vzdialenosti od misijnej stanice. Kňazi slávia svätú omšu a vysluhujú sviatosti, predovšetkým spovedajú. Katechéti v neprítomnosti kňaza vedú bohoslužby slova, krstia, sobášia, pochovávajú.

Naša práca je veľmi náročná aj po jazykovej stránke, nakoľko tamojší jazyk je veľmi chudobný. Vôbec nepozná napríklad sloveso byť. Duchovné veci sa v tomto jazyku veľmi ťažko vyjadrujú.

Tvoja práca?

Prvý polrok som trávil na kurze malgašského a francúzskeho jazyka, ktoré sú tam úradnými jazykmi. Kurz prebiehal v kláštore sestier františkánok. Okrem profesora, ktorý nás učil (spolu s jednou sestrou Taliankou), každý deň som mal lektúru malgašského jazyka s domorodou sestrou. Učil som sa čítať liturgické texty na nasledujúci deň. Tak môžem každý deň sláviť svätú omšu v domorodom jazyku. V tomto jazyku už aj kážem – s pomocou nášho študenta si pripravujem písomne príhovor, ktorý potom pri svätej omši prečítam. Je to pokrok oproti tomu, keď som kázal po taliansky a predstavená to tlmočila. Zároveň sestry duchovne vediem.

Tieto sestry majú dom na juhu ostrova, kde ma pozvali na Vianoce. Už štyridsať rokov tam pôsobí páter lazarista, ktorý sa môjmu príchodu veľmi potešil. Veď má na starosti vyše dvadsať kostolov. Hneď mi na sviatky zveril päť z nich. Bolo to moje prvé „turné“. A už sa teším na ďalšie – veľkonočné. Pritom sú tam „zaujímavé“ podmienky – bez elektriny, telefónu, bez pitnej vody (všetka sa musí prevárať alebo filtrovať), niet tam ciest, dopravy.

V nedeľu chodievam s našimi študentmi slúžiť sväté omše do dedín okolo hlavného mesta.

Mnohí naši čitatelia sa modlia za misie. Na aké úmysly sa majú modliť za Madagaskar?

Podarilo sa mi zohnať evanjelizačný film Ježiš v malgašskom jazyku, ktorý používame aj na misiách na Slovensku. Mojou túžbou je premietať ho na Madagaskare. To však nie je jednoduché. Zabezpečiť zdroj elektriny, videoprojektor, nejaký prehrávač. Zverujem to do vašich modlitieb.

Ako som už spomenul, Madagaskar je ostrov bohatý na nerastné suroviny. Je tam úrodná zem. No Madagaskarčania potrebujú hlavne dar viery. Modlite sa hlavne zaň. S vierou sa naučia brať život zodpovedne.

 

 

 

 

 

Adam Szustak OP

Vrch prísľubov

 

Robert Barron

Slovo plné ohňa

 

Marko Ivan Rupnik

Pri stole v Betánii

 

Adam Szustak OP

Evanjelium pre nenormálnych